RNDr. Zuzana Krajčovičová

Absolventka Vysokej školy prírodných vied a informatiky, odboru Environmentalistiky v Nitre . Lektorka má niekoľkoročné pracovné skúsenosti vo vedení stavebnej spoločnosti, ktorá sa podieľala na výstavbe veľkých investičných projektoch v SR. Počas svojej kariéry riaditeľa stavebnej spoločnosti nadobudla odborné skúsenosti v oblasti environmentálneho manažmentu stavieb so špecializáciou na nakladanie so stavebným odpadom. Venuje sa environmentálnym problémom stavieb priamo v praxi. Pomáha stavebným spoločnostiam s implementáciou platnej legislatívy do procesov výstavby. Je členkou zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Ďalší autori

Ing. Marián Smorada, PhD.

Lektor je vysokoškolský učiteľ na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od roku 2006 sa venuje podnikaniu zameranému najmä na podnikateľské poradenstvo, ale aj projektový manažment. Od roku 2014 pôsobí ako znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetviach financie a kontroling, kde sa okrem iného venuje aj finančným analýzam a ohodnocovaniu podnikov.

doc. Ing. Mária Dzúrová, PhD.

Mária Dzurová je odborník a konzultant, lektor v oblasti marketingového manažmentu, marketingu, logistiky, ochrany spotrebiteľa, inovácií, nákupu a obstarávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Má dlhoročnú prax vo výrobnej firme v riadení nákupu, predaja, distribúcie (predaj, riadenie vzťahov so zákazníkmi, skladovanie, doprava, nákup, obchodné jednania – zmluvné vzťahy, riadenie obchodných stredísk, firemných predajní, spolupráca s výrobou). Aktuálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ Ekonomickej univerzity v Bratislave. Doktorát získala z oblasti logistiky, habilitovala v oblasti marketingu. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľom rôznych výskumných projektov, zameraných na oblasť modernizácií a inovácií, ako ochrany spotrebiteľa.

BARBORA MARKECHOVÁ

Pôsobí v pražskej pobočke medzinárodného ateliéru Bogle Architects na pozícii Director a spoluvedie 30–členným tím kreatívnych architektov a dizajnérov.  Vyštudovala Fakultu Architektúry a Urbanizmu na STU v Bratislave. Počas štúdia absolvovala pobyt na École d’Architecture vo francúzskom Lyone a na School of Architecture KTH v Stockholme.  Jej kariéra odštartovala v Paríži projektom dnes už realizovanej rezidencie Salt Lake v lyžiarskom stredisku Les Arcs 1600 vo Francúzsku. Po presune do Londýna pracovala vo svetoznámom ateliéri Foster + Partners na projektoch do Indie, vrátane Mumbai Tower, vtedy najvyššej veže na svete.  Od roku 2009 pôsobí v ateliéri Bogle Architects. Medzi najvýznamnejšie realizácie z posledného obdobia patria výskumné centrum ELI Beamlines s prestížnym ocenením MIPIM Awards, Šárecký Dvůr ocenený v rámci HOF Awards 2019 ako najlepší rezidenčný projekt CEE a na Slovensku napríklad butikový administratívny objekt UNIQ Staromestská s dvoma oceneniami zo Stavby Roku či rezidenčný projekt UNIQ Majakovského. Do jej portfólia patria aj projekty v Casablance, v Moskve, v Rakúsku či v Chorvátsku. Barbora taktiež prednáša v rámci architektonického bloku centra European Centre for Career Education.  Príspevok: Minúť menej, získať viac Architektúra má neskutočne pozitívny dopad na naše životy, naše životné prostredie a našu planétu. No stavebníctvo a stavebný priemysel sú však zodpovedné až za 40% globálne vyprodukovaných emisií CO2. Trvalo udržateľný dizajn už nie je len niečo, čo by bolo „dobré mať“. Je to každodennou povinnosťou nás všetkých. Trvalo udržateľné riešenia nemusia byť komplikované ani drahé. Barbora predstaví medzinárodné a miestne projekty ateliéru Bogle Architects, ktoré majú rôzne funkcie a rozsah. No všetky majú spoločný prístup k dizajnu - kombinujú jednoduché riešenia a nazeranie na problémy z iného uhľa pohľadu.

doc. RNDr. Ing. Hana Scholleová, Ph.D.

Hana Scholleová po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej absolvovala na Fakulte podnikohospodárskej VŠE v Prahe bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium v odbore Podniková ekonomika a manažment. Od roku 1996 pôsobí ako odborná asistentka, neskôr docentka na katedre podnikovej ekonomiky VŠE a vyučuje predmety súvisiace najmä s podnikovými financiami. Zároveň dlhodobo spolupracuje s podnikovou praxou a pôsobí v oblasti poradenstva pre podnikovú sféru. Je autorkou a spoluautorkou mnohých článkov a kníh s problematikou investícií do reálnych aktív, projektov rýchleho rozvoja a stanovovanie ich hodnoty.

Doc. PhDr. Miroslav ŠKODA, PhD.

Miroslav Škoda pôsobí na Vysokej škole DTI vo funkcii docenta, taktiež je garantom bakalárskeho študijného programu. Svoju vedeckovýskumnú a pedagogickú činnosť zameriava na oblasť finančného a medzinárodného účtovníctva. Zároveň pravidelne prispieva do odborných publikácií, ktoré sa venujú otázkam účtovníctva a daní, vedie semináre pre odbornú prax. Prednáša na študijných programoch akreditovaných aj v anglickom jazyku doma i v zahraničí.

INGRID KONRAD

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?