prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.

Od roku 2008 pôsobí ako riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. Je autorizovaným stavebným inžinierom, odborne spôsobilou osobou na energetickú certifikáciu a znalcom. Od roku 1971 sa odborne sa zameriava na tepelnú ochranu budov, od roku 1986 zatepľovaniu, znižovaniu potreby a spotreby energie, energetickej hospodárnosti a obnove budov. Počas celého obdobia svojej odbornej činnosti sa venovala výskumu a vývoju v uvedených oblastiach, ale aj normotvornej, publikačnej, prednáškovej činnosti a vzdelávaniu. Od začiatku implementácie smernice o EHB sa zúčastnila prípravy legislatívnych predpisov (zákona a vyhlášky o EHB). Pôsobila ako vedúca autorských kolektívov riešenia výskumných projektov na národnej a medzinárodnej úrovni a takmer 30 pilotných a demonštračných projektov zatepľovania, odstraňovania systémových porúch bytových domov a obnovy budov.

Ďalší autori

Mária Pročková

Lektorka pracovala vo verejnej správe v oblasti tvorby metodiky pre vnútorných audítorov a finančnú kontrolu, v oblasti vnútorného auditu, dohľadu, štatutárneho auditu a aplikácie medzinárodných audítorských štandardov, má dlhoročné skúsenosti z profesionálnej praxe v NBS a komerčnej bankovej sfére. Vo verejnej správe zodpovedala za usmerňovanie subjektov verejnej správy v oblasti výkonu finančnej kontroly a auditu, t. j. tvorba metodiky pre výkon vnútorných audítorov, výkon finančnej kontroly vo verejnej správe ako aj nastavenie metodiky pre výkon vládneho auditu vlastných zdrojov SR.

Mgr. Jozef Varga

Jozef Varga pracuje ako poverený Regionálny hygienik a vedúci oddelenia epidemiológie a hygieny detí a mládeže na RÚVZ so sídlom v Rožňave. Od nástupu na RÚVZ Rožňava pracoval na oddelení hygieny detí a mládeže a vykonával štátny zdravotný dozor v zariadeniach v celom okrese. Študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ Košice a Trnavskej univerzite v Trnave, momentálne študuje špecializáciu zdravie pri práci na SZU, Master of Public Health na Trnavskej univerzite a rigorózne konanie na VŠ sv. Alžbety Bratislava. Dlhodobo sa venuje hygiene detí a mládeže a obzvlášť problematike infekčných ochorení v zariadeniach pre deti a mládež a ich opatreniami. Zároveň lektor vyučuje na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave predmet preventívne lekárstvo.

Ing. Jarmila Belešová

Absolventka VŠE , fakulty riadenia a postgraduálneho štúdia pracovné právo a sociálne zabezpečenie. Celý život pracuje v oblasti pracovného práva a odmeňovania. 17 rokov pôsobila na Univerzite Komenského, prírodovedeckej fakulte ako personalista a vedúca personálneho útvaru. 20 rokov pôsobila na MŠVVaŠ SR na personálnom odbore z toho cca 15 rokov ako jeho riaditeľka. Podieľala sa na príprave právnych predpisov najmä z oblasti odmeňovania zamestnancov rezortu a súvisiacich predpisov. Je autorkou viacerých odborných článkov v uvedenej oblasti a odpovedí na otázky v právnych poradniach niekoľkých vydavateľstiev. Je dlhoročnou lektorkou v oblasti pracovného práva a odmeňovania zamestnancov regionálneho školstva. Pracovala aj ako riaditeľka osobného úradu Štátnej školskej inšpekcie.

JUDr. Jana Žuľová, PhD.

JUDr. Jana Žuľová, PhD. vyštudovala právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a od roku 2010 pôsobí na tunajšej Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Je členkou Labour Law Association/Asociácie pracovného práva, ktorá spája odborníkov z oblasti pracovného práva a príbuzných odborov. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých i odborných článkov z oblasti odboru, prednáša primárne problematiku pracovného práva a poskytuje právne poradenstvo a konzultantské služby týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s presahom aj do oblasti ľudských zdrojov.

Mgr. Martin Podhajský

Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.