Marián Maszay

Jana Sládečková je generálnou riaditeľkou Sekcie financovania regionálneho školstva na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Absolvovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 1991 pôsobila postupne na Školskej správe v Trnave ako vedúca oddelenia, na Krajskom úrade v Trnave a na Úrade Trnavského samosprávneho kraja ako vedúca odboru financovania školstva.

Titul inžinier získal na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde vyštudoval odbor Chemické a potravinárske stroje a zariadenia na Ústave procesného inžinierstva. Po skončení inžinierskeho štúdia nastúpil na doktorandské štúdium v odbore Procesná technika na Ústave procesného inžinierstva, kde pôsobí ako doktorand dodnes. Jeho hlavnou výskumnou činnosťou sú tepelné a tepelno-difúzne pochody so zameraním na špecifické a neštandardné podmienky prenosu tepla. Svoje skúsenosti z výskumnej oblasti aplikoval v spoločnosti Eustream a.s., kde sa venoval diagnostike turbosústrojenstiev na tranzitnom plynovode, ako aj únikom skleníkových plynov z plynovodu do atmosféry. Od roku 2020 pôsobí ako procesný inžinier v spoločnosti Wienerberger s.r.o. Jeho hlavným zameraním v spoločnosti je dekarbonizácia procesu výroby pálených tehál. Príspevok: Znižovanie uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál Príspevok je zameraný na podrobnú analýzu uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál. Spoločnosť Wienerberger s.r.o., ako súčasť koncernu Wienerberger AG, si plne uvedomuje svoj podiel na vypúšťaní emisií CO2. Ako výrobca stavených materiálov investuje nemalé prostriedky do dekarbonizácie výrobného procesu vo všetkých produkčných sférach. Cieľom príspevku je zdieľať nadobudnuté poznatky vyplývajúce z každodenného úsilia priamo z výrobnej praxe.

Miroslava Kordošová je vedeckovýskumnou pracovníčkou na Inštitúte pre výskum práce a rodiny v Bratislave. Je odborníčkou s dlhodobou praxou v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, pracovnoprávnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnej legislatívy, faktorov pracovného prostredia a vzdelávania v oblasti BOZP. Venuje sa problematike BOZP a jej uplatňovania v praxi a systémového riadenia v podnikoch. Podieľa sa na príprave koncepcií a stratégií v oblasti BOZP a systémového riadenia BOZP. Venuje sa tiež pravidelnej autorskej a publikačnej činnosti v oblasti BOZP.

Beata Krausová je daňová poradkyňa, členka Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP), v ktorej zastávala 15 rokov funkciu predsedu dozornej rady. V súčasnosti je členkou prezídia SKDP. V SKDP tiež pôsobí ako vedúca metodicko-legislatívnej komisie pre daň z príjmov právnických osôb a je členkou Komisie jednotného metodického výkladu pre daň z príjmov, ktorá bola ministrom financií zriadená na ministerstve financií a ktorej členmi sú zástupcovia MF SR, DR SR a SKDP. Je konateľkou poradenskej a účtovnej kancelárie BENETAX s.r.o. a konkurznou správkyňou. Počas svojej odbornej praxe sa o.i. venuje dani z príjmov právnických i fyzických osôb, dani z pridanej hodnoty a miestnym daniam, zastupuje klientov počas daňových kontrol i odvolacích konaní, podieľa sa na prípravách reštrukturalizácií dlžníkov, pomáha klientom s uplatňovaním ich práv v konkurzných konaniach ich dlžníkov.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.

Pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, desať rokov viedol združenie Inštitút pre pasívne domy a v projektovej praxi sa venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov. V pedagogickej a výskumnej činnosti sa v rámci Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry sústreďuje na problematiku udržateľnej architektúry, tej sa venuje aj v publikačnej činnosti, je autorom knihy NEED – navrhovanie energeticky efektívnych domov. Je tiež autorom kníh Efektívne bývanie (s Robertom Špačkom) a Hodnotenie udržateľnosti architektúry (s Lorantom Krajcsovicsom), je spoluautorom a editorom Rukoväte udržateľnej architektúry. V ďalšom vzdelávaní je gestorom Školy udržateľnej architektúry, aktívne sa zapája do činnosti združenia ArTUR (architektúra pre udržateľný rozvoj), pripravil mnohé vedecké, odborné aj populárne články.