prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.

Lektorka pôsobí v Štátnom archíve v Košiciach. Na úseku predarchívnej starostlivosti vykonáva štátny odborný dozor nad správou registratúry orgánov štátnej správy a samosprávy, koordinuje vyraďovanie registratúrnych záznamov, rozhoduje o ich trvalej dokumentárnej hodnote, zabezpečuje preberanie archívnych dokumentov do trvalej archívnej úschovy, posudzuje a schvaľuje interné smernice na správu registratúry a venuje sa konzultačnej činnosti. Je absolventkou Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove v študijnom odbore história a všeobecné dejiny.

Premysl Žižka má viac ako desaťročné skúsenosti v automobilovom priemysle, z toho päť rokov pre medzinárodné spoločnosti Škoda, Nissan a Mitsubishi. V spoločnosti AZ Mobility pripravuje projekty, školenia, poradenstvo a z veľkej časti zabezpečuje externú správu vozových parkov.

Mgr. Sabína Brédová pôsobila v Indii a Kambodži ako projektová manažérka rozvojových projektov. Pôsobila dva roky v osade v Plaveckom Štvrtku a už niekoľko rokov sa venuje práci s injekčnými užívateľmi drog a ľuďmi v pouličnom sexbiznise v Občianskom združení PRIMA v Bratislave. OZ PRIMA pracuje s touto cieľovou skupinou už dlhé roky a okrem priamej práce s klientmi sa venuje aj primárnej a sekundárnej prevencii ako smerom k majoritnej spoločnosti tak aj na školách po celom Slovensku. Sabína Brédová je akreditovanou lektorkou pre NIVAM a bola jednou z lektoriek národného projektu cez IA MPSVR SR v téme budovania odborných kapacít na komunitnej úrovni. Okrem toho je frekventantkou doktorandského štúdia a vedie občianske združenie Dom Svetla Slovensko, ktoré sa venuje prevencii šírenia infekčných a sexuálne prenosných ochorení v populácii.

Marek Bobiš získal od roku 2002 skúsenosti v riadení a implementácii štrukturálnych fondov a iných mechanizmov pomoci EÚ, pričom najdôležitejšími boli jeho úlohy pri vytvorení systému implementácie štrukturálnych fondov v Slovenskej energetickej agentúre (v súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra). Pôsobil tiež na Ministerstve hospodárstva SR a v súčasnosti pracuje ako programový manažér na Ministerstve životného prostredia SR.

Anna Miklošová pracuje v problematike ochrany osobných údajov od roku 1999, kedy viedla Oddelenie registrácie informačných systémov obsahujúcich osobné údaje. Od roku 2002 pracuje ako inšpektor v dozornom orgáne na ochranu osobných údajov. Pravidelne prednášala a tiež publikuje články v uvedenej oblasti.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.