Mgr. Peter Vilim

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Generálnym riaditeľom a podpredsedom predstavenstva YIT Slovakia je od roku 2014. Pripravoval vstup YIT na slovenský trh, neskôr zastával pozíciu riaditeľa developerských projektov a napokon zástupcu generálneho riaditeľa. Pôsobil aj vo firmách Wienerberger (riaditeľ predaja) a Ruukki (riaditeľ pre strategický marketing pre strednú a východnú Európu).  Za svoj čas strávený vo YIT sa mu podarilo transformovať kultúru klasickej slovenskej stavebnej spoločnosti na unikátnu kooperatívnu, egalitársku a pre všetkých spravodlivú kultúru severských firiem. Spolu s viac ako 200 kolegami zefektívňuje svoje stavebné projekty zavádzaním metód LEAN Construction a BIM. V zmysle firemného sloganu „Together we can do it“ kladie kooperatívny potenciál človeka nad jeho individuálne kvality. V roku 2020 získal ocenenie ankety ASB GALA v kategórii Osobnosť architektúry a stavebníctva. V priebehu piatich rokov bol dvakrát nominovaný v Trend TOP 10 v súťaži Manažér roka. Za svoje projekty získala spoločnosť pod jeho vedením ocenenia ASB GALA v kategórii Developer roka až päťkrát. Za projekt STEIN2, premenu bývalého areálu bratislavského pivovaru, získala spoločnosť ocenenie Stavba roka 2019.  Príspevok:  Lean Construction Možnosti využitia a potenciál implementácie Toyota Production systému v stavebníctve. História a súčasnosť manažmentu produktivity v stavebníctve s porovnaním historického vývoja. Nástroje Lean Construction ako napríklad Last Planer, Takt time, 5S a Value streem Mapping a ich využitie na zefektívnenie stavebných postupov, zníženie nákladov, skrátenie doby výstavby a zvýšenie kvality stavieb. Diskusia o potenciáli transformácie konfrontačnej kultúry „kto z koho“ pri výstavbe, na kolaboratívnu kultúru „hľadania pridanej hodnoty“ aj prostredníctvom nových kontraktačných techník ako je napríklad metóda Integrated project delivery.

Mária Durilová pracuje ako finančný analytik, zameraný na oblasť finančného a operatívneho leasingu. V uvedenej oblasti pôsobí niekoľko rokov. Zároveň je konateľkou spoločnosti pôsobiacej v oblasti ekonomického poradenstva, vedenia jednoduchého a  podvojného účtovníctva a personálnej agendy malých a stredných podnikov.

Venuje sa predovšetkým vzdelávaniu v oblasti školskej a rovesníckej mediácie (metodické dni, semináre, workshopy, prednášky). Spolupracovala na programe zavádzania peer mediácie v piatich školách v Moravskoslezském kraji v projekte Mediace ve skole, v rámci Kampane proti rasizmu a násilí z nenávisti - Agentura pro sociální začleňování Úřadu vlády ČR. Ako lektorka lektoruje aj tému prevencie pred násilím v rámci Národného projektu Podpory ochrany detí pred násilím (UPSVaR). Vyštudovala etiku a pedagogiku na Univerzite Konštantina Filozofa v Nitre. Odbornú prípravu mediátora absolvovala v roku 2010 (osvedčenie). Pôsobila ako učiteľka v špeciálnej škole pre sluchovo postihnutých, ako zástupkyňa riaditeľa v základnej škole s materskou školou. Bola členkou Dozornej rady Únie materských centier, riaditeľkou Centra advokácie a koordinácie ÚMC a členka Výboru pre mimovládne organizácie (Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti). Pomáha zavádzať program rovesníckej mediácie (oboznámenie pedagogického zboru s programom, tréning mediačných zručností rovesníckych mediátorov, supervízia po ukončení tréningového programu). Trénuje mediačné zručností vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, členov žiackych školských rád, žiakov základných a stredných škôl v konkrétnych triedach škôl a školských zariadení.

Pôsobí ako špecialista požiarnej ochrany, technik požiarnej ochrany a technik BOZP. V roku 2016 ukončil inžinierske štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene, odbor ochrana osôb a majetku pred požiarom. V tom istom roku začal pracovať na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ako referent požiarnej ochrany a BOZP. Univerzite ako zamestnanec poskytuje všetky služby od poradenstva v oblasti požiarnej ochrany, cez projektovanie stavieb, koordináciu BOZP na stavenisku, riešenie pracovných úrazov, revízie VTZ - plyn a tlak, revízie požiarnych zariadení a mnoho ďalšieho. Od roku 2015 disponuje osvedčením technika požiarnej ochrany i osvedčením technika BOZP. Od roku 2022 je držiteľom osvedčenia na výkon špecialistu požiarnej ochrany, v tom istom roku si založil aj živnosť na projektovanie stavieb v oblasti požiarnej ochrany. Má za sebou množstvo odborných konferencií v rámci požiarnej ochrany aj BOZP.

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.