RNDr. Zuzana Krajčovičová

Absolventka Vysokej školy prírodných vied a informatiky, odboru Environmentalistiky v Nitre . Lektorka má niekoľkoročné pracovné skúsenosti vo vedení stavebnej spoločnosti, ktorá sa podieľala na výstavbe veľkých investičných projektoch v SR. Počas svojej kariéry riaditeľa stavebnej spoločnosti nadobudla odborné skúsenosti v oblasti environmentálneho manažmentu stavieb so špecializáciou na nakladanie so stavebným odpadom. Venuje sa environmentálnym problémom stavieb priamo v praxi. Pomáha stavebným spoločnostiam s implementáciou platnej legislatívy do procesov výstavby. Je členkou zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Ďalší autori

Mgr. Zuzana Tankovičová Gašparovičová, MBA

Metodička pre školské jedálne a ostatné školské zariadenia.

RNDr. Kiril Ribarov, Ph.D.

Matematik, informatik, odborník na umelú inteligenciu je popredným expertom na optimalizačné metódy a na aplikáciu rozhodovacích systémov do manažérskej praxe. Prednáša na viacerých univerzitách v ČR aj v zahraničí a na popredných MBA programoch, kde jeho kurzy patria k najviac ceněným pre možnosť okamžitej aplikácie do praxe.

Ing. Martin Mihál

Vedúci technického oddelenia Xella v CZ a SK. Martin Mihál pôsobí v stavebníctve bez prerušenia od skončenia vysokoškolského vzdelania v odbore Architektúra a pozemné stavby v roku 1995. Od roku 2001 je zamestnaný v spoločnosti Xella. V súčasnej pozícii pracuje od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, inovácie, interné technické vzdelávanie a komunikáciu s inštitúciami ovplyvňujúcimi legislatívu v stavebníctve. V rámci tejto činnosti spoločnosť Xella v minulosti zastupoval v Inštitúte pre pasívne domy a v Slovenskej rade pre zelené budovy. V súčasnosti vykonáva funkciu predsedu Združenia výrobcov murovacích materiálov.

JUDr. Božena Gašparíková, CSc.

Božena Gašparíková je odborníčka na environmentálne právo. Titul JUDr. a CSc. získala na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v oblasti podnikovej praxe, v oblasti výskumu a 18 rokov na Ministerstve životného prostredia SR, z toho 16 rokov ako riaditeľka odboru legislatívy. V súčasnosti je poradkyňou ministra životného prostredia pre oblasť legislatívy životného prostredia. Trvalo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti. Je autorkou viacerých kníh a publikácií z oblasti práva životného prostredia a osobitne aj z oblasti odpadového hospodárstva. Prednášala na Technickej univerzite v Košiciach a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  

Mgr. Kvetoslava Otočková

Kvetoslava Otočková je zamestnaná v spoločnosti zameranej na oblasť dopravy, zaoberá sa problematikou vzdelávania zamestnancov, vrátane zaistenia plnenia požiadaviek na bezpečnosť pri práci a odbornú spôsobilosť zamestnancov pri výkone svojho povolania. Zabezpečuje vzdelávanie zamestnancov od robotníckych profesií až po manažment vedenia spoločnosti. Má dlhoročnú odbornú prax vo vzdelávaní pracovníkov rôznych profesií. Súčasne sa venuje i bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi.

Mgr. art. Rudolf Látečka

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?