Kristína Maschkanová

Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.

Študoval na Technickej univerzite vo Zvolene, Drevárskej fakulte, odbor Požiarna ochrana, štúdium ukončil v roku 2003. Od 1. 4. 2005 do 31. 12. 2022 pôsobil na OR HaZZ Bratislava na oddelení posudzovania protipožiarnej bezpečnosti stavieb, vo funkcii odborný inšpektor, od 1. 4. 2008 bol preradený na funkciu samostatný odborný inšpektor. Od 1. 1. 2023 pôsobí na Ministerstve vnútra, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru, odbore požiarnej prevencie vo funkcii vrchný inšpektor.

Soňa Gullová pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ekonomickej, kde vyučuje predmet Medzinárodné obchodné rokovania a protokol. Je autorkou mnohých článkov, skript, monografií aj článkov v odbornej tlači.

Tamara Paceková je odborníčka s dlhoročnou praxou v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátané bezpečnosti technických zariadení, v oblasti stavebníctva a trhového dohľadu. Podieľa sa na príprave právnych predpisov v oblasti všeobecnej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, bezpečnosti technických zariadení, aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Je zamestnaná na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, odbor ochrany práce.

Mgr. Marek Velas má bohatú prax v oblasti riadenia ľudských zdrojov a obchodu. Je odborníkom a koučom s hlbokými znalosťami a skúsenosťami v oblasti IT, AI a technológií. Absolvoval štúdium andragogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.