RNDr. Zuzana Krajčovičová

Je produktový a projektový manažér výrobcu systémov MPH SAPFIR., spoločnosť Sapfir s.r.o. Špecializuje sa na inovácie a uvedenie nových produktov na tuzemský a medzinárodný trh.

Ing. Mgr. Ján Hámorník, MBA vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a marketingovú komunikáciu v Trnave. Získal aj medzinárodný manažérsky titul MBA. Je zakladateľom medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Gemini Group s. r. o., ktorá pomáha firmám, obciam, mestám a tretiemu sektoru získavať dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ, štátnych, medzinárodných a bruselských grantových schém. Počas svojej dlhoročnej praxe v dotačnej podpore si prešiel všetkými projektovými fázami v rámci jednoduchých grantových schém až po tie zložité medzinárodné.

Pôsobí ako riaditeľka materskej školy a predsedníčka OZ Rada pre rozvoj materských škôl.

Ako majiteľ firmy KML, s.r.o. sa už viac než 17 rokov venuje pokladničným systémom a legislatívnym zmenám v oblasti registračných pokladníc. Pomáha podnikateľom zorientovať sa v zložitých pravidlách a ponúka im praktické riešenia šité na mieru. Dennodenne komunikuje s klientmi z celého Slovenska, takže má jasný obraz o tom, ako zákony ovplyvňujú rôzne typy podnikania. Vie, aké problémy prinášajú, ale aj aké príležitosti sa za nimi skrývajú.

Je vedúcim oddelenia Udržateľný rozvoj v spoločnosti SKANSKA, kde zodpovedá za aktivity spoločnosti v oblasti udržateľnosti. V spoločnosti pôsobí od roku 2004. V súčasnej pozícii je zodpovedný za implementáciu Carbon roadmap Skanska Central Europe. Energetický manažment skupiny so zameraním na inovácie. Environmentálny manažment so zameraním na cirkulárnu ekonomiku a nakladanie s prírodnými zdrojmi. Green business zahŕňajúce certifikácie budov (LEED, BREEAM, WELL) a posudzovanie životného cyklu a ekonomického cyklu stavebných produktov a projektov. Od roku 2020 zastáva funkciu Predsedu predstavenstva Českej rady pre šetrné budovy.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.