Kristína Maschkanová

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Je odborníkom v oblasti bezpečnosti organizácií a riadenia rizík, najmä v oblasti práva a bezpečnosti informačných systémov. Pôsobí ako súdny znalec v odboroch ekonomika a kybernetika, kriminalistika – ochrana údajov a autorské právo. Podieľal sa na vyšetrovaní mnohých závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s modernými informačnými technológiami, predovšetkým v oblasti ekonomiky a financií. V rokoch 2005–2006 bol rektorom Vysokej školy finančnej a správnej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Fakulte podnikateľskej Vysokého učení technického v Brne a vo svojej kancelárii súdneho znalca v Prahe. Je členom vedeckých rád vysokých škôl, autorom alebo spoluautorom kníh („Počítačové právo“, „Internet a paragrafy“, „Právo informačných a telekomunikačných systémov“, „Riadenie rizík“, „E-government v českom práve“, „Autorskoprávne aspekty hromadných oznamovacích prostriedkov“) a článkov z oblastí informatiky, práva, organizácie a riadenia, verejnej správy a e-governmentu. Podieľa sa tiež na legislatívnych prácach v ČR. Významný je jeho podiel na zákone o elektronickom podpise a na ďalšej českej legislatíve týkajúcej sa elektronickej komunikácie. V rokoch 2001–2004 pôsobil ako predseda subkomisie pre právo informačných systémov Legislatívnej rady vlády Českej republiky, v roku 2004 ho vláda vymenovala za člena Legislatívnej rady, ktorej členom je doteraz.

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

Gabriela Culík Končitíková vyučuje predmet Systém riadenia Baťa v Ústave managementu a marketing na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne.

Robert Henček je odborne spôsobilá osoba na poskytovanie pracovnej zdravotnej služby a venuje sa problematike kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík podľa vyskytujúcich sa faktorov práce a pracovného prostredia na konkrétnom pracovisku. Má niekoľko ročnú prax v odbore. V súčasnosti pracuje v spoločnosti FOLYMA, s.r.o poskytujúcej dodávateľským spôsobom činnosť pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2.

František Frýdl, lektor s mnohaletou působností na pozici senior konzultanta a vedoucího projektů patří k nejzkušenějším pracovníkům společnosti Asseco Solutions. Za dobu svého působení má na svém kontě vedení projektů, implementace systému Helios Orange, údržbu systému, péči o zákazníky i podporu partnerské sítě. V místě svého předchozího působení zastával pozici správce IS Helios Orange, dokáže proto na problematiku velmi dobře pohlížet i očima zákazníka.