JUDr. Jakub Kováčik

Zakladateľ Asociácie paísvnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) pôsobiaci od roku 2006 ako jej prezident a v súčasnosti ako generálny sekretár. V praxi sa venuje elektrickým inštaláciám a v posledných rokoch aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (PB). Za spracovanie takmer 120-tich noriem získal 3-krát Cenu Vladimíra Lista za technickú normalizáciu v rokoch 2010 a 2012 a v rámci kolektívu APPO SR aj v roku 2014 od ÚNMS SR. Je spoluautorom národného systému právnych predpisov a noriem v oblasti PB elektrických inštalácií, expertom za SR v pracovnej skupine CENELEC/TC20/WG10, zastupuje ZEP SR v Rade pre technickú normalizáciu ako člen a predseda výboru RTN v elektrotechnickej oblasti pri ÚNMS SR a je členom Sektorovej rady pre elektrotechniku v rámci prebiehajúceho národného projektu Sektorovo riadených inovácií pod gesciou MPSVaR SR.

Alena Huťanová po absolvovaní práva na univerzite získala pracovnú pozíciu podnikovej právničky, poradcu riaditeľa, neskôr sa uplatnila ako vedúca personálneho oddelenia na ústrednom orgáne štátnej správy SR, vo viacerých bankách i vo výrobnej spoločnosti. V súčasnosti je konateľkou spoločnosti, ktorá sa venuje personálnemu poradenstvu a pracovnému právu a špecialistkou na oblasť vysielania pracovníkov do zahraničia a zamestnávania cudzincov v SR.

Od roku 2008 pôsobí ako riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. Je autorizovaným stavebným inžinierom, odborne spôsobilou osobou na energetickú certifikáciu a znalcom. Od roku 1971 sa odborne sa zameriava na tepelnú ochranu budov, od roku 1986 zatepľovaniu, znižovaniu potreby a spotreby energie, energetickej hospodárnosti a obnove budov. Počas celého obdobia svojej odbornej činnosti sa venovala výskumu a vývoju v uvedených oblastiach, ale aj normotvornej, publikačnej, prednáškovej činnosti a vzdelávaniu. Od začiatku implementácie smernice o EHB sa zúčastnila prípravy legislatívnych predpisov (zákona a vyhlášky o EHB). Pôsobila ako vedúca autorských kolektívov riešenia výskumných projektov na národnej a medzinárodnej úrovni a takmer 30 pilotných a demonštračných projektov zatepľovania, odstraňovania systémových porúch bytových domov a obnovy budov.

Michal je psychológ architektúry s viac než desiatimi rokmi multidisciplinárnych skúseností v oblasti technológií, médií a marketingu. Pomáha tvoriť miesta pre dobrý život a zmysluplnú prácu, od kancelárií až po mestské štvrte. V minulosti pracoval u jedného z najväčších európskych kancelárskych developerov, kde rozvíjal UX stratégiu a tvoril interný vzdelávací program. Dnes pôsobí v theLivingCore vo Viedni a je spoluzakladateľom newsletteru o architektúre založenej na vede a orientovanej na človeka, Venetian Letter.

Ladislav Tyll pôsobí od roku 2005 v obchodnej a konzultačnej firme TYLLCO s.r.o. s orientáciou na podnikanie v Ruskej federácii. V rámci consultingu sa zameriava okrem iného na optimalizáciu podnikových procesov, finančné plánovanie a transferové ceny. Súčasne prednáša na českých a zahraničných univerzitách (VŠE Praha, CMI-ESMA Barcelona, State University of Karaganda, Kazachstan).

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?