Mgr. Matej Štepita

Robert Henček je odborne spôsobilá osoba na poskytovanie pracovnej zdravotnej služby a venuje sa problematike kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík podľa vyskytujúcich sa faktorov práce a pracovného prostredia na konkrétnom pracovisku. Má niekoľko ročnú prax v odbore. V súčasnosti pracuje v spoločnosti FOLYMA, s.r.o poskytujúcej dodávateľským spôsobom činnosť pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2.

Mgr. Mária Vargová momentálne pôsobí ako školský špeciálny pedagóg v základnej škole, 16 rokov bola riaditeľkou špeciálnej základnej školy internátnej. Jej ďalšie aprobácie sú učiteľstvo 1.-4. roč. ZŠ, etická výchova, anglický jazyk, waldorfská pedagogika. Bola lektorkou vo vzdelávaní waldorfských učiteľov na Slovensku. Niekoľko rokov vykonávala aj logopedickú prax (popri psychopédii a somatopédii).

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.

Martin Garaj je spoluvlastníkom spoločnosti Adamas Alliance, s.r.o., ktorá vydáva časopis VO v kocke. Verejnému obstarávaniu a implementácii projektov financovaných z fondov EÚ sa venuje niekoľko rokov. V súčasnosti sa zaoberá projektovým riadením investičných projektov.

JUDr. Andrea Borsányiová, je niekoľko rokov právničkou v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o.; pričom advokátske skúšky zložila v roku 2017. Počas svojho pôsobenia v advokátskej kancelári sa venuje predovšetkým problematike zmluvnej agendy tak v oblasti občianskeho, ako aj obchodného práva, venuje sa zastupovaniu klientov v súdnych sporoch, verejnému obstarávaniu a tiež problematike compliance, do ktorej o. i. spadá aj oblasť whistleblowingu.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?