Mgr. Peter Vilim

Mgr. Katarína Martinčeková vyštudovala medzinárodné vzťahy a európske štúdiá na fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Nadobudla praktické skúsenosti z oblasti diplomacie na rôznych stážach na Slovensku a v zahraničí (predovšetkým Stála misia SR pri OSN New York). Pôsobila ako administrátor a neskôr ako koordinátor v medzinárodnej spoločnosti IBM. Dlhé roky je lektorkou anglického jazyka so zameraním na zlepšenie komunikačných schopností.

Je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti je docentom na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň aktívnym členom Slovenskej advokátskej komory. Študijné a prednáškové pobyty absolvoval na Max Planck Institute vo Freiburgu (2014, 2015), Univerzite Scranton v Pensylvánii (USA) (2015), Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe (2011) a iných inštitúciách. V minulosti bol na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky členom komisie pre trestne právo hmotné, členom pracovnej skupiny k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb, členom ad hoc komisie vo veciach väzenstva a v súčasnosti je členom pracovnej skupiny pre trestné právo v Slovenskej advokátskej komore.

Michal Horváth je absolventom Právnickej fakulty TU v Trnave. Počas štúdia absolvoval stáž na exekútorskom úrade a následne po ukončení štúdia v roku 2015 pracoval ako koncipient.  Od roku 2016 pôsobí ako lektor a právnik v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (SNSĽP), so špecializáciou na vzdelávacie aktivity pre žiakov a žiačky základných, stredných a vysokých škôl, zamestnancov a zamestnankyne v súkromnej, ale aj verejnej sfére na rôzne témy. Ako lektor sa zameriava predovšetkým na tému bezpečnosti sociálnych sietí, kyberšikany, diskriminácie, šikany, mobbingu, bossingu na pracovisku z právneho hľadiska, vzhľadom na stúpajúcu tendenciu konaní, ktoré vykazujú známky porušovania práv v pracovnom prostredí, počnúc predzmluvnými vzťahmi, až po skončenie pracovného pomeru. Absolvoval vzdelávanie a je držiteľom certifikátu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pod záštitou Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR). Popri práci pre SNSĽP prednáša súkromne pre pedagogických zamestnancov a vysoké školy.

Jana Kubicová pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a špecializuje sa na problematiku ekonómie, financií a daní, najmä na daň z príjmov, medzinárodné zdaňovanie, transferové oceňovanie a daňové plánovanie.

Ivo Šnajdr sa dlhodobo zoberá systémami managementu, ich implementáciou a zlepšovaním, širokou oblasťou súvisiacich tém od právnych otázok cez zapájanie pracovníkov a aplikáciu metód tímovej práve po management rizík. Okrem poskytovaniu lektorských, konzultačných a audítorských služieb je členom hodnotiacej komisie ACM DTO CZ (certifikačný orgán pre certifikáciu personálu) pre oblasť systému managementu.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?