Mgr. Mária Mrižová

Vladimír Kocian má dlhoročné skúseností v oblasti grafiky a dizajnu z niekoľkých reklamných agentúr na Slovensku aj v Rakúsku. Ako grafik televízie Markíza sa podieľal na grafickej podobe najsledovanejších relácií, ako Televízne noviny, Reflex, Šport. Momentálne sa venuje video animáciám a fotografii.

Absolventka Žilinskej Univerzity, odbor prevádzka a ekonomika, medzinárodné obchodné vzťahy. Absolventka odboru lektor na UK v Bratislave a absolventka mediácie na UK v Bratislave. Absolventka koučovacej školy založenej na princípoch neurovedy (Brain-based couching by David Rock). Absolventka European School of Business & Management odbor Leadership a manažérska psychológia. Martina Jankolová sa zameriava na: lektoring (komunikácia, manažérske zručnosti, budovanie tímov, motivácia, riešenie, konfliktov, vedenie ľudí, firemná kultúra  a iné), osobnostný rozvoj, koučing, mediácia, mentoring, poradenstvo v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, personalistiky, personálny management, personálny  audit a screening, hodnotenie kvality ľudských zdrojov vo firme.

Viera Šándorová je v súčasnosti učiteľkou profesijného rozvoja. Pracuje v regionálnom pracovisku Metodicko-pedagogického centra v Prešove v oddelení ROCEPO (Rómske vzdelávacie centrum). Zároveň je certifikovaným lektorom Združenia Orava a venuje sa metodike podporujúcej rozvoj kritického myslenia a prierezovej téme multikultúrna výchova. Oddelenie ROCEPO sa dlhodobo venovalo príprave budúcich pedagogických asistentov formou kvalifikačného vzdelávania. ROCEPO sa zároveň sa venuje odborno-metodickej pomoci pedagogickým a odborným zamestnancov pracujúcich so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Beáta Kartíková je advokátkou a konzultantom, pričom poskytuje poradenstvo s primárnou špecializáciou na oblasť pracovného práva a s ním súvisiacich pracovnoprávnych vzťahov a oblasť ľudských zdrojov. Má široké skúsenosti a dlhoročnú prax s poskytovaním právneho poradenstva v pracovnoprávnej oblasti, venuje sa publikačnej a lektorskej činnosti.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.