Mgr. Matej Štepita

Pôsobí ako riaditeľka materskej školy a predsedníčka OZ Rada pre rozvoj materských škôl.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

Filip Škultéty má niekoľko rokov skúseností s online marketingovými kampaňami, ktoré získal v minulosti prácou v online marketingových agentúrach v Bratislave, či v Prahe. Pred pár rokmi založil vlastnú výkonnostnú online marketingovú agentúru Glidy, ktorá sa zameriava na online marketingové kampane pre medzinárodné internetové obchody a lokálne firmy. Má za sebou viac ako 100 úspešných kampaní v digitálnom prostredí na 11 trhoch a špecializuje sa na platené kampane v Google, Facebooku, optimalizáciu pre vyhľadávače (SEO) a riadenie online marketingových kampaní, vrátane optimalizácie vnútorných procesov marketingových oddelení.

Inštitút pre energetické pasívne domy.

Lukáš Zelem je absolventom stavebnej fakulty STU v Bratislave. Počas svojho doktorandského výskumu študoval na KU Leuven v Belgicku a v rámci projektu H2020 - RISE „PaPaBuild“ pôsobil v akreditovanom akustickom laboratóriu vzdelávacieho inštitútu TGM vo Viedni. Aktuálne pôsobí na Stavebnej fakulte ako vedecký pracovník s postdoktorandským pracovným miestom. Venuje sa vedeckej práci v oblasti hodnotenia zvukovej izolácie stavebných konštrukcií.

Generálnym riaditeľom a podpredsedom predstavenstva YIT Slovakia je od roku 2014. Pripravoval vstup YIT na slovenský trh, neskôr zastával pozíciu riaditeľa developerských projektov a napokon zástupcu generálneho riaditeľa. Pôsobil aj vo firmách Wienerberger (riaditeľ predaja) a Ruukki (riaditeľ pre strategický marketing pre strednú a východnú Európu).  Za svoj čas strávený vo YIT sa mu podarilo transformovať kultúru klasickej slovenskej stavebnej spoločnosti na unikátnu kooperatívnu, egalitársku a pre všetkých spravodlivú kultúru severských firiem. Spolu s viac ako 200 kolegami zefektívňuje svoje stavebné projekty zavádzaním metód LEAN Construction a BIM. V zmysle firemného sloganu „Together we can do it“ kladie kooperatívny potenciál človeka nad jeho individuálne kvality. V roku 2020 získal ocenenie ankety ASB GALA v kategórii Osobnosť architektúry a stavebníctva. V priebehu piatich rokov bol dvakrát nominovaný v Trend TOP 10 v súťaži Manažér roka. Za svoje projekty získala spoločnosť pod jeho vedením ocenenia ASB GALA v kategórii Developer roka až päťkrát. Za projekt STEIN2, premenu bývalého areálu bratislavského pivovaru, získala spoločnosť ocenenie Stavba roka 2019.  Príspevok:  Lean Construction Možnosti využitia a potenciál implementácie Toyota Production systému v stavebníctve. História a súčasnosť manažmentu produktivity v stavebníctve s porovnaním historického vývoja. Nástroje Lean Construction ako napríklad Last Planer, Takt time, 5S a Value streem Mapping a ich využitie na zefektívnenie stavebných postupov, zníženie nákladov, skrátenie doby výstavby a zvýšenie kvality stavieb. Diskusia o potenciáli transformácie konfrontačnej kultúry „kto z koho“ pri výstavbe, na kolaboratívnu kultúru „hľadania pridanej hodnoty“ aj prostredníctvom nových kontraktačných techník ako je napríklad metóda Integrated project delivery.