JUDr. Nikoleta Molnárová

Nikoleta Molnárová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Po úspešnom vykonaní rigoróznych skúšok a obhajobe rigoróznej práce z oblasti práva duševného vlastníctva jej bol v roku 2014 udelený titul JUDr. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako právna asistentka v advokátskej kancelárii v Banskej Bystrici a neskôr v Bratislave.

Po ukončení univerzity pracovala ako advokátska koncipientka v Bratislave. Počas svojej koncipientskej praxe nadobudla skúsenosti najmä z oblasti zmluvného práva, obchodného a občianskeho práva, práva duševného vlastníctva a energetického práva.

Ďalší autori

Ing. Peter Miškovič

Peter Miškovič je odborník v oblasti elektronického podpisu a certifikačných služieb s tým spojených. Má niekoľkoročnú prax v oblasti certifikačných a akreditovaných certifikačných služieb a s využívaním elektronického podpisu v praxi. Pravidelne prednáša na podujatiach zaoberajúcich sa elektronickým podpisom, či už z pohľadu jeho bezpečnosti, využívania v rámci eGovernmentu, praktickom používaní. Pôsobí ako senior konzultant v akreditovanej certifikačnej autorite, kde sa denne stretáva s praktickými problémami klientov pri používaní elektronického a zaručeného elektronického podpisu ako aj pri jeho využívaní v rámci bezpečnej komunikácie, autentifikácie ap.

INGRID KONRAD

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Mgr. Slavomír Trnkócy

Mgr. Slavomír Trnkócy pôsobí na katedre ústavného práva PF TU v Trnave od roku 2001. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje najmä problematike Ústavného práva a jeho vzťahu s ostatnými odvetviami právneho poriadku, vzťahu práva a morálky a zabezpečuje výučbu predmetov Ústavné právo Slovenskej republiky I. a II. Rozhodovacia činnosť ústavných súdov I. a II. a Ústavný súd Slovenskej republiky a význam jeho rozhodovacej činnosti I. a II..

RNDr. Zuzana Krajčovičová

Absolventka Vysokej školy prírodných vied a informatiky, odboru Environmentalistiky v Nitre . Lektorka má niekoľkoročné pracovné skúsenosti vo vedení stavebnej spoločnosti, ktorá sa podieľala na výstavbe veľkých investičných projektoch v SR. Počas svojej kariéry riaditeľa stavebnej spoločnosti nadobudla odborné skúsenosti v oblasti environmentálneho manažmentu stavieb so špecializáciou na nakladanie so stavebným odpadom. Venuje sa environmentálnym problémom stavieb priamo v praxi. Pomáha stavebným spoločnostiam s implementáciou platnej legislatívy do procesov výstavby. Je členkou zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Mgr. Martina Viewegová

Mgr. Martina Viewegová je lektorkou Národného centra bezpečnejšieho internetu, psychologičkou a psychoterapeutkou liečiacou následky šikany v širokom kontexte v praxi. Orientuje sa na primárnu prevenciu pre deti a možnosti riešenia konkrétnych situácií z pohľadu psychológie a pomáhajúcich profesií.

doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.