Martin Valeš

Mgr. Sabína Brédová pôsobila v Indii a Kambodži ako projektová manažérka rozvojových projektov. Pôsobila dva roky v osade v Plaveckom Štvrtku a už niekoľko rokov sa venuje práci s injekčnými užívateľmi drog a ľuďmi v pouličnom sexbiznise v Občianskom združení PRIMA v Bratislave. OZ PRIMA pracuje s touto cieľovou skupinou už dlhé roky a okrem priamej práce s klientmi sa venuje aj primárnej a sekundárnej prevencii ako smerom k majoritnej spoločnosti tak aj na školách po celom Slovensku. Sabína Brédová je akreditovanou lektorkou pre NIVAM a bola jednou z lektoriek národného projektu cez IA MPSVR SR v téme budovania odborných kapacít na komunitnej úrovni. Okrem toho je frekventantkou doktorandského štúdia a vedie občianske združenie Dom Svetla Slovensko, ktoré sa venuje prevencii šírenia infekčných a sexuálne prenosných ochorení v populácii.

Výskumná činnosť doc. Špirkovej je zameraná na ekonomické a inštitucionálne nástroje na realitnom trhu s dôrazom na bytovú politiku. Vysokoškolské vzdelanie absolvovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Habilitovala na VUT v Brne na Fakulte stavební. Má dlhoročné praktické skúsenosti v bankovom sektore a nadnárodnej developerskej spoločnosti v oblasti riadenia investičného financovania a riadenia rizík v developerskom procese. Na Slovenskej technickej univerzite sa dlhodobo venuje problematike nájomného bývania. Je riešiteľkou a spoluriešiteľkou viac ako 20 domácich a zahraničných výskumných projektov (VEGA, KEGA, APVV, COST, TAČR, SuReFit a pod.), v rámci ktorých so svojimi doktorandmi rieši problematiku megaprojektov, udržateľnosti ekonomických nástrojov v oblasti bytovej politiky a financovania developerských projektov. Jej skúsenosti sú zhrnuté vo vedeckých zahraničných a domácich publikáciách, ako aj v odborných článkoch. V roku 2010 vytvorila oddelenie Realitného inžinierstva na Ústave manažmentu STU, ktorého výskumný tím sa venuje komplexne problematike inštitucionálnych a ekonomických nástrojov na realitnom trhu v spolupráci s významnými zahraničnými pracoviskami. Je spoluautorkou certifikovanej metodiky pre Českú republiku - návrh indikátorov popisujúcich a interpretujúcich relevantné aspekty s podstatným a skrytým dopadom predovšetkým na ekonomickú udržateľnosť a dostupnosť bývania v mestách a obciach a skúmanie možností ich vplyvu prostredníctvom strategických, hlavne ekonomických a administratívnych, nástrojov bytovej politiky a politiky udržateľného rozvoja. Certifikovaná metodika bola výsledkom riešenia projektu „TAČR Omega: Modely sociálního bydlení, jejich prostorové parametry a kvalitativní kritéria“. Príspevok: Ekonomické benefity modulárnych nadstavieb SOLTAG Väčšina existujúcich panelových bytových domov na Slovensku má dostatočnú statickú rezervu umožňujúcu stavbu strešných nadstavieb. Napriek značným výhodám modulárnych strešných nadstavieb je vyššie uvedená metóda zvyšovania dostupného a udržateľného bytového fondu - najmä vo veľkých mestách na Slovensku málo využívaná. Príspevok prezentuje riešenie pre nízkoenergetické nadstavby  - Koncept SOLTAG - na základe poznatkov získaných štúdiom problémov týkajúcich sa rozšírení SOLTAG v rámci projektu SURE-Fit (Sustainable Roof Extension Retrofit) a praktických skúseností z Dánska.

Jana Urdziková sa aktívne venuje problematike manažérstva kvality, systémov manažérstva kvality, štatistických nástrojov a metód riadenia kvality, monitoringu spokojnosti zákazníka, ochrany spotrebiteľa a manažérstva reklamácií. Je absolventkou Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave v odbore Inžinierstvo kvality produkcie. Jej doktorandská práca na tému zlepšenie úrovne manažérstva reklamácií v organizáciách na Slovensku bola ocenená Slovenskou spoločnosťou pre kvalitu „Cenou za najlepšiu študentskú prácu z oblasti manažérstva kvality v roku 2010" a zároveň Materiálovotechnologickou fakultou STU so sídlom v Trnave ako najlepšia dizertačná práca v odbore Inžinierstvo kvality produkcie za rok 2010. Je autorkou mnohých odborných a vedeckých článkov na Slovensku i v zahraničí. Pripravovala a riešila rôzne vedecko-výskumné a vzdelávacie projekty zamerané nielen na oblasť ochrany spotrebiteľa, manažérstvo reklamácií, marketing.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Jozef Mikula je dlhoročný pracovník v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na Národnom inšpektoráte práce pracoval vo funkcii hlavného radcu a inšpektora práce viac ako 13 rokov, je lektorom BOZP a pre oblasť novej legislatívy EU (Brigita Melin PPA-Švédsko, Twinning project), ABT. Štyri roky prednášal BOZP na Fakulte BERG TU Košice, kde bol členom skúšobnej komisie pre štátne skúšky, ako aj členom skúšobnej komisie pre vykonávanie skúšok doktorandov.

Založil ateliér POKORNY ARCHITEKTI v roku 2006. Od roku 2009 preferuje vo svojej tvorbe drevené konštrukcie v neoddeliteľnom spojení s dôslednou aplikáciou energeticky úspornej architektúry vychádzajúcej z princípov pasívneho štandardu. Je neúnavným propagátorom obnoviteľného staviteľstva na báze dreva, v roku 2018 (spolu s Ivanom Kolárikom) zakladá platformu STAVIAME Z DREVA, ktorá sa stala relevantným fórom pre popularizáciu a demýtizáciu drevených konštrukcií. Angažuje sa v IEPD a je lektorom Školy udržateľnej architektúry.