Marta Bystrovová
Marta Bystrovová, redaktorka kultúrnej rubriky Lidových novín, dlhé roky pracuje v médiách: v Svobodnom slove do roku 1990 viedla kultúrnu rubriku, potom v Lidových novinách založila a viedla prvú sobotnú prílohu Nedělní Lidové noviny, bola tiež spoluzakladateľkou časopisu Týden. Venuje sa kultúrnej tematike a životnému štýlu, rozhovorom a publicistike všeobecne. Je autorkou aj redaktorkou veľkých textov aj kníh. Vedie seminár na Fakulte žurnalistiky UK.
Je členkou etickej komisie Syndikátu novinárov ČR, vychovala radu kvalitných publicistov.
Mgr. Radka Chudárková
Niekoľko rokov sa venuje tvorbe a implementácii firiem a personálnych stratégii. Pomáha firmám tvoriť interný marketing a firemná kultúru, HR procesy, realizujú HR prieskumy, audity a analýzy, ktoré pomáhajú identifikovať skutočné potreby a nájsť funkčné riešenia. Rozvíja ľudí v individuálnej aj tímovej rovine, snaží sa porozumieť chovaniu, inšpirovať k rozšíreniu pohľadu a hlavne verí, že všetko ide. Pri konzultáciách a lektorovaní vychádza z psychológie, neurovedy, mindfulnes, zdieľa skúsenosti z iných firiem a aplikujú súčasné trendy v podmienkach klinta. Je cesrtifikovaný kouč ICF, certifikovaný facilitátor a Points of You Certified Practitioner.
Ing. Karel Fronk
Je vedúcim oddelenia Udržateľný rozvoj v spoločnosti SKANSKA, kde zodpovedá za aktivity spoločnosti v oblasti udržateľnosti. V spoločnosti pôsobí od roku 2004. V súčasnej pozícii je zodpovedný za implementáciu Carbon roadmap Skanska Central Europe. Energetický manažment skupiny so zameraním na inovácie. Environmentálny manažment so zameraním na cirkulárnu ekonomiku a nakladanie s prírodnými zdrojmi. Green business zahŕňajúce certifikácie budov (LEED, BREEAM, WELL) a posudzovanie životného cyklu a ekonomického cyklu stavebných produktov a projektov. Od roku 2020 zastáva funkciu Predsedu predstavenstva Českej rady pre šetrné budovy.
Ing. František Vranay, PhD.
Vedúci Laboratória pozemného staviteľstva Stavebnej fakulty TU v Košiciach. Dlhoročný vedecký pracovník.
Ing. arch. Martina Jelínková
Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany.
Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja
Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti.
Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.
Ing. Anna Gálová
Odborníčka na vodné hospodárstvo a súvisiacu legislatívu. Začínala ako technológ čistenia odpadových vôd a zároveň ako vedúca laboratória vo vodárenskej spoločnosti. Po zriadení úradov životného prostredia 15 rokov pracovala na okresnom úrade v oblasti životného prostredia. Ďalších 17 rokov pôsobila na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na sekcii vôd, z toho 14 rokov ako riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva.
