PaedDr. Martin Prodaj

Martin Garaj je spoluvlastníkom spoločnosti Adamas Alliance, s.r.o., ktorá vydáva časopis VO v kocke. Verejnému obstarávaniu a implementácii projektov financovaných z fondov EÚ sa venuje niekoľko rokov. V súčasnosti sa zaoberá projektovým riadením investičných projektov.

Spoluautor zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, advokát špecializujúci sa na problematiku poskytovania informácií, ochranu osobných údajov a na komunálne právo.

Ľubica Regecová má dlhoročnú prax v oblasti právnych služieb, pracovala vo verejnej správe, ako aj v súkromnou sektore. V posledných rokoch sa venuje aj poskytovaniu konzultácií mimovládnym organizáciám. Všetky tieto skúsenosti ju viedli k absolvovaniu odbornej prípravy mediátora nakoľko verí, že väčšina problémov medzi ľuďmi, ako aj v celkovej perspektíve spoločnosti spočíva práve v nedostatku komunikácie, nadmiere neriešených konfliktov a nedorozumení. Od roku 2014 pôsobí ako profesionálna mediátorka.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Jitka Meluchová je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti účtovníctva určených pre odbornú verejnosť a prax. Profesionálne sa venuje na Katedre účtovníctva a audítorstva  príprave študentov Ekonomickej univerzity na výkon ich profesie v oblasti  teórie a praxe účtovníctva podnikateľských subjektov a Medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IAS/IFRS). V uvedenej oblasti pôsobí už dlhé roky a okrem publikačnej a vzdelávacej činnosti sa venuje praktickým problémom formou konzultačnej činnosti a odborného poradenstva.