JUDr. Nikoleta Molnárová

Viera Šándorová je v súčasnosti učiteľkou profesijného rozvoja. Pracuje v regionálnom pracovisku Metodicko-pedagogického centra v Prešove v oddelení ROCEPO (Rómske vzdelávacie centrum). Zároveň je certifikovaným lektorom Združenia Orava a venuje sa metodike podporujúcej rozvoj kritického myslenia a prierezovej téme multikultúrna výchova. Oddelenie ROCEPO sa dlhodobo venovalo príprave budúcich pedagogických asistentov formou kvalifikačného vzdelávania. ROCEPO sa zároveň sa venuje odborno-metodickej pomoci pedagogickým a odborným zamestnancov pracujúcich so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Ing. Milan Bortel je skúsený odborník v oblasti Microsoft Office a posledných niekoľko rokov sa živý ako lektor a konzultant. Svoje prvé školenie viedol už v roku 2004. Jeho zameranie sú programy v rámci balíkov Microsoft Office, Microsoft Project alebo MS SharePoint Server.

Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.

Viktor Križan vyštudoval právo na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a ako prodekan fakulty pre vedu, výskum a legislatívu, ďalej ako člen Slovenskej spoločnosti pre pracovné právo a predseda Komisie pre podporu študentov so špecifickými potrebami Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.Vo svojej praxi sa zameriava na oblasť pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Od roku 2016 je vedený ako sprostredkovateľ a rozhodca kolektívneho vyjednávania v zozname Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2022 – 2024. V rámci svojej bohatej profesijnej činnosti bol spoluriešiteľom viacerých projektov, ako aj ich zodpovedným riešiteľom. Aktívne publikuje monografie, vedecké a odborné články v oblasti pracovného práva a je aj spoluautorom dvoch komentárov k Zákonníku práce.

Je produktový a projektový manažér výrobcu systémov MPH SAPFIR., spoločnosť Sapfir s.r.o. Špecializuje sa na inovácie a uvedenie nových produktov na tuzemský a medzinárodný trh.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.