Mgr. Matej Štepita

Miriam Majorová je odborníčkou na účtovníctvo a výkazníctvo verejného sektora, je spolautorkou reformy účtovníctva a výkazníctva v štátnej správe a samospráve. Dlhé roky sa intenzívne venuje aj publikačnej a lektorskej činnosti, je autorkou niekoľkých samostatných publikácií a množstva odborných článkov.

Absolventka Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove v odbore učiteľstvo všeobecne vzdelávacích predmetov. Od roku 2005 pracujem ako vedúca spoločného školského úradu a súčasne som členkou odbornej sekcie Rady ZMOS pre školstvo, kultúru a šport. Som lektorkou v oblasti regionálneho školstva.

Svetlana Poláková je certifikovaný profesionálny kouč, konzultant a tréner. Pracuje v oblasti strategického plánovania a riadenia firiem, finančnom a personálnom manažmente. Študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave a MBA na The Open Univerzity Business School vo Veľkej Británii. Kvalifikáciu kouča a trénera nadobudla prostredníctvom Erickson College Vancouver absolvovaním programov akreditovaných Medzinárodnou federáciou koučov (ICF), ktorej je členkou. Je taktiež členkou Slovenskej asociácie koučov (SAKO). Pracovala ako vrcholový manažér v oblasti finančnej, administratívnej a personálnej s pôsobením vo výrobnej sfére, vo sfére obchodu, služieb a reklamy pre nadnárodné spoločnosti v zahraničí a na Slovensku.

Leona Schovancová vyštudovala ekonómiu a management na MU a MZLU v Brne. Odbornú prax získala v zákazníckom servise v rôznych utilitách. Od roku 1993 pracovala pre Jihomoravskú energetiku, a.s., neskoršie pre E.ON ČR, a.s., kde okrem iného zodpovedala za Call Centrum. Od roku 2006 pracuje pre skupinu RWE v ČR, kde  zodpovedala za vybudovanie CC a konsolidáciu Billingu. V súčasnej dobe sa venuje predovšetkým reštrukturalizácii pobočkovej siete RWE v ČR a rôznym projektom v oblasti zákazníckeho servisu.

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.