JUDr. Nikoleta Molnárová

Autorka vyštudovala filozofiu a bohemistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 1998 pracuje ako redaktorka vo vydavateľstve CCB. Je autorkou niekoľkých úspešných publikácií o obchodnej korešpondencii. V súčasnosti sa venuje aj problematike komunikácie a rétoriky.

Dr. Jozef Sýkora, MBA pôsobí ako kontrolór v územnej samospráve od roku 2011 a interný kontrolór v niekoľkých štátnych organizáciách. Dlhodobo sa venuje problematike práva verejnej správy a oblasti finančnej kontroly. Študoval na univerzite v Českej republike a ukončil postgraduálne štúdium na Ústave práva v Prahe so zameraním na obchodné a finančné právo. Rigorózne doktorské skúšky vykonal v roku 2019. Publikuje príspevky v odborných periodikách a na on-line portáloch. Vydal publikáciu pre finančnú kontrolu a Príručku pre rozpočtovanie a účtovanie v samospráve, publikácie k finančnej kontrole a k zverejňovaniu povinných údajov. Lektor je autorom komentára k zákonu o finančnej kontrole a audite. Rovnako spísal publikáciu o interných smerniciach vo verejnej správe. V praxi lektor metodicky usmerňuje viaceré subjekty verejnej správy. Lektor je prednášajúcim celoživotného vzdelávania kontrolórov a garantom viacerých modulov na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Pôsobí na Úrade pre verejné obstarávanie ako generálny riaditeľ sekcie metodiky a vzdelávania. Disponuje  dlhoročnými skúsenosťami v oblasti verejného obstarávania, vrátane skúseností na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, kde pôsobil ako riaditeľ odboru verejného obstarávania. Pôsobil aj na Ministerstve financií SR (kontrola eurofondových zákaziek), a v súkromnom sektore (príprava ponúk a uplatňovanie revíznych postupov za uchádzača). Je autorom príručiek pre prijímateľov k procesu a kontrole verejného obstarávania financovaného z fondov EÚ. Študoval právo na Právnickej fakulte UK. Popri aplikačnej praxi sa venuje aj lektorskej činnosti a publikačnej činnosti.

Ľuboslava Kočibálová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde jej bol v roku 2008 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako právna asistentka v advokátskej kancelárii v Bratislave. Na pozíciu právnik do advokátskej kancelárie CLServices, s.r.o. nastúpila v roku 2009. V advokátskej kancelárii sa Ľuboslava venuje najmä oblasti korporátneho práva,  konkurznému právu, zmluvnému právu a procesnému zastupovaniu.

Peter Gallovič je odborníkom v oblasti odpadového hospodárstva. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole technickej v Košiciach. Pracoval ako banský geológ a od roku 1991 sa venuje problematike odpadového hospodárstva. Najprv na Okresnom úrade životného prostredia Košice - okolie, neskôr v súkromnej sfére.V rokoch 2002 – 2007 bol riaditeľom odboru odpadového hospodárstva na Ministerstve životného prostredia SR. Od roku 2007 pôsobil v rôznych manažérskych pozíciách. V súčasnosti pracuje v poradensko-konzultačnej firme, pôsobiacej v oblasti životného prostredia. Venuje sa lektorskej a publikačnej činnosti. Je spoluautorom viacerých odborných publikácii z oblasti legislatívy v odpadovom hospodárstve. Je odborne spôsobilou osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov pre odpadové hospodárstvo a interným audítorom podľa normy ISO 14001:2004.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.