JUDr. Nikoleta Molnárová

Autorka vyštudovala filozofiu a bohemistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 1998 pracuje ako redaktorka vo vydavateľstve CCB. Je autorkou niekoľkých úspešných publikácií o obchodnej korešpondencii. V súčasnosti sa venuje aj problematike komunikácie a rétoriky.

Absolventka VŠE , fakulty riadenia a postgraduálneho štúdia pracovné právo a sociálne zabezpečenie. Celý život pracuje v oblasti pracovného práva a odmeňovania. 17 rokov pôsobila na Univerzite Komenského, prírodovedeckej fakulte ako personalista a vedúca personálneho útvaru. 20 rokov pôsobila na MŠVVaŠ SR na personálnom odbore z toho cca 15 rokov ako jeho riaditeľka. Podieľala sa na príprave právnych predpisov najmä z oblasti odmeňovania zamestnancov rezortu a súvisiacich predpisov. Je autorkou viacerých odborných článkov v uvedenej oblasti a odpovedí na otázky v právnych poradniach niekoľkých vydavateľstiev. Je dlhoročnou lektorkou v oblasti pracovného práva a odmeňovania zamestnancov regionálneho školstva. Pracovala aj ako riaditeľka osobného úradu Štátnej školskej inšpekcie.

Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti. Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie. Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry? Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.

Právnička, mediátorka v oblasti pracovno-právnych sporov, lektorka a riaditeľka právnickej mediačnej agentúry.

Ráma Rajnošek pôsobí ako Executive Director a konzultant pre komunikačné stratégie v on-line agentúre Conel Digital. Pre klientov pripravuje návrhy kampaní v prostredí internetu, predovšetkým so zameraním na ich komplexné poňatie. Vytvára koncepty, ktoré využívajú výhody v prepojenia on-line nástrojov a klasických komunikačných kampaní. U projektov navrhuje akvizičné stratégie a využívanie loajalitných nástrojov, podľa nastavených marketingových cieľov klienta. Do komunikačnej stratégie integruje, ako súčasť mixu, sociálne siete s hlavnou orientáciou na Facebook a jeho jednotlivé nástroje.

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?