Mgr. Miroslava Višňovská, PhD.

Ing. Tomáš Varadínek vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Aktuálne riadi národný projekt inovujme.sk, ktorý zvyšuje povedomie o význame inovácií medzi slovenskými podnikmi, podporuje ich priamou finančnou pomocou a venuje sa rozvoju podnikania a kreatívneho myslenia u študentov stredných a vysokých škôl. Projekt realizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra, jej zriaďovateľom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Ondřej Dráb vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Štyri roky vykonával prax v daňovom oddelení spoločnosti KPMG v Prahe a od júna 2004 do júna 2007 pracoval v daňovom oddelení spoločnosti VORLÍČKOVÁ & LEITNER na pozícii manažéra zodpovedného za know-how, interné konzultácie a právne otázky. Svoju prax zameriava predovšetkým na zastupovanie klientov v daňovom alebo súdnom konaní s finančnými úradmi. Ďalej sa venuje českému a medzinárodnému plánovaniu v oblasti priamej dane vrátane optimalizácie v rámci akvizičných a reštrukturalizačných projektov pre nadnárodné korporácie aj české podniky. Je autorom viacerých odborných článkov a publikácií na tému daní z príjmu a daňového konania so zameraním na daňovú kontrolu.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Člen advokátskej kancelárie Havrilla & Co. Venuje sa najmä stavebnému právu, sporovej a korporátnej agende, k čomu momentálne pribudlo viacero oblastí z občianskeho, obchodného a rodinného práva ako aj príprava zmluvnej dokumentácie.

Lektorka sa venuje problematike výchovy a vzdelávania detí a žiakov s mentálnym postihnutím dlhé roky. Vo svojej činnosti sa opiera predovšetkým o svoje praktické skúsenosti nadobudnuté na špeciálnej základej škole ale vychádza aj zo skúseností v pozícii školskej psychologičky na základnej škole, učitelky na strednej odbornej škole ako aj učitelky profesijného rozvoja na metodicko-pedagogickom centre.