Mgr. Branislav Hudec

Peter Bilik sa od roku 2003 venuje technologickým inováciám v priemysle a analýze a optimalizácii logistických a výrobných procesov predovšetkým vo vzťahu k digitalizácii a automatizácii priemyslu. Pracuje v spoločnosti ANASOFT takmer od jej založenia. Je tvorcom idey Smart Industry systému EMANS, ktoré je oceňované (Porsche Supplier Award, Ocenenie LOG-IN,..) a medzinárodne implementované riešenie inteligentného riadenia výrobných a logistických procesov. Je vystavaný na princípoch a technológiách konceptu Industry 4.0 a Smart Factory, akými sú Internet vecí (IoT), digitálne dvojča, kyberneticko-fyzikálny systém, spracovanie a analýza veľkých dát a umelá inteligencia.

Lektorka svoje profesijné odborné základy postavila na dlhoročnej praxi a skúsenostiach v oblasti špeciálnej pedagogiky, práce s deťmi a žiakmi so ŠVVP v školách a zariadeniach rôzneho typu a druhu. V súčasnosti pracuje ako hlavný radca na odbore metodiky Regionálneho úradu školskej správy pre zariadenia poradenstva a prevencie a školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, podieľa sa na riadení a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu detí a žiakov so zdravotným znevýhodnených v školách rôzneho stupňa.Metodicky aj prakticky sa venuje odborným špecializovaným a konzultačným činnostiam pre zriaďovateľov, riaditeľov škôl a školských zariadení, i odborných a pedagogických zamestnancov, usmerňuje a radí pri inkluzívnom vzdelávaní žiakov, poskytovaní podporných opatrení, pri práci školského podporného tímu, prideľovaní pedagogických asistentov a pomáha pri zavádzaní nových legislatívnych zmien do praxe.

Inštitút pre energetické pasívne domy.

Vladimír Kocian má dlhoročné skúseností v oblasti grafiky a dizajnu z niekoľkých reklamných agentúr na Slovensku aj v Rakúsku. Ako grafik televízie Markíza sa podieľal na grafickej podobe najsledovanejších relácií, ako Televízne noviny, Reflex, Šport. Momentálne sa venuje video animáciám a fotografii.

Hneď po skončení Stavebnej Fakulty STU v Bratislave nastúpil do spoločnosti Peikko Slovakia na pozíciu projektového inžiniera - statika. Zakrátko sa vyprofiloval na špecialistu pre riešenie spojov a návrh detailov prefabrikovaných konštrukcií. Následne viedol tím inžinierov a konštruktérov, ktorý poskytuje technickú podporu pri aplikácii výrobkov Peikko v praxi. Spolupodieľal sa na návrhu konštrukcií v Európe, Ázii aj Južnej Afrike. Aktívne spolupracuje na vývoji nových produktov Peikko. V roku 2021 prevzal vedenie Oddelenia predaja na Slovensku, v Českej republike a na Balkáne. Získané skúsenosti z realizácií v zahraničí sa snaží preniesť aj do slovenskej stavebnej praxe. Príspevok: Na Slovensku inovácia, v Škandinávii štandard  Aký je rozdiel v stavebníctve u nás a v Škandinávii? Prečo sa k severskej jednoduchosti prikláňa celý svet, no u nás stále čakáme? Ako sa líši fínska modulárna výstavba od tej, ktorú poznáme z éry socialistických sídlisk? Chceme stavať kancelárie, alebo budovy v ktorých budú kancelárie? Aké sú výhody využitia prefabrikátov a spriahnutej nosnej konštrukcie pri výstavbe nehnuteľností? Vedia nám pomôcť rýchlo postaviť nemocnice s flexibilnou dispozíciou? Tieto témy vo svojom príspevku otvorí Ing. Matej Hrubý, Vedúci oddelenia predaja  Peikko. Predstaví škandinávske systémy s dlhoročnou tradíciou, vyrábané na Slovensku, aj nové trendy v prefabrikácií. Prezradí viac o hybridných konštrukciách a o tom, ako prefabrikovaná výstavba šetrí čas a peniaze, zároveň aj životné prostredie. Ako môžu skrutkové spoje BOLDA®, nosníky DELTABEAM® a ďalšie inovatívne riešenia posunúť slovenské stavebníctvo vpred? Dozviete sa v prezentácii Peikko Slovakia.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.