Mgr. Miroslava Višňovská, PhD.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.

Pôsobí ako vice rektorka a profesorka bezpečnostných vied na akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Jana Urdziková sa aktívne venuje problematike manažérstva kvality, systémov manažérstva kvality, štatistických nástrojov a metód riadenia kvality, monitoringu spokojnosti zákazníka, ochrany spotrebiteľa a manažérstva reklamácií. Je absolventkou Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave v odbore Inžinierstvo kvality produkcie. Jej doktorandská práca na tému zlepšenie úrovne manažérstva reklamácií v organizáciách na Slovensku bola ocenená Slovenskou spoločnosťou pre kvalitu „Cenou za najlepšiu študentskú prácu z oblasti manažérstva kvality v roku 2010" a zároveň Materiálovotechnologickou fakultou STU so sídlom v Trnave ako najlepšia dizertačná práca v odbore Inžinierstvo kvality produkcie za rok 2010. Je autorkou mnohých odborných a vedeckých článkov na Slovensku i v zahraničí. Pripravovala a riešila rôzne vedecko-výskumné a vzdelávacie projekty zamerané nielen na oblasť ochrany spotrebiteľa, manažérstvo reklamácií, marketing.

Lektorka je zamestnankyňa MV SR Štátneho archívu v Bratislave, kde pracuje na úseku predarchívnej starostlivosti. Koordinuje vyraďovanie registratúrnych záznamov z registratúr orgánov štátnej správy, samosprávy a iných právnických osôb a rozhoduje o ich trvalej dokumentárnej hodnote, posudzuje a schvaľuje interné smernice na správu registratúry, organizuje preberanie archívnych dokumentov do trvalej archívnej úschovy, vykonáva štátny odborný dozor nad správou registratúry a venuje sa konzultačnej a školiacej činnosti v oblastiach: legislatívne zabezpečenie správy registratúry a archívnej činnosti, správa registratúry, hodnotenie a vyraďovanie spisov a špeciálnych druhov registratúrnych záznamov a archívna činnosť. Absolvovala študijný odbor história a slovenské dejiny na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.

Ľuboš Černý pôsobí ako vedúci oddelenia informačných systémov ekonomiky a financovania školstva v Centre vedecko-technických informácií v Bratislave. V rokoch 2005 až 2018 pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, na sekcii regionálneho školstva a sekcii financovania a rozpočtu ako hlavný štátny radca a vedúci odboru koncepcii financovania regionálneho školstva, kde gestoroval návrhy zmien predpisov súvisiacich s financovaním škôl a školských zariadení (zákon č. 597/2003 Z.z., zákon č. 596/2003 Z.z., nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z.z.) a podieľal sa na zmenách v oblasti rozdeľovania podielových daní obciam na školstvo (nariadenie vlády SR č. 668/2008 Z.z.). V súčasnosti vykonáva okrem iného aj lektorskú činnosť v oblasti funkčného vzdelávania riaditeľov škôl pre Univerzitu Komenského v Bratislave.

Lektorka, Monika Kosárová, je učiteľkou profesijného rozvoja v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVAM). Koordinuje Regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU), spája Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a NIVAM s RCPU. Školí mentorov RCPU v programe inovačného vzdelávania Rozvoj lektorských zručností pedagogických a odborných zamestnancov, ktorého je garantom. Je spoluautorkou programu inovačného vzdelávania Škola pre 21. storočie – tvorba školského vzdelávacieho programu (na zavádzanie nového kurikula) a Rozširujúceho programu funkčného vzdelávania (Modul krízový manažment). Je bývalou riaditeľkou základnej školy a školskou inšpektorkou.