Mgr. Peter Vilim
Peter Vilim sa eurofondom venuje od ich príchodu na Slovensko. V roku 2001 pripravil 2 projekty na podporu v oblasti cestovného ruchu pre svojich klientov a jeden získal podporu. Bol jedným z 36 na celom Slovenku z celkového počtu viac ako 1000 žiadostí. Odvtedy sa Eurofondom, príprave projektových žiadostí, implementácii projektov, konzultácii pre verejný a súkromný sektor venuje neustále. Schválených projektov bolo za viac ako 890 mil EUR. Touto sumou pomohol svojim klientov rásť, rozvíjať sa a zlepšovať. Podieľal sa na príprave a aktívnom pripomienkovaní troch operačných programov a vypracoval viaceré analýzy a návrhy oblastí pre nové programové obdobie.
Ďalší autori
Ing. Milan Bortel
Ing. Milan Bortel je skúsený odborník v oblasti Microsoft Office a posledných niekoľko rokov sa živý ako lektor a konzultant. Svoje prvé školenie viedol už v roku 2004. Jeho zameranie sú programy v rámci balíkov Microsoft Office, Microsoft Project alebo MS SharePoint Server.
Ing. Igor Seifert
Technický riaditeľ v spoločnosti Allplan Absolvent stavebnej fakulty ČVUT v Prahe. Po štúdiu pracoval ako samostatný projektant na projektoch pozemných stavieb a rekonštrukciách historických budov. Následne sa osamostatnil a cez 10 rokov prevádzkoval vlastnú projekčnú a technickú kanceláriu a spoluvlastnil stavebnú firmu. Pre podporu projektov založil IT divíziu so zameraním na podporu produktov firmy Nemetschek (dnes Allplan). To bol aj jeho začiatok na poli BIM. V rámci spoločnosti sa zákazníkom snažili ponúknuť podporu pre celý životný cyklus stavby od návrhových systémov, cez správu dokumentov až po CAFM riešenie. Po úspešnej spolupráci s lokálnym zastúpením firmy Nemetschek sa v roku 2006 obe spoločnosti zlúčili a od tej doby zastáva p. Seifert vo firme ALLPLAN funkciu technického riaditeľa.
Príspevok: Ako zvládnuť BIM?
Digitalizácia stavebníctva je spájaná najmä s pojmom BIM. Všetko sa točí okolo dát digitálneho modelu (digitálne dvojča), prepojených dokumentov, procesov, vzájomnej spolupráce a zdieľanie informácií. Aký pohľad má na túto problematiku spoločnosť Allplan? Aký je ich inovatívny prístup k riešeniu digitalizácie stavebníctva a aký bude ďalší vývoj BIMu vám vo svojej prezentácií prezradí Ing, Igor Seifert.
PETER BEŇUŠKA
Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti.
Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie.
Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry?
Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.
TOMÁŠ GUNIŠ
AJe absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy.
Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti
Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb.
Prednáša spolu s Miroslavom ZLIECHOVCOM.
Mgr. Teťana Ustohalová
Lektorka sa venuje problematike výchovy a vzdelávania detí a žiakov s mentálnym postihnutím dlhé roky. Vo svojej činnosti sa opiera predovšetkým o svoje praktické skúsenosti nadobudnuté na špeciálnej základej škole ale vychádza aj zo skúseností v pozícii školskej psychologičky na základnej škole, učitelky na strednej odbornej škole ako aj učitelky profesijného rozvoja na metodicko-pedagogickom centre.
Ing. Miroslav Zliechovec
Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti.
Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.