Ing. Vladimír Čepelák, CSc.
Vladimír Čepelák absolvoval fakultu automatizácie a ekonomiky VŠCHT v Prahe. Vedeckú hodnosť získal v odbore technická kybernetika vo Výskumnom ústave matematických strojov v Prahe. Pracoval na rôznych pozíciách v odbore IT, naposledy vo firme BSC Praha, s. r. o., (1990 – 95), kde bol členom alebo vedúcim projektových tímov pre implementáciu bankových a podnikových informačných systémov. Od roku 1995 je samostatne činný v odboroch poradenstva IT a odborného prekladateľstva.
Bc. Štěpán Javorčák
Štěpán Javorčák pracuje v spoločnosti ALSENTA s.r.o. Počas svojej odbornej praxe pôsobil v spoločnosti ŠKODA Ostrov, s.r.o. ako vedúci outsourcingu, konštruktér – projektant a analytik nákupu. Tu sa začal venovať reorganizácii nákupu a svoje skúsenosti ďalej rozširoval v spoločnostiach MSA, a.s. a Česká Zbrojovka a.s. V rokoch 2004 - 2007 uskutočnil cestu okolo sveta. Po návratu pôsobil v spoločnosti KOMPASS Czech Republic, s.r.o. na pozícii projektového manažéra v oblasti outsourcingu nákupu a nástrojov pre nákup.
Mgr. Jana Bauerová, PhD.
Lektorka je zamestnankyňa MV SR Štátneho archívu v Bratislave, kde pracuje na úseku predarchívnej starostlivosti. Koordinuje vyraďovanie registratúrnych záznamov z registratúr orgánov štátnej správy, samosprávy a iných právnických osôb a rozhoduje o ich trvalej dokumentárnej hodnote, posudzuje a schvaľuje interné smernice na správu registratúry, organizuje preberanie archívnych dokumentov do trvalej archívnej úschovy, vykonáva štátny odborný dozor nad správou registratúry a venuje sa konzultačnej a školiacej činnosti v oblastiach: legislatívne zabezpečenie správy registratúry a archívnej činnosti, správa registratúry, hodnotenie a vyraďovanie spisov a špeciálnych druhov registratúrnych záznamov a archívna činnosť. Absolvovala študijný odbor história a slovenské dejiny na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.
Ing. Tatiana Herchlová
Tatiana Herchlová má dlhoročnú prax v oblasti ochrany životného prostredia v súkromnej sfére aj vo verejnej správe. Má praktické skúsenosti z prevádzky ČOV (čistiareň odpadových vôd), je odborne spôsobilou osobou pre prevádzkovanie verejných kanalizácií I. kategórie.
Karol Kratochvíl
Technológ a konateľ ASIO-SK, SlovenskoPríspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách. Po ukončení štúdií na STU v Bratislave odbor „Technológia vody“, sa zamestnal v spoločnosti ASIO-SK s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorú pomáhal zakladať a budovať, sa postupne transformovala na inžiniersko-dodávateľskú spoločnosť s širokým portfóliom na poli vodného hospodárstva. V spoločnosti zastáva post technológa a tiež konateľa. Okrem iného je členom AČE SR (asociácia čistiarenských expertov SR) a spoluautorom dvoch patentových technológií v oblasti čistenia odpadových vôd. Za dlhé roky praxe v obore technológie vody bol autorom alebo spoluautorom cca 20 vedeckých článkov, ktoré boli prezentované na rôznych vodohospodárskych konferenciách.
Príspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách
V prednáške budú predstavené najmodernejšie recyklačné technológie na opätovné využitie šedých vôd v budovách. Ukážeme si ich možnosti a potenciál použitia ako aj ich slabé stránky resp. problematické body. Na záver bude predstavený zjednodušený vzorový výpočet vybranej recyklačnej technológie pre bytový komplex.
DORIS OESTERREICHER
Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.
Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov
Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.