Mgr. Miroslava Višňovská, PhD.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

JUDr. Andrea Borsányiová, je niekoľko rokov právničkou v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o.; pričom advokátske skúšky zložila v roku 2017. Počas svojho pôsobenia v advokátskej kancelári sa venuje predovšetkým problematike zmluvnej agendy tak v oblasti občianskeho, ako aj obchodného práva, venuje sa zastupovaniu klientov v súdnych sporoch, verejnému obstarávaniu a tiež problematike compliance, do ktorej o. i. spadá aj oblasť whistleblowingu.

Je riaditeľkou odboru podpory formálneho vzdelávania v národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVAM).

Špecialista na zelené strechy a vertikálne záhrady. Stavbár a manažér s dlhoročnými skúsenosťami. Začínal ako majster stavebnej výroby. Na za prelome milénia sa stal technikom a obchodníkom u výrobcu keramických strešných krytín. Po doplnení manažérskeho vzdelania viedol zahraničnú dcérsku spoločnosť tohoto známeho koncernu. Po odchode z korporátnej sféry podnikal v stavebnej výrobe a importe stavebného reziva, kde si začal uvedomovať naliehavosť nutnosti boja proti klimatickým zmenám. Využitím skúseností, kontaktov a štúdiom nových trendov v stavbníctve sa dostal až k realizáciám zelených striech a vertikálnych záhrad v čom sa postupne prepracováva medzi slovenských priekopníkov zelenej infraštruktúry.

Ľubica Regecová má dlhoročnú prax v oblasti právnych služieb, pracovala vo verejnej správe, ako aj v súkromnou sektore. V posledných rokoch sa venuje aj poskytovaniu konzultácií mimovládnym organizáciám. Všetky tieto skúsenosti ju viedli k absolvovaniu odbornej prípravy mediátora nakoľko verí, že väčšina problémov medzi ľuďmi, ako aj v celkovej perspektíve spoločnosti spočíva práve v nedostatku komunikácie, nadmiere neriešených konfliktov a nedorozumení. Od roku 2014 pôsobí ako profesionálna mediátorka.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.