Mgr. Miroslava Višňovská, PhD.

Oddelenie pre rozvoj vzdelávacieho systému Štátneho pedagogického ústavu so zameraním na predprimárne vzdelávanie -materské školy.

Ďalší autori

Ing. Tomáš Varadínek

Ing. Tomáš Varadínek vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Aktuálne riadi národný projekt inovujme.sk, ktorý zvyšuje povedomie o význame inovácií medzi slovenskými podnikmi, podporuje ich priamou finančnou pomocou a venuje sa rozvoju podnikania a kreatívneho myslenia u študentov stredných a vysokých škôl. Projekt realizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra, jej zriaďovateľom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Ing. Adriana Hrivnáčiková

Adriana Hrivnáčiková pôsobila na ŽSR, Ministerstve Financií SR a Ministerstve vnútra SR. Pracovala a v súčasnosti opäť pracuje v súkromnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá poskytovaním komplexného, ako aj ad hoc poradenstva k procesom verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov, obstarávateľov a dotovaných obstarávateľov, ako aj pre záujemcov a uchádzačov vo verejnom obstarávaní. V roku 2001 sa stala odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie. Počas svojej praxe realizovala desiatky verejných obstarávaní najmä v oblasti tovarov a služieb, pripravila mnohé interné smernice a manuály o verejnom obstarávaní, venuje sa aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES, zároveň prednáša, školí a publikuje v oblasti verejného obstarávania. Je tiež školiteľkou Elektronického trhoviska.

PaedDr. Ingrid Kováčová

Dlhoročne pôsobí v rezorte školstva, so zameraním na oblasť základného školstva. Pedagogické vzdelanie získala na UK v Bratislave. Skúsenosti nadobudla v oblasti riadenia pracovného pedagogického kolektívu v základných školách. Niekoľko  rokov pôsobila v štátnej správe rovnako pre oblasť základného školstva, má prax v oblasti prípravy školských stratégií a všeobecne záväzných predpisov, koncepčných materiálov, v ústrednom orgáne štátnej správy, konkrétne na sekcii regionálneho školstva Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v odbore základných škôl. Toho času pôsobí ako špecialista pre základné školstvo a vzdelávanie v odborovom zväze pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Mgr. Ľuboš Žinčík

Ľuboš Žinčík študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na marketing sa začal orientovať v roku 2007, kedy začal pracovať na pozícii promotion managera v Slovenskej televízii. Následne sa stal ako marketingový manager členom tímu, ktorý budoval brand vinárstva Elesko v spoločnosti Eastfield a.s. Po splnení ambície vybudovania silnej vínnej značky na Slovensku sa rozhodol sústrediť sa na online obchodovanie, a to ako marketingový špecialista v najväčšej distribučnej spoločnosti Slovenska zameranej na víno, čokoládu a čaje. Začiatkom roka 2012 sa stal členom kreatívneho tímu Kuulfabrik, kde zastával pozíciu vedúceho PR. Koncom roka 2012 sa stal riaditeľom marketingu spoločnosti OKAY elektrospotrebiče, momentálne sa venuje marketingu a PR vo vlastnej agentúre.

XAVIER TROUSSARD

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo. Príspevok:  Nový Bauhaus  Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.  Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.