PaedDr. Martin Prodaj

Marcela Kordovaníková ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory od júla 2012. Popri štúdiu pôsobila v Advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o. od roku 2010 ako právna asistentka, po ukončení štúdia pôsobí na pozícii právnik. Momentálne sa zameriava najmä na korporátne právo, poisťovacie právo, procesné zastupovanie a právne analýzy.

Ondřej Dráb vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Štyri roky vykonával prax v daňovom oddelení spoločnosti KPMG v Prahe a od júna 2004 do júna 2007 pracoval v daňovom oddelení spoločnosti VORLÍČKOVÁ & LEITNER na pozícii manažéra zodpovedného za know-how, interné konzultácie a právne otázky. Svoju prax zameriava predovšetkým na zastupovanie klientov v daňovom alebo súdnom konaní s finančnými úradmi. Ďalej sa venuje českému a medzinárodnému plánovaniu v oblasti priamej dane vrátane optimalizácie v rámci akvizičných a reštrukturalizačných projektov pre nadnárodné korporácie aj české podniky. Je autorom viacerých odborných článkov a publikácií na tému daní z príjmu a daňového konania so zameraním na daňovú kontrolu.

Mgr. Slavomír Trnkócy pôsobí na katedre ústavného práva PF TU v Trnave od roku 2001. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje najmä problematike Ústavného práva a jeho vzťahu s ostatnými odvetviami právneho poriadku, vzťahu práva a morálky a zabezpečuje výučbu predmetov Ústavné právo Slovenskej republiky I. a II. Rozhodovacia činnosť ústavných súdov I. a II. a Ústavný súd Slovenskej republiky a význam jeho rozhodovacej činnosti I. a II..

Technológ a konateľ ASIO-SK, SlovenskoPríspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách. Po ukončení štúdií na STU v Bratislave odbor „Technológia vody“, sa zamestnal v spoločnosti ASIO-SK s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorú pomáhal zakladať a budovať, sa postupne transformovala na inžiniersko-dodávateľskú spoločnosť s širokým portfóliom na poli vodného hospodárstva. V spoločnosti zastáva post technológa a tiež konateľa. Okrem iného je členom AČE SR (asociácia čistiarenských expertov SR) a spoluautorom dvoch patentových technológií v oblasti čistenia odpadových vôd. Za dlhé roky praxe v obore technológie vody bol autorom alebo spoluautorom cca 20 vedeckých článkov, ktoré boli prezentované na rôznych vodohospodárskych konferenciách. Príspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách V prednáške budú predstavené najmodernejšie recyklačné technológie na opätovné využitie šedých vôd v budovách. Ukážeme si ich možnosti a potenciál použitia ako aj ich slabé stránky resp. problematické body. Na záver bude predstavený zjednodušený vzorový výpočet vybranej recyklačnej technológie pre bytový komplex.

Ingrid Drozdíková vyštudovala odbor organická chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po šiestich rokoch praxe vo vedeckom odbore, aj ako vysokoškolský učiteľ, odišla v roku 2000 pracovať do médií. Počas viac ako desaťročnej praxe v printových médiách získala skúsenosti ako editor, publikovala články z oblasti tvorby legislatívy, politiky, hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia či pôdohospodárstva. Od roku 2010 pôsobí ako editorka publikácie Osobná zodpovednosť a riziká štatutárnych zástupcov. Mgr. Ingrid Drozdíková s autormi tak poskytuje nepretržitý kvalitný aktualizačný servis, vďaka  ktorému si multimediálna publikácia udržuje stále svoju vysokú úžitkovú hodnotu.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.