Mgr. Michael Válek

Má niekoľkoročnú novinársku prax v oblasti ICT (Informačných a komunikačných technológií). Vyštudoval strednú školu so zameraním na IT v Švédsku. V roku 2006 sa stal členom redakcie časopisu ComputerWorld. Následne prešiel do časopisu Business World, ktorý je tiež vydávaný pod hlavičkou renomovaného vydavateľstva IDG Czech. Aktuálne má Patrik Khudhur pod svojím patronátom web časopisu Business World, pracuje ako mediálny konzultant, recenzuje herné tituly a hardware, píše pre širokú škálu, prevažne IT a ekonomických titulov.

Ľuboš Žinčík študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na marketing sa začal orientovať v roku 2007, kedy začal pracovať na pozícii promotion managera v Slovenskej televízii. Následne sa stal ako marketingový manager členom tímu, ktorý budoval brand vinárstva Elesko v spoločnosti Eastfield a.s. Po splnení ambície vybudovania silnej vínnej značky na Slovensku sa rozhodol sústrediť sa na online obchodovanie, a to ako marketingový špecialista v najväčšej distribučnej spoločnosti Slovenska zameranej na víno, čokoládu a čaje. Začiatkom roka 2012 sa stal členom kreatívneho tímu Kuulfabrik, kde zastával pozíciu vedúceho PR. Koncom roka 2012 sa stal riaditeľom marketingu spoločnosti OKAY elektrospotrebiče, momentálne sa venuje marketingu a PR vo vlastnej agentúre.

Od roku 2008 pôsobí ako riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. Je autorizovaným stavebným inžinierom, odborne spôsobilou osobou na energetickú certifikáciu a znalcom. Od roku 1971 sa odborne sa zameriava na tepelnú ochranu budov, od roku 1986 zatepľovaniu, znižovaniu potreby a spotreby energie, energetickej hospodárnosti a obnove budov. Počas celého obdobia svojej odbornej činnosti sa venovala výskumu a vývoju v uvedených oblastiach, ale aj normotvornej, publikačnej, prednáškovej činnosti a vzdelávaniu. Od začiatku implementácie smernice o EHB sa zúčastnila prípravy legislatívnych predpisov (zákona a vyhlášky o EHB). Pôsobila ako vedúca autorských kolektívov riešenia výskumných projektov na národnej a medzinárodnej úrovni a takmer 30 pilotných a demonštračných projektov zatepľovania, odstraňovania systémových porúch bytových domov a obnovy budov.

Jozef Ďurian je absolvent Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici so zameraním na manažment a marketing. Vo svojej práci sa orientuje najmä na oblasť manažmentu projektov, manažmentu ľudských zdrojov a manažmentu výkonnosti. Počas svojej profesionálnej dráhy pôsobil ako projektový manažér, konzultant, lektor a vysokoškolský učiteľ. Pracoval na poradenských projektoch pre organizácie verejného a súkromného sektora, podieľal sa na tvorbe desiatok učebných programov, venuje sa lektorskej činnosti a má bohaté skúsenosti s projektmi Phare, ESF, KEGA, VEGA, Leonardo da Vinci, Mantra, SAMRS.

Lektor je daňovým poradcom. V rámci svojej dlhoročnej praxe sa venuje najmä daňovým sporom, t.j. externým zastupovaním daňových subjektov počas daňových kontrol. V spoločnosti VGD SLOVAKIA s. r. o., daňovo poradenskej a audítorskej spoločnosti, vedie tím pre správu daní. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Fakultu hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, odbor účtovníctvo a audítorstvo. Pôsobí tiež ako člen komisie Slovenskej komory daňových poradcov pre správu daní a člen komisie Slovenskej komory daňových poradcov pre daň z pridanej hodnoty.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.