JUDr. Nikoleta Molnárová

Lukáš Búri je produktový manažér v spoločnosti ANASOFT. Jeho úlohou je rozvoj a starostlivosť o produkty digitálneho podpisovania. Má bohaté skúsenosti s implementáciou riešenia pre digitálnu transformáciu v bankovom odvetí, finančných inštitúciách, ako aj v logistike a výrobe.

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je profesorom vo vednom odbore trestné právo a vedúcim Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vo funkcii zástupcu riaditeľky trestného odboru. Je členom štyroch vedeckých rád a dvoch vedeckých rád odborných časopisov v Českej republike. Pôsobí aj ako externý pedagóg Justičnej akadémie Slo-venskej republiky. Pôsobí ako predseda rigoróznej komisie pre trestné právo procesné a trestné právo hmotné a tiež ako predseda odborovej komisie doktorandského štúdia pre študijný odbor trestné právo. Je autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských učebných textov, odborných publikácií, niekoľkých desiatok vedeckých článkov; je autorom resp. spoluautorom troch vedeckých monografií. Pravidelne sa zúčastňuje a vystupuje na vedeckých konferenciách doma a v zahraničí. Absolvoval štyri študijné pobyty v zahraničí. Bol členom rekodifikačnej komisie, ktorá vypracovala návrh no-vého Trestného poriadku. Bol členom Legislatívnej rady vlády Slovenskej republi-ky. Je laureátom ceny Karola Planka za rok 2009 časopisu pre právnu prax Justičná revue.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb. Prednáša spolu s Tomášom GUNIŠOM. 

Absolventka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v roku 2010 vykonala rigoróznu skúšku. Pôsobí ako hlavný radca oddelenia štátnej stavebnej správy odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Prešov. V roku 2016 absolvovala profesijný vzdelávací program Master of Laws v odbore obchodno-právne vzťahy na Vysokej škole medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove. Lektorskej činnosti sa venuje od roku 2018.

JUDr. Andrea Borsányiová, je niekoľko rokov právničkou v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o.; pričom advokátske skúšky zložila v roku 2017. Počas svojho pôsobenia v advokátskej kancelári sa venuje predovšetkým problematike zmluvnej agendy tak v oblasti občianskeho, ako aj obchodného práva, venuje sa zastupovaniu klientov v súdnych sporoch, verejnému obstarávaniu a tiež problematike compliance, do ktorej o. i. spadá aj oblasť whistleblowingu.