Mgr. Mária Mrižová

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Vo svojej praxi sa venuje aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES, podieľala sa na realizácii desiatok metód, resp. postupov verejného obstarávania a realizovala viacero súťaží návrhov a súťažných dialógov; v rámci svojej špecializácie dlhodobo intenzívne prednáša o verejnom obstarávaní. Tatiana Behrová bola vymenovaná do funkcie poradkyne vykonávajúcej odborné činnosti pre predsedníčku vlády Slovenskej republiky v oblasti verejného obstarávania. Je školiteľka Úradu pre verejné obstarávanie.

Miroslava Kordošová je vedeckovýskumnou pracovníčkou na Inštitúte pre výskum práce a rodiny v Bratislave. Je odborníčkou s dlhodobou praxou v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, pracovnoprávnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnej legislatívy, faktorov pracovného prostredia a vzdelávania v oblasti BOZP. Venuje sa problematike BOZP a jej uplatňovania v praxi a systémového riadenia v podnikoch. Podieľa sa na príprave koncepcií a stratégií v oblasti BOZP a systémového riadenia BOZP. Venuje sa tiež pravidelnej autorskej a publikačnej činnosti v oblasti BOZP.

Miroslava Kubicová vyštudovala Strednú zdravotnícku školu. Pracovala na ortopedickom oddelení vo Vsetíne. Na Univerzite Palackého v Olomouci, na Pedagogickej fakulte, Katedre antropológie a zdravovedy, získala magisterský titul v odbore Učiteľstvo zdravotníckych a sociálnych predmetov pre stredné a odborné školy. Pracovala v súkromnej chirurgickej ambulancii ako zdravotná sestra, kde sa začala venovať problematike hojenia rán. Súčasne študovala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde získala titul PhDr. v odbore ošetrovateľstvo. Zároveň ukončila doktorandské štúdium na tej istej škole a získala titul PhD. v odbore ošetrovateľstvo. Pôsobila na pozícii odbornej asistentky a zástupkyne riaditeľky na ÚZV FHS UTB a na pozícii odbornej asistentky na Vysokej škole o.p.s. Praha, Edukačné centrum Vsetín, kde mala možnosť odovzdávať svoje odborné znalosti a praktické skúsenosti študentom. Posledných 7 rokov pôsobí ako lektorka v oblasti hojenia rán, kde sa zameriava na praktické aplikácie moderných techník a prístupov. Je tiež členkou Českej spoločnosti pre liečbu rán.

Matúš Kováčk je pôvodom informatik, ktorého však najviac baví psychológia. Pracoval ako IT konzultant v súkromnej aj štátnej sfére, viedol niekoľko občianskych združení, v súčasnosti podniká a pomáha neziskovým organizáciám s IT riešeniami, webmi, informačnou bezpečnosťou a radí ľuďom ako si vybudovať takú prácu, akú chcú. Rád sa učí a učí iných napr. o komunikácii, vzťahoch, time manažmente a sebapoznaní. Cestuje, fotí, behá, bloguje a (ne)riadi občianske združenie a firmu Digital Nomads. Jeho veľkou témou je sloboda.

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.