Mgr. Monika Kosárová

Štátny tajomník podpredsedu vlády SR. Príspevok: Digitalizácia v stavebníctve formou nového stavebného zákona Aké sú dôvody potreby zmien stavebného zákona? Akým spôsobom sa implementujú zmeny stavebného zákona do praxe a akú úlohu bude zohrávať digitalizácia v budúcnosti nám predstaví štátny tajomník podpredsedu vlády SR.

Daniela Mináčová pôsobila ako poradenský psychológ 6 rokov v starostlivosti o handicapované deti a mládež, neskôr ako psychológ v personálnej oblasti firiem a manažér v sociálnej oblasti štátnej správy. Vedie a lektoruje kurzy zamerané na komunikačné, obchodné a manažérske zručnosti, časový manažment a zvládanie stresu,  prezentačné a lektorské zručnosti, mediálnu komunikáciu a psychológiu zdravia. Súčasne sa venuje individuálnemu a pracovnému poradenstvu klientov a poradenstvu v ťažkých situáciách. Pri svojej práci spolupracuje s médiami kde sa venuje prevažne témam zameraným na otázky psychológie manažmentu a rozvoja osobnosti. Dlhé roky pôsobí ako profesionálny lektor a metodik prevažne v oblasti vzdelávania manažmentu firiem. V súčasnosti vedie vlastnú vzdelávaciu agentúru a spolupracuje s ďalšími vzdelávacími spoločnosťami ako exkluzívny lektor a konzultant.

Dušan Ružič je skúsený advokát s dlhoročnou právnou praxou, špecializujúci sa okrem všeobecného zmluvného práva aj na právo nehnuteľností vrátane súvisiacich práv záložných, právo obchodné, pracovné či právo stavebné. Prednáša na univerzitách v ČR a SR, napr. na Európskom polytechnickom inštitúte, s.r.o., aktívne sa venuje lektorskej a autorskej činnosti. V neposlednom rade pôsobí aj ako rozhodca Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky.

Adriana Hrivnáčiková pôsobila na ŽSR, Ministerstve Financií SR a Ministerstve vnútra SR. Pracovala a v súčasnosti opäť pracuje v súkromnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá poskytovaním komplexného, ako aj ad hoc poradenstva k procesom verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov, obstarávateľov a dotovaných obstarávateľov, ako aj pre záujemcov a uchádzačov vo verejnom obstarávaní. V roku 2001 sa stala odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie. Počas svojej praxe realizovala desiatky verejných obstarávaní najmä v oblasti tovarov a služieb, pripravila mnohé interné smernice a manuály o verejnom obstarávaní, venuje sa aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES, zároveň prednáša, školí a publikuje v oblasti verejného obstarávania. Je tiež školiteľkou Elektronického trhoviska.

Luděk Nezmar sa špecializuje na ochranu osobných údajov a zároveň publikuje odborné články a publikácie na tému GDPR. Tiež sa špecializuje na ESG reporting a udržateľnosť firiem. V minulosti riadil niekoľko spoločností z rôznych odvetví. Vo všetkých bol konfrontovaný so spracovaním veľkého množstva dát a ich následným využitím v manažmente firiem. Problematiku spracovania dát potom spoznal ako zo strany používateľa – manažéra, tak z pohľadu architekta a programátora. V posledných rokoch sa aktívne zaoberá spracovaním a ochranou dát, modeláciou firemných procesov, efektívnym využívaním moderných technológií v oblasti ICT a kybernetickou bezpečnosťou.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.