Mgr. Jana Bauerová, PhD.

Lektorka je zamestnankyňa MV SR Štátneho archívu v Bratislave, kde pracuje na úseku predarchívnej starostlivosti. Koordinuje vyraďovanie registratúrnych záznamov z registratúr orgánov štátnej správy, samosprávy a iných právnických osôb a rozhoduje o ich trvalej dokumentárnej hodnote, posudzuje a schvaľuje interné smernice na správu registratúry, organizuje preberanie archívnych dokumentov do trvalej archívnej úschovy, vykonáva štátny odborný dozor nad správou registratúry a venuje sa konzultačnej a školiacej činnosti v oblastiach: legislatívne zabezpečenie správy registratúry a archívnej činnosti, správa registratúry, hodnotenie a vyraďovanie spisov a špeciálnych druhov registratúrnych záznamov a archívna činnosť. Absolvovala študijný odbor história a slovenské dejiny na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.

Ďalší autori

Mgr. Tatiana Behrová

Vo svojej praxi sa venuje aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES, podieľala sa na realizácii desiatok metód, resp. postupov verejného obstarávania a realizovala viacero súťaží návrhov a súťažných dialógov; v rámci svojej špecializácie dlhodobo intenzívne prednáša o verejnom obstarávaní. Tatiana Behrová bola vymenovaná do funkcie poradkyne vykonávajúcej odborné činnosti pre predsedníčku vlády Slovenskej republiky v oblasti verejného obstarávania. Je školiteľka Úradu pre verejné obstarávanie.

Ing. Miroslav Kalous

Je námestníkom ministra Ministerstva pre miestny rozvoj ČR a spoluautorom návrhu novely koncesného zákona. Zameriava sa na právne a praktické otázky PPP projektov a koncesných zmlúv.

RNDr. Ľuboš Černý

Ľuboš Černý pôsobí ako vedúci oddelenia informačných systémov ekonomiky a financovania školstva v Centre vedecko-technických informácií v Bratislave. V rokoch 2005 až 2018 pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, na sekcii regionálneho školstva a sekcii financovania a rozpočtu ako hlavný štátny radca a vedúci odboru koncepcii financovania regionálneho školstva, kde gestoroval návrhy zmien predpisov súvisiacich s financovaním škôl a školských zariadení (zákon č. 597/2003 Z.z., zákon č. 596/2003 Z.z., nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z.z.) a podieľal sa na zmenách v oblasti rozdeľovania podielových daní obciam na školstvo (nariadenie vlády SR č. 668/2008 Z.z.). V súčasnosti vykonáva okrem iného aj lektorskú činnosť v oblasti funkčného vzdelávania riaditeľov škôl pre Univerzitu Komenského v Bratislave.

doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

Mgr. art. Rudolf Látečka

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Martin Gregar

Vyštudoval marketing na Mendelovej univerzite v Brne a v súčasnosti pracuje ako konzultant online marketingu so zameraním na sociálne siete. Medzi jeho najväčších klientov patria české firmy Fantasyobchod.cz či Betor, ale robí tiež marketing českej parlamentnej strane KDU-ČSL a iným klientom vo verejnej správe.

Staňte sa expertom vo svojom odbore

Prihláste sa na odber noviniek a my sa postaráme o to, aby ste mali tie najčerstvejšie informácie priamo vo vašej schránke.

Prihláste sa na odber