Mgr. Mária Mrižová

V rozmedzí rokov 2009 - 2019 pôsobila ako prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR a v rokoch 2020 - 2021 pôsobila ako poradkyňa ministra školstva. Momentálne pôsobí ako zriaďovateľka MŠ.

V oblasti právnej vedy pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a na Fakulte práva a verejnej správy Łazarski University vo Varšave. Významnými sú jeho príspevky na pôde Ústavu práva a verejnej správy Univerzity v Rzeszówe a Fakulty štátnych a právnych vied Reformovanej Univerzity Gáspára Károliho v Budapešti. V praxi je uznávaným lektorom Justičnej akadémie Slovenskej republiky, Bratislavskej Business School Ekonomickej univerzity v Bratislave, Poradcu podnikateľa, C. H. Beck, Asociácie vzdelávania samosprávy i samostatných regionálnych vzdelávacích centier. Vo svojej advokátskej praxi i vedeckej práci sa zameriava najmä na inštitúty územnej samosprávy. Počet jeho domácich a zahraničných odborných a vedeckých diel prevyšuje dvesto. Počet domácich a zahraničných citácií jeho diel je vyše tristo.

Martin Zibrín je tréner, kouč a konzultant managementu v oblasti projektového manažmentu a podnikových nákupov. Vyštudoval Ekonomickú fakultu na UMB v Banskej Bystrici a Riadenie ľudských zdrojov na UJAK Praha. Manažérske zručnosti nadobudol štúdiom MBA v odbore Project management a Financial management na zahraničnom inštitúte IMSR. Je absolventom programov Tréner trénerov, Teambuilding, Projektový manažment, Livemanagement a motivácia, Live design koučing. Spolupracuje so zahraničnými inštitútmi MBA, kde prednáša Projektový manažment a Finančné riadenie projektov. V minulosti pôsobil na viacerých manažérskych pozíciách v oblasti firemného nákupu a projektového manažmentu.

Od roku 2002 pôsobí ako odborný asistent na Fakulte dopravnej ČVUT v Prahe, kde vyučuje predmety zamerané na ekonomiku dopravy, najmä potom na kalkulácie nákladov dopravy vo väzbe na financovanie verejnej dopravy. V súčasnosti tiež spolupracuje s ČESMAD Bohemia, SAČM a ďalšími subjektmi. Od roku 2004 pôsobí tiež ako IT analytik v spoločnosti ČSAD Praha holding a.s. Od roku 2013 je predsedom IODA, z.s.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.