Mgr. Matej Štepita

JUDr. Jakub Kováčik, je niekoľko rokov právnikom v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o., pričom vo svojej právnej praxi sa venuje oblasti obchodného práva, pracovného práva a procesného zastupovania. Okrem iného sa intenzívne zameriava aj na oblasť problematiky compliance, ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML) a oblasť anti-bribery (protikorupčný systém) a ich prípadné zavedenie v spoločnostiach. Okrem iného mu je udelený certifikát Manažér informačnej bezpečnosti a Audítor informačnej bezpečnosti.

Adriana Hrivnáčiková pôsobila na ŽSR, Ministerstve Financií SR a Ministerstve vnútra SR. Pracovala a v súčasnosti opäť pracuje v súkromnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá poskytovaním komplexného, ako aj ad hoc poradenstva k procesom verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov, obstarávateľov a dotovaných obstarávateľov, ako aj pre záujemcov a uchádzačov vo verejnom obstarávaní. V roku 2001 sa stala odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie. Počas svojej praxe realizovala desiatky verejných obstarávaní najmä v oblasti tovarov a služieb, pripravila mnohé interné smernice a manuály o verejnom obstarávaní, venuje sa aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES, zároveň prednáša, školí a publikuje v oblasti verejného obstarávania. Je tiež školiteľkou Elektronického trhoviska.

Veronika Rajníčková je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Aktuálne pracuje na pozícii advokátskej koncipientky v Bratislave. V rámci svojej praxe sa orientuje na niekoľko právnych oblastí ako občianske, pracovné, či trestné právo. V rámci advokátskej kancelárie sa podieľala aj na problematike týkajúcej sa školského práva.

Marek Bobiš získal od roku 2002 skúsenosti v riadení a implementácii štrukturálnych fondov a iných mechanizmov pomoci EÚ, pričom najdôležitejšími boli jeho úlohy pri vytvorení systému implementácie štrukturálnych fondov v Slovenskej energetickej agentúre (v súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra). Pôsobil tiež na Ministerstve hospodárstva SR a v súčasnosti pracuje ako programový manažér na Ministerstve životného prostredia SR.

Špecialista na zelené strechy a vertikálne záhrady. Stavbár a manažér s dlhoročnými skúsenosťami. Začínal ako majster stavebnej výroby. Na za prelome milénia sa stal technikom a obchodníkom u výrobcu keramických strešných krytín. Po doplnení manažérskeho vzdelania viedol zahraničnú dcérsku spoločnosť tohoto známeho koncernu. Po odchode z korporátnej sféry podnikal v stavebnej výrobe a importe stavebného reziva, kde si začal uvedomovať naliehavosť nutnosti boja proti klimatickým zmenám. Využitím skúseností, kontaktov a štúdiom nových trendov v stavbníctve sa dostal až k realizáciám zelených striech a vertikálnych záhrad v čom sa postupne prepracováva medzi slovenských priekopníkov zelenej infraštruktúry.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.