RNDr. Zuzana Krajčovičová

Hlavný poradca na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre klímu.

Martin Garaj je spoluvlastníkom spoločnosti Adamas Alliance, s.r.o., ktorá vydáva časopis VO v kocke. Verejnému obstarávaniu a implementácii projektov financovaných z fondov EÚ sa venuje niekoľko rokov. V súčasnosti sa zaoberá projektovým riadením investičných projektov.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

Perla Žinčíková ukončila v roku 2006 druhý stupeň vysokoškolského štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1998 pracuje v médiách, začínala na pozícii moderátorky a redaktorky, postupne sa začala orientovať na marketing a PR. Vo svojej mediálnej praxi pracovala vo viacerých médiách (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, Rádio Expres, aktuality.sk), ako PR odborník dodnes spolupracuje so všetkými druhmi médií a novinárov. V roku 2012 sa stala freelancerom, ktorý pracuje v oblasti PR, event a online marketingu s klientmi z rozličných segmentov trhu.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.