Mgr. Vladimíra Dutková-Mináčová

Lektor je generálnym riaditeľom spoločnosti Prvá certifikačná autorita, a.s., ktorá je v súčasnosti najväčším poskytovateľom komplexných služieb vydávania a správy certifikátov v ČR. Je autorom knihy „Elektronický podpis a jeho aplikácie v praxi“ a spoluautorom publikácie „Elektronické komunikácie".

Je námestníkom ministra Ministerstva pre miestny rozvoj ČR a spoluautorom návrhu novely koncesného zákona. Zameriava sa na právne a praktické otázky PPP projektov a koncesných zmlúv.

Zakladateľ Asociácie paísvnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) pôsobiaci od roku 2006 ako jej prezident a v súčasnosti ako generálny sekretár. V praxi sa venuje elektrickým inštaláciám a v posledných rokoch aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (PB). Za spracovanie takmer 120-tich noriem získal 3-krát Cenu Vladimíra Lista za technickú normalizáciu v rokoch 2010 a 2012 a v rámci kolektívu APPO SR aj v roku 2014 od ÚNMS SR. Je spoluautorom národného systému právnych predpisov a noriem v oblasti PB elektrických inštalácií, expertom za SR v pracovnej skupine CENELEC/TC20/WG10, zastupuje ZEP SR v Rade pre technickú normalizáciu ako člen a predseda výboru RTN v elektrotechnickej oblasti pri ÚNMS SR a je členom Sektorovej rady pre elektrotechniku v rámci prebiehajúceho národného projektu Sektorovo riadených inovácií pod gesciou MPSVaR SR.

Absolventka Vysokej školy prírodných vied a informatiky, odboru Environmentalistiky v Nitre . Lektorka má niekoľkoročné pracovné skúsenosti vo vedení stavebnej spoločnosti, ktorá sa podieľala na výstavbe veľkých investičných projektoch v SR. Počas svojej kariéry riaditeľa stavebnej spoločnosti nadobudla odborné skúsenosti v oblasti environmentálneho manažmentu stavieb so špecializáciou na nakladanie so stavebným odpadom. Venuje sa environmentálnym problémom stavieb priamo v praxi. Pomáha stavebným spoločnostiam s implementáciou platnej legislatívy do procesov výstavby. Je členkou zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Pôsobí ako advokát a konateľ advokátskej kancelárie HAVRILLA & Co. s.r.o. Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a od roku 2003 je členom Slovenskej advokátskej komory. Rozsiahle skúsenosti s poskytovaním právneho poradenstva pre rôznych domácich a zahraničných klientov, najmä pri významných zahraničných investíciách na Slovensku. Jeho skúsenosti ho predurčujú poskytovať právne služby aj s aspektom na rôzne špecifické právne situácie a medzinárodné transakcie. Narodený v Kráľovskom Chlmci v Slovenskej republike Profesijné členstvo: Slovenská advokátska komora (od 2000-advokátsky koncipient, od 2003-advokát) Jazyky: anglický, maďarský, slovenský, český Prax: JUDr. Stanislav Jakubčík, CMS Čarnogurský, Strommer, Reich-Rohrwig, advokátska kancelária Csekes, Világi, Drgonec a spoločníc Špecializácia: poskytovanie rozsiahleho právneho poradenstva pri významných zahraničných investíciách, vykonávanie právnych auditov, analýza vymáhania pohľadávok

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?