RNDr. Zuzana Krajčovičová

Absolventka Vysokej školy prírodných vied a informatiky, odboru Environmentalistiky v Nitre . Lektorka má niekoľkoročné pracovné skúsenosti vo vedení stavebnej spoločnosti, ktorá sa podieľala na výstavbe veľkých investičných projektoch v SR. Počas svojej kariéry riaditeľa stavebnej spoločnosti nadobudla odborné skúsenosti v oblasti environmentálneho manažmentu stavieb so špecializáciou na nakladanie so stavebným odpadom. Venuje sa environmentálnym problémom stavieb priamo v praxi. Pomáha stavebným spoločnostiam s implementáciou platnej legislatívy do procesov výstavby. Je členkou zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Ďalší autori

Ing. Stanislav Buchen

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.

JURAJ KABÁT

Titul inžinier získal na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde vyštudoval odbor Chemické a potravinárske stroje a zariadenia na Ústave procesného inžinierstva. Po skončení inžinierskeho štúdia nastúpil na doktorandské štúdium v odbore Procesná technika na Ústave procesného inžinierstva, kde pôsobí ako doktorand dodnes. Jeho hlavnou výskumnou činnosťou sú tepelné a tepelno-difúzne pochody so zameraním na špecifické a neštandardné podmienky prenosu tepla. Svoje skúsenosti z výskumnej oblasti aplikoval v spoločnosti Eustream a.s., kde sa venoval diagnostike turbosústrojenstiev na tranzitnom plynovode, ako aj únikom skleníkových plynov z plynovodu do atmosféry. Od roku 2020 pôsobí ako procesný inžinier v spoločnosti Wienerberger s.r.o. Jeho hlavným zameraním v spoločnosti je dekarbonizácia procesu výroby pálených tehál. Príspevok: Znižovanie uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál Príspevok je zameraný na podrobnú analýzu uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál. Spoločnosť Wienerberger s.r.o., ako súčasť koncernu Wienerberger AG, si plne uvedomuje svoj podiel na vypúšťaní emisií CO2. Ako výrobca stavených materiálov investuje nemalé prostriedky do dekarbonizácie výrobného procesu vo všetkých produkčných sférach. Cieľom príspevku je zdieľať nadobudnuté poznatky vyplývajúce z každodenného úsilia priamo z výrobnej praxe.

Ing. Radek David, ALog.

Ing. Radek David je odborným konzultantom a projektovým manažérom pre oblasť logistiky vo firme LOGICON partner s.r.o. Je zakladajúci člen Komory logistických audítorov v Česku. Manažérske skúsenosti získal na pozíciách konateľa společnosti v KONPRO, vedúceho Ostravskej pobočky IMADOS Logistic a v úlohe vedúceho logistiky Českej pošty. Jeho špecializáciou je oblasť zásob, nákupu, logistický audit, dynamická simulácia na reengineering logistických procesov. Publikoval odborné články v časopise Logistika.

Ing. Gabriela Petrúšková

Hlavný štátny radca sekcie financovania regionálneho školstva  Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre oblasť tvorby legislatívnych predpisov k financovaniu škôl a školských zariadení.

PhDr. Lucia Tokárová, PhD.

Lektorka pôsobí v Štátnom archíve v Košiciach. Na úseku predarchívnej starostlivosti vykonáva štátny odborný dozor nad správou registratúry orgánov štátnej správy a samosprávy, koordinuje vyraďovanie registratúrnych záznamov, rozhoduje o ich trvalej dokumentárnej hodnote, zabezpečuje preberanie archívnych dokumentov do trvalej archívnej úschovy, posudzuje a schvaľuje interné smernice na správu registratúry a venuje sa konzultačnej činnosti. Je absolventkou Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove v študijnom odbore história a všeobecné dejiny.

Karol Kratochvíl

Technológ a konateľ ASIO-SK, SlovenskoPríspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách. Po ukončení štúdií na STU v Bratislave odbor „Technológia vody“, sa zamestnal v spoločnosti ASIO-SK s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorú pomáhal zakladať a budovať, sa postupne transformovala na inžiniersko-dodávateľskú spoločnosť s širokým portfóliom na poli vodného hospodárstva. V spoločnosti zastáva post technológa a tiež konateľa. Okrem iného je členom AČE SR (asociácia čistiarenských expertov SR) a spoluautorom dvoch patentových technológií v oblasti čistenia odpadových vôd. Za dlhé roky praxe v obore technológie vody bol autorom alebo spoluautorom cca 20 vedeckých článkov, ktoré boli prezentované na rôznych vodohospodárskych konferenciách. Príspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách V prednáške budú predstavené najmodernejšie recyklačné technológie na opätovné využitie šedých vôd v budovách. Ukážeme si ich možnosti a potenciál použitia ako aj ich slabé stránky resp. problematické body. Na záver bude predstavený zjednodušený vzorový výpočet vybranej recyklačnej technológie pre bytový komplex.