prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.

Martin Garaj je spoluvlastníkom spoločnosti Adamas Alliance, s.r.o., ktorá vydáva časopis VO v kocke. Verejnému obstarávaniu a implementácii projektov financovaných z fondov EÚ sa venuje niekoľko rokov. V súčasnosti sa zaoberá projektovým riadením investičných projektov.

Peter Pašek absolvoval štúdium v odbore Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Momentálne je členom prezídia Slovenskej komory daňových poradcov a partnerom v medzinárodnej poradenskej a outsourcingovej spoločnosti Accace. Peter je uznávaným špecialistom na transakčné poradenstvo a lokálne dane. Má za sebou bohatú lektorskú a publikačnú činnosť v oblasti daní.

Autorizovaný krajinný architekt, historik a heraldik. Je členom Slovenskej komory architektov. V súčasnosti pracuje vo vlastnom ateliéri v Žiline. V praxi sa venuje najmä vertikálnej zeleni, strešným záhradám a drobnej sakrálnej architektúre v krajine. Je zakladateľ medzinárodného projektu Strom pokoja. V roku 2018 bolo jeho autorské dielo “Zelená stena Gothal v Liptovskej Osade” zaradené ako jedno z troch diel reprezentujúcich Slovensko do medzinárodnej výstavy “Krajinná architektúra ako spoločný základ”. Výstavu, ktorá prezentovala projekty krajinnej architektúry zrealizované v Európe v rokoch 2013 – 2017 organizovala európska pobočka Medzinárodnej federácie krajinných architektov – IFLA (The International Federation of Landscape Architects). Publikuje v odborných a vedeckých časopisoch na Slovensku, Česku, Kanade, Austrálii a Novom Zélande.

Jiří Svoboda je lektorom, koučom, poradcom, VŠ pedagógom a IT odborníkom. Má odborné pedagogické, technické aj humanitné vzdelanie. Vyučuje na Karlovej univerzite. Má dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním dospelých, predovšetkým v oblasti informačných technológií, medziľudských vzťahov a komunikácie. Pôsobí vo verejnej správe aj súkromnom sektore. V roku 1998 sa stal Microsoft Certified Professional a od roku 2005 pôsobí ako ECDL tester. Od roku 1997 pracuje ako SZĆO v odbore IT, vzdelávania a medziľudskej komunikácie.

Autorka vyštudovala etnológiu a religionistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity a v súčasnosti tu dokončuje doktorandské štúdium. Dlhéroky pôsobí v neziskovom sektore, pracovala ako redaktorka spoločensko-ekologického časopisu Siedma generácia a ako etnologička Múzea rómskej kultúry v Brne.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.