Mgr. Mária Mrižová

JUDr. Jakub Ulaher pôsobil v rokoch 2008 – 2018 na Mestskom úrade v Žiline. Najprv ako právnik a neskôr, v rokoch 2011 – 2018, ako vedúci odboru právneho a majetkového. Má množstvo skúsenosti z oblasti úradu a samosprávy. Pravidelne publikuje o aktuálnych právnych otázkach obecnej samosprávy.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Viktor Križan vyštudoval právo na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a ako prodekan fakulty pre vedu, výskum a legislatívu, ďalej ako člen Slovenskej spoločnosti pre pracovné právo a predseda Komisie pre podporu študentov so špecifickými potrebami Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.Vo svojej praxi sa zameriava na oblasť pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Od roku 2016 je vedený ako sprostredkovateľ a rozhodca kolektívneho vyjednávania v zozname Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2022 – 2024. V rámci svojej bohatej profesijnej činnosti bol spoluriešiteľom viacerých projektov, ako aj ich zodpovedným riešiteľom. Aktívne publikuje monografie, vedecké a odborné články v oblasti pracovného práva a je aj spoluautorom dvoch komentárov k Zákonníku práce.

Robert Henček je odborne spôsobilá osoba na poskytovanie pracovnej zdravotnej služby a venuje sa problematike kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík podľa vyskytujúcich sa faktorov práce a pracovného prostredia na konkrétnom pracovisku. Má niekoľko ročnú prax v odbore. V súčasnosti pracuje v spoločnosti FOLYMA, s.r.o poskytujúcej dodávateľským spôsobom činnosť pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2.

Mgr. Martina Viewegová je lektorkou Národného centra bezpečnejšieho internetu, psychologičkou a psychoterapeutkou liečiacou následky šikany v širokom kontexte v praxi. Orientuje sa na primárnu prevenciu pre deti a možnosti riešenia konkrétnych situácií z pohľadu psychológie a pomáhajúcich profesií.

Na konferencii vystúpi kolektív špičkových odborníkov.