Ing. Martin Dítě

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo. Príspevok:  Nový Bauhaus  Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.  Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Hana Scholleová po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej absolvovala na Fakulte podnikohospodárskej VŠE v Prahe bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium v odbore Podniková ekonomika a manažment. Od roku 1996 pôsobí ako odborná asistentka, neskôr docentka na katedre podnikovej ekonomiky VŠE a vyučuje predmety súvisiace najmä s podnikovými financiami. Zároveň dlhodobo spolupracuje s podnikovou praxou a pôsobí v oblasti poradenstva pre podnikovú sféru. Je autorkou a spoluautorkou mnohých článkov a kníh s problematikou investícií do reálnych aktív, projektov rýchleho rozvoja a stanovovanie ich hodnoty.

Vladimír Grác dlhé roky pôsobí ako právnik, a to tak v oblasti štátnej správy, ako aj v oblasti súkromného sektora, z toho niekoľko rokov v oblasti advokácie.V oblasti práva sa zameriava najmä na pracovnoprávnu oblasť a oblasť správneho práva, vrátane ochrany osobných údajov

Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti. Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie. Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry? Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 2012 pôsobí na Národnom inšpektoráte práce na právnom odbore (2012 – 2015), odbore riadenia inšpekcie práce a odbore pracovnoprávnych vzťahov (2016 – 2024). Podieľa sa na koncepčných a metodických činnostiach, pričom odborne zastrešuje najmä agendu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, agendu administratívnej spolupráce v oblasti vysielania zamestnancov v členských štátoch Európskej únie a agendu pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých vzťahov. Podieľa sa tiež na medzinárodnej spolupráci v oblasti inšpekcie práce - zastupuje Slovenskú republiku v Európskej platforme na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce ako stálej pracovnej skupine Európskeho orgánu práce (ELA).

Ingrid Drozdíková vyštudovala odbor organická chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po šiestich rokoch praxe vo vedeckom odbore, aj ako vysokoškolský učiteľ, odišla v roku 2000 pracovať do médií. Počas viac ako desaťročnej praxe v printových médiách získala skúsenosti ako editor, publikovala články z oblasti tvorby legislatívy, politiky, hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia či pôdohospodárstva. Od roku 2010 pôsobí ako editorka publikácie Osobná zodpovednosť a riziká štatutárnych zástupcov. Mgr. Ingrid Drozdíková s autormi tak poskytuje nepretržitý kvalitný aktualizačný servis, vďaka  ktorému si multimediálna publikácia udržuje stále svoju vysokú úžitkovú hodnotu.