PaedDr. Martin Prodaj

Lektor, školiteľ, kouč a konzultant. V roku 2001 sa začal profesionálne venovať lektorskej a konzultačnej činnosti. Ako tréner alebo kouč pracoval na rozličných HR pozíciách vo veľkých spoločnostiach. Má odborné skúsenosti s vedením a dizajnovaním širokého spektra nástrojov rozvoja ľudských zdrojov ako je napr. systémy hodnotenia pracovníkov, kompetenčné modely, development centrá, talent management. Je certifikovaným koučom v systemickom koučingu. Taktiež absolvoval 3 ročný psychoterapeutický výcvik. Medzi jeho hlavné oblasti pôsobenia patrí koučing emočná inteligencia, manažérske zručnosti, zvládanie stresu, work life balance (vydal knihu Work Life Balance) a prezentačné zručnosti. Pôsobí taktiež ako motivačný speaker.

Ďalší autori

Ing. Ivan Kolárik

V roku 1990 založil skupinu Kontrakting, ktorá sa začala venovať strešným konštrukciám a hydroizoláciám. Od roku 1995 navrhujú a vyrábajú drevené konštrukcie krovov a striech a výrobný program postupne rozšírili aj na stavby z dreva. Je zakladajúcim členom Cechu strechárov Slovenska a tiež Sekcie drevostavieb vo Zväze spracovateľov dreva. Stavby a konštrukcie z dreva navrhnuté a vyrobené v skupine KONTRAKTING získali viaceré ocenenia v súťažiach ABF Stavba roka, Drevostavba roka, Strecha roka, CE ZA AR a iných.

PhDr. Ing. Petr Mašín, PhD., DBA

PhDr. Ing. Petr Mašín, Ph.D., DBA je absolventom Českého vysokého učenia technického – fakulty strojného inžinierstva a štúdia programu MBA na Vysokej škole ekonómie a manažmentu. V ďalšom štúdiu sa venoval predovšetkým psychológii a sociológii so zameraním na riadenie ľudských zdrojov a získal titul doktora filozofie. Problematike strategického manažmentu sa venoval na LIGS University, kde ukončil štúdium v ​​programe DBA. Dizertačnú prácu z oblasti výskumu analytických nástrojov pre rozhodovacie procesy obhájil v roku 2019 a získal titul PhD. Teraz si svoje teoretické vedomosti obohacuje ďalším štúdiom v odbore riadenia a ekonomiky podniku. Po dlhoročných obchodných skúsenostiach pôsobil 10 rokov v TOP manažmente českých a nadnárodných firiem na pozíciách obchodného a marketingového riaditeľa. Je autorom mnohých e-learningových kurzov pre Ministerstvo práce a sociálnych vecí, autorom a spoluautorom niekoľkých monografií a autorom mnohých odborných článkov a príspevkov. Pôsobil ako konzultant pre riadenie projektov z Európskych štrukturálnych fondov pre Ministerstvo poľnohospodárstva. V súčasnej dobe sa okrem lektorskej činnosti na vysokých školách (ČVUT, Vysoká škola ekonómie a manažmentu, Vysoká škola obchodná, Cambridge School, European School of Business and Management ...) a prípravy študijných programov MBA, zaoberá ešte poradenskou a konzultačnou činnosťou pre podnikovú sféru a štátnu správu, koučingom manažérov a činnosťami súvisiacimi s riadením podnikov.

INGRID KONRAD

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Ing. Ľuboslava Minková

JUDr. Tomáš Buzinger

Právnik, hlavný štátny radca na Právnom odbore Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Dlhodobo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti.

DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.