Mgr. Peter Vilim

Pôsobí na Úrade pre verejné obstarávanie ako generálny riaditeľ sekcie metodiky a vzdelávania. Disponuje  dlhoročnými skúsenosťami v oblasti verejného obstarávania, vrátane skúseností na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, kde pôsobil ako riaditeľ odboru verejného obstarávania. Pôsobil aj na Ministerstve financií SR (kontrola eurofondových zákaziek), a v súkromnom sektore (príprava ponúk a uplatňovanie revíznych postupov za uchádzača). Je autorom príručiek pre prijímateľov k procesu a kontrole verejného obstarávania financovaného z fondov EÚ. Študoval právo na Právnickej fakulte UK. Popri aplikačnej praxi sa venuje aj lektorskej činnosti a publikačnej činnosti.

Jana Sládečková je generálnou riaditeľkou Sekcie financovania regionálneho školstva na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Absolvovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 1991 pôsobila postupne na Školskej správe v Trnave ako vedúca oddelenia, na Krajskom úrade v Trnave a na Úrade Trnavského samosprávneho kraja ako vedúca odboru financovania školstva.

Je spoluautorka novely zákona č. 182/2023 Z. z. k systému podporných opatrení v regionálnom školstve SR. Pracovala ako riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania, poradenstva a prevencie MŠVVaM SR. T. č. sa opäť venuje odbornej činnosti s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z úrovne zariadenia poradenstva a predprimárneho vzdelávania. Venuje sa implementácii podporných opatrení v regionálnom školstve a vytváraniu inkluzívnej klímy na školách. Je certifikovanou terapeutkou v oblasti neurofeedback terapie, emocionálno-transformačnej terapie, používateľka Feuersteinovej metódy inštrumentálneho obohacovania. Jej užším odborným zameraním je odborná práca s deťmi s neurovývinovými poruchami, s emočnými problémami a problémami v správaní a zrakovým postihnutím. Venuje sa tiež lektorskej činnosti vo vzťahu k implementácii konkrétnych výchovno-vzdelávacích stratégií pre deti a žiakov s ŠVVP.

Od roku 2002 pôsobí ako odborný asistent na Fakulte dopravnej ČVUT v Prahe, kde vyučuje predmety zamerané na ekonomiku dopravy, najmä potom na kalkulácie nákladov dopravy vo väzbe na financovanie verejnej dopravy. V súčasnosti tiež spolupracuje s ČESMAD Bohemia, SAČM a ďalšími subjektmi. Od roku 2004 pôsobí tiež ako IT analytik v spoločnosti ČSAD Praha holding a.s. Od roku 2013 je predsedom IODA, z.s.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Lukáš Búri je produktový manažér v spoločnosti ANASOFT. Jeho úlohou je rozvoj a starostlivosť o produkty digitálneho podpisovania. Má bohaté skúsenosti s implementáciou riešenia pre digitálnu transformáciu v bankovom odvetí, finančných inštitúciách, ako aj v logistike a výrobe.