Mgr. Bc. Róbert Gašparovič

doc. Ing. Martin Čulík, PhD. je absolventom Inžinierskeho štúdia na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Momentálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ – docent na Katedre drevených stavieb TU vo Zvolene. Jeho výskum je orientovaný na zisťovanie mechanických, fyzikálnych a akustických vlastností materiálov pre špeciálne výrobky z dreva, najmä drevené hudobné nástroje, takisto na oblasť priestorovej a stavebnej akustiky v oblasti drevených stavieb. Aktívne publikuje na vedeckých konferenciách a vo vedeckých časopisoch registrovaných v medzinárodných databázach, je autorom a spoluautorom viacero Dizajn patentov. Bol tvorcom, členom a zástupca niekoľkých VEGA, KEGA, APVV projektov a projektov medzinárodnej spolupráce. Má za sebou absolvované trojmesačné zahraničné stáže na Professur Holzwissenschaften, ETH Zürich, Švajčiarsko a Zvukové studia, HAMU Praha, Česká republika. Je výkonný tajomník Slovenskej akustickej spoločnosti pri SAV (SKAS) a riadny člen Európskej akustickej asociácie (EAA – European Acoustics Association). Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať stavby z dreva a materiálov na báze dreva – nízkoenergetické a pasívne domy, a to kladie nové požiadavky na celý konštrukčný systém, statiku domov, na tepelné a akustické vlastnosti. Efektívne navrhnúť konštrukčný systém budovy drevenej stavby aj z pohľadu akustiky vhodne zvoleným materiálom, jeho hrúbkou a použitím optimálnej skladby rôznych dostupných materiálov je výhoda akusticky násobných konštrukcií. Drevo a produkty z dreva majú akustické vlastnosti, ktoré sa pri návrhu konštrukcie budovy, skladby jednotlivých konštrukčných častí a ich vzájomného prepojenia v násobnej konštrukcii, dajú vhodným spôsobom vylepšovať.

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

Autorizovaná architekta a vyučená remeselníčka. Ako architektka pôsobí od 1992, ale od roku 2006 navrhuje pasívne stavby z prírodných materiálov a na niektorých sa aj remeselne zúčastňuje. V ateliéri Createrra, ktorý s manželom vedie, sa spolupodielala sa na projektovaní a realizácii vyše stovky pasívnych domov, pričom väčšina z nich využíva prírodné materiály.Od 2005 je členom o.z. ArTUR a od r. 2007 ako predseda ArTUR manažuje početné medzinárodné projekty zamerané najmä na vzdelávanie, organizuje workshopy, semináre, odborné vzdelávanie v oblasti udržateľného staviteľstva, zameraného na prírodné materiály.

Filip Petrinec pôsobil na odbore spotrebiteľa Ministerstva hospodárstva SR a takisto ako národný expert v Európskej Komisii pre oblasť ochrany spotrebiteľa a elektronický obchod. V súčastnosti pôsobí v advokácii, kde sa zaoberá oblasťou compliance. Ide najmä o implementáciu právnych procesov a zabezpečenie postupov v súlade so zákonom.

Je odborníkom v oblasti bezpečnosti organizácií a riadenia rizík, najmä v oblasti práva a bezpečnosti informačných systémov. Pôsobí ako súdny znalec v odboroch ekonomika a kybernetika, kriminalistika – ochrana údajov a autorské právo. Podieľal sa na vyšetrovaní mnohých závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s modernými informačnými technológiami, predovšetkým v oblasti ekonomiky a financií. V rokoch 2005–2006 bol rektorom Vysokej školy finančnej a správnej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Fakulte podnikateľskej Vysokého učení technického v Brne a vo svojej kancelárii súdneho znalca v Prahe. Je členom vedeckých rád vysokých škôl, autorom alebo spoluautorom kníh („Počítačové právo“, „Internet a paragrafy“, „Právo informačných a telekomunikačných systémov“, „Riadenie rizík“, „E-government v českom práve“, „Autorskoprávne aspekty hromadných oznamovacích prostriedkov“) a článkov z oblastí informatiky, práva, organizácie a riadenia, verejnej správy a e-governmentu. Podieľa sa tiež na legislatívnych prácach v ČR. Významný je jeho podiel na zákone o elektronickom podpise a na ďalšej českej legislatíve týkajúcej sa elektronickej komunikácie. V rokoch 2001–2004 pôsobil ako predseda subkomisie pre právo informačných systémov Legislatívnej rady vlády Českej republiky, v roku 2004 ho vláda vymenovala za člena Legislatívnej rady, ktorej členom je doteraz.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.