JUDr. Nikoleta Molnárová

Jaroslav Halík je skúsený dlhoročný lektor a konzultant v oblasti marketingu, manažmentu a obchodných operácií. Prednáša na univerzitách doma v Českej Republike aj vo svete (VŠE Praha; MUP Praha; University of New York Prague; RIT New York, USA; Brunel University London, Veľká Británia; Shandong University, Čína). Je autorom odborných publikácií. Pôsobil vo funkcii marketingového manažéra a obchodného riaditeľa v nadnárodních spoločnostiach.

Je slovenským geografom, etnológom a historikom. Absolvent Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Karlovej v Prahe je v súčasnosti interným doktorandom Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, v. v. i. v Bratislave, kde pod vedením prof. PhDr. Zuzany Beňuškovej, CSc. spracováva dizertačnú prácu na tému: Územné identity severozápadného Slovenska na pomedzí tradičnej kultúry a inštitucionalizmu (aktéri, sociokultúrne aspekty a súčasné kontexty). V oblasti kronikárstva dosiahol úspech už pri prvom spracovanom kronikárskom zápise, keď s Kronikou obce Šenkvice za rok 2017 získal v roku 2018 hlavnú cenu v celonárodnej súťaži Slovenská kronika (v účastnícky najpočetnejšej kategórii Kronika obce nad 1 000 obyvateľov). Od roku 2018 sa stal lektorom početných kronikárskych školení a metodikom kronikárstva i tvorby pamätných kníh. Je zakladateľom a správcom iniciatívy Spájame kronikárov Slovenska, od roku 2020 členom odbornej poroty pre kategóriu Kroniky v rámci celonárodnej súťaže Slovenská kronika a od roku 2023 externým vedeckým pracovníkom Národného osvetového centra (NOC) pre oblasť kronikárstva.

Jiří Svoboda je lektorom, koučom, poradcom, VŠ pedagógom a IT odborníkom. Má odborné pedagogické, technické aj humanitné vzdelanie. Vyučuje na Karlovej univerzite. Má dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním dospelých, predovšetkým v oblasti informačných technológií, medziľudských vzťahov a komunikácie. Pôsobí vo verejnej správe aj súkromnom sektore. V roku 1998 sa stal Microsoft Certified Professional a od roku 2005 pôsobí ako ECDL tester. Od roku 1997 pracuje ako SZĆO v odbore IT, vzdelávania a medziľudskej komunikácie.

Pavlína Vančurová pôsobí v spoločnosti "PADIA, s.r.o.– svět podnikových financí" ako finančná riaditeľka, lektorka ekonomických tém a konzultantka finančného riadenia firiem. Venuje sa poradenstvu v oblasti porozumenia vypovedacej schopnosti účtovných výkazov, finančných analýz, nástrojov riadenia hodnoty a výkonnosti firmy, kalkulácií a rozpočtov, financovania a rozvoja firmy a vyhodnocovania efektívnosti investícií.

V oblasti nehnuteľností sa pohybuje niekoľko rokov, má za sebou dokončených viac ako 850 zákaziek z geodézie, predaja nehnuteľností a konzultácií. Tiež je členom ďalších geodetických stavovských organizácií ZZGK a SSGK, kde sa snaží presadzovať úpravy legislatívy tak, aby sa eliminovali chyby pri kúpe a výstavbe nehnuteľností.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.