Mgr. Michael Válek
Michael Válek je advokát z Bratislavy. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracoval na odbore legislatívy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a následne pôsobil v advokácii. V súčasnosti je aj členom Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov. V oblasti práva sa zameriava najmä na oblasť občianskeho práva, obchodného práva, športového práva, správneho práva a trestného práva.
Produkty súvisiace s autorom
Ďalší autori
Mgr. Petra Keprtová
Petra Keprtová je špecialistkou na problematiku marketingového a mediálneho výskumu. Prešla manažérskymi pozíciami v kreatívnej (MARK / BBDO) a výskumnej (SC & C) agentúre. V súčasnosti pracuje ako research manager Rádia Impuls Prednáša na Fakulte sociálnych vied UK v rámci predmetu Audiovizuálne médiá.
PhDr. Anna Miklošová
Anna Miklošová pracuje v problematike ochrany osobných údajov od roku 1999, kedy viedla Oddelenie registrácie informačných systémov obsahujúcich osobné údaje. Od roku 2002 pracuje ako inšpektor v dozornom orgáne na ochranu osobných údajov. Pravidelne prednášala a tiež publikuje články v uvedenej oblasti.
Ing. Josef Pikálek
Lektor je renomovaným špecialistom v oblasti úspor energie, energetickým audítorom Českej republiky, poradcom v rámci siete Energetických konzultačných a informačných stredísk.
Mgr. art. Rudolf Látečka
Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov.
Príspevok: Imaginárny svet a architektúra
Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?
Mgr. art. Mária Novotná
Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej.
Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja
Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi.
Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.