Mgr. Monika Kosárová

Je absolventom Chemickotechnologickej fakulty v Bratislave. Má dlhoročnú prax inšpektora bezpečnosti práce. Od roku 2006 pôsobí ako odborný zamestnanec v oblasti BOZP. Profesia: Bezpečnostný technik, technik požiarnej ochrany, lektor a revízny technik plynových zariadení (PZ) a tlakových zariadení (TZ)Oblasti odbornosti: • Bezpečnostný technik • Revízny technik plynových a tlakových zariadení v plnom rozsahu • Technik požiarnej ochrany • Lektor pre vzdelávanie dospelých Oprávnenia: • Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP • Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie revíznych technikov VTZ PZ a TZ • Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie pracovníkov pre opravu VTZ PZ a TZ • Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie obsluhy VTZ PZ a TZ "S dlhoročnými skúsenosťami v oblasti bezpečnosti a revízií plynových a tlakových zariadení som sa špecializoval na poskytovanie komplexných služieb v tejto oblasti. Mám široké spektrum oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP, revíznych technikov, pracovníkov pre opravu a obsluhu VTZ PZ a TZ. Mojou hlavnou prioritou je zabezpečiť, aby všetky zariadenia boli v súlade s najvyššími bezpečnostnými štandardmi a normami," hovorí Vladimír Švec.

Je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti je docentom na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň aktívnym členom Slovenskej advokátskej komory. Študijné a prednáškové pobyty absolvoval na Max Planck Institute vo Freiburgu (2014, 2015), Univerzite Scranton v Pensylvánii (USA) (2015), Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe (2011) a iných inštitúciách. V minulosti bol na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky členom komisie pre trestne právo hmotné, členom pracovnej skupiny k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb, členom ad hoc komisie vo veciach väzenstva a v súčasnosti je členom pracovnej skupiny pre trestné právo v Slovenskej advokátskej komore.

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.

Pôsobí v pražskej pobočke medzinárodného ateliéru Bogle Architects na pozícii Director a spoluvedie 30–členným tím kreatívnych architektov a dizajnérov.  Vyštudovala Fakultu Architektúry a Urbanizmu na STU v Bratislave. Počas štúdia absolvovala pobyt na École d’Architecture vo francúzskom Lyone a na School of Architecture KTH v Stockholme.  Jej kariéra odštartovala v Paríži projektom dnes už realizovanej rezidencie Salt Lake v lyžiarskom stredisku Les Arcs 1600 vo Francúzsku. Po presune do Londýna pracovala vo svetoznámom ateliéri Foster + Partners na projektoch do Indie, vrátane Mumbai Tower, vtedy najvyššej veže na svete.  Od roku 2009 pôsobí v ateliéri Bogle Architects. Medzi najvýznamnejšie realizácie z posledného obdobia patria výskumné centrum ELI Beamlines s prestížnym ocenením MIPIM Awards, Šárecký Dvůr ocenený v rámci HOF Awards 2019 ako najlepší rezidenčný projekt CEE a na Slovensku napríklad butikový administratívny objekt UNIQ Staromestská s dvoma oceneniami zo Stavby Roku či rezidenčný projekt UNIQ Majakovského. Do jej portfólia patria aj projekty v Casablance, v Moskve, v Rakúsku či v Chorvátsku. Barbora taktiež prednáša v rámci architektonického bloku centra European Centre for Career Education.  Príspevok: Minúť menej, získať viac Architektúra má neskutočne pozitívny dopad na naše životy, naše životné prostredie a našu planétu. No stavebníctvo a stavebný priemysel sú však zodpovedné až za 40% globálne vyprodukovaných emisií CO2. Trvalo udržateľný dizajn už nie je len niečo, čo by bolo „dobré mať“. Je to každodennou povinnosťou nás všetkých. Trvalo udržateľné riešenia nemusia byť komplikované ani drahé. Barbora predstaví medzinárodné a miestne projekty ateliéru Bogle Architects, ktoré majú rôzne funkcie a rozsah. No všetky majú spoločný prístup k dizajnu - kombinujú jednoduché riešenia a nazeranie na problémy z iného uhľa pohľadu.

Je riaditeľkou odboru podpory formálneho vzdelávania v národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVAM).

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.