prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.

Vyštudoval marketing na Mendelovej univerzite v Brne a v súčasnosti pracuje ako konzultant online marketingu so zameraním na sociálne siete. Medzi jeho najväčších klientov patria české firmy Fantasyobchod.cz či Betor, ale robí tiež marketing českej parlamentnej strane KDU-ČSL a iným klientom vo verejnej správe.

Právnik, hlavný štátny radca na Právnom odbore Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Dlhodobo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti.

Veronika Rajníčková je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Aktuálne pracuje na pozícii advokátskej koncipientky v Bratislave. V rámci svojej praxe sa orientuje na niekoľko právnych oblastí ako občianske, pracovné, či trestné právo. V rámci advokátskej kancelárie sa podieľala aj na problematike týkajúcej sa školského práva.

Ing. Leo Tvrdoň je viceprezidentom Logistickej akadémie a od roku 2005 je členom Komory logistických audítorov.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Vedúca oddelenia výskumu v spoločnosti HB Reavis. Študovala históriu na Princeton University a urbánnu politiku na Columbia University v USA. V minulosti pracovala v privátnom sektore (McKinsey & Company, Neulogy), sektore filantropie a medzinárodných inštitúcií (LEAF, UNDP), verejnom sektore (zástupkyňa splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku na Ministerstve financií SR, konzultantka pre požiarnicky zbor mesta New York) a akademickom sektore (riaditeľka programu aplikovanej ekonómie na pražskom CERGE-EI). Príspevok: Prevalcuje virtuálne prostredie osobnú spoluprácu? Bezprecedentná kríza, obrovská vlna automatizácie a zásadná zmena fungovania firiem so sebou prinesú aj nutnosť ešte rýchlejšie inovovať a ešte efektívnejšie riadiť stále sa meniace tímy ľudí s viac kreatívnou, analytickou alebo empatickou prácou. Výskum ukazuje, že takýmto tímom sa darí najlepšie, keď majú vysokú dávku dôvery a schopnosti zdieľania tzv. tacitných vedomostí. Vedia tieto prísady úspechu rovnako dobre vytvárať vo virtuálnom prostredí ako osobne? Ako sa zmení prostredie kancelárií v reakcii na tieto zmeny?