Martin Valeš

Marta Bystrovová, redaktorka kultúrnej rubriky Lidových novín, dlhé roky pracuje v médiách: v Svobodnom slove do roku 1990 viedla kultúrnu rubriku, potom v Lidových novinách založila a viedla prvú sobotnú prílohu Nedělní Lidové noviny, bola tiež spoluzakladateľkou časopisu Týden. Venuje sa kultúrnej tematike a životnému štýlu, rozhovorom a publicistike všeobecne. Je autorkou aj redaktorkou veľkých textov aj kníh. Vedie seminár na Fakulte žurnalistiky UK. Je členkou etickej komisie Syndikátu novinárov ČR, vychovala radu kvalitných publicistov.

Na Národnom inšpektoráte práce pôsobí od januára 2016. Odborne zastrešuje administratívnu spoluprácu s kontaktnými orgánmi v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu ako aj oblasť vysielania zamestnancov. Venuje sa poradenstvu pri dodržiavaní právnych predpisov v pracovnoprávnej oblasti pre širokú oblasť fyzických a právnických osôb pôsobiacich v Slovenskej republike ako aj v zahraničí v pozícii zamestnancov alebo zamestnávateľov. Má bohaté skúsenosti v rôznych oblastiach súkromného práva. Po ukončení štúdia pôsobila v advokátskej kancelárii so špecializáciu na občianske, obchodné a správne právo. Na exekútorskom úrade pracovala v pozícii exekútorského koncipienta so zameraním predovšetkým na exekúcie nehnuteľností a obchodných podielov. Následne zamerala profesijné pôsobenie na oblasť developerských činností, kde v pozícii právnika zabezpečovala právne zastupovanie developerských a realitných spoločností pred orgánmi štátnej správy ako aj v zmluvných vzťahoch.  

Lektor je generálnym riaditeľom spoločnosti Prvá certifikačná autorita, a.s., ktorá je v súčasnosti najväčším poskytovateľom komplexných služieb vydávania a správy certifikátov v ČR. Je autorom knihy „Elektronický podpis a jeho aplikácie v praxi“ a spoluautorom publikácie „Elektronické komunikácie".

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Okrem teoretickej výuky sa venuje praktickej tvorbe – projektovaniu TZB od roku 1996. Od roku 1984 pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Stavebnej fakulte v Košiciach na oddelení Technických zariadení budov, prednáša TZB II – Vykurovanie, Vykurovacie systémy a vyučuje na diplomových projektoch či ateliérovej tvorbe. Venovala sa legislatíve pri preberaní EU noriem v oblasti tepelných čerpadiel, v oblasti prípravy a distribúcie teplej vody, a v oblasti ekonomickej a energetickej efektívnosti systémov vykurovania. Je autorom vysokoškolských učebníc z oblasti vykurovania a zdravotechniky a niekoľkých monografií.

Zakladateľ Asociácie paísvnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) pôsobiaci od roku 2006 ako jej prezident a v súčasnosti ako generálny sekretár. V praxi sa venuje elektrickým inštaláciám a v posledných rokoch aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (PB). Za spracovanie takmer 120-tich noriem získal 3-krát Cenu Vladimíra Lista za technickú normalizáciu v rokoch 2010 a 2012 a v rámci kolektívu APPO SR aj v roku 2014 od ÚNMS SR. Je spoluautorom národného systému právnych predpisov a noriem v oblasti PB elektrických inštalácií, expertom za SR v pracovnej skupine CENELEC/TC20/WG10, zastupuje ZEP SR v Rade pre technickú normalizáciu ako člen a predseda výboru RTN v elektrotechnickej oblasti pri ÚNMS SR a je členom Sektorovej rady pre elektrotechniku v rámci prebiehajúceho národného projektu Sektorovo riadených inovácií pod gesciou MPSVaR SR.