Kristína Maschkanová

V súčasnosti pracuje na pozícii Production & Warehouse Manager v nadnárodnej spoločnosti Banta Global Turnkey. Táto spoločnosť zaisťuje služby v oblasti SCM pre globálne reťazce v odvetviach Hi-Tech a Medical.

Aktuálne pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave, kde prednáša predmet Facility management v stavebníctve. Je zakladateľka a prvá prezidentka Slovenskej asociácie facility managementu – SAFM, vedúca odbornej sekcie Facility management v SSTP, odborná garantka akreditovaného vzdelávania Správa a údržba budov – Facility management a Správa bytového fondu, členka redakčnej rady EuroFM Insight. Je odborným garantom konferencie FACILITY MANAGEMENT, ktorú SSTP v spolupráci so SvF STU organizuje každoročne. Aktívne sa podieľa na tvorbe európskej normy STN EN 15221 Facility management v rámci EÚ. Je autorkou množstva knižných publikácií, odborných článkov a príspevkov z oblasti facility managementu.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Tibor Račko sa špecializuje na problematiku BOZP a všeobecne ochrany života a zdravia pri práci. Je absolventom bezpečnostného inžinierstva STÚ Bratislava. Má dlhoročné skúsenosti ako autorizovaný bezpečnostný technik. Je hodnotiteľom a znalcom závažných a smrteľných úrazov pre potreby súdneho pojednávania – metóda hodnotenia koreňových príčin. Takisto je držiteľom špeciálneho oprávnenia NASA USA – BEHAVIOR JUSTIFICATION MANAGEMENT THEORY. Lektor v súčasnosti pôsobí ako externý pracovník spoločnosti IBP Bratislava.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Vedúcim technického oddelenia je od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, prípravu inovačných projektov a komunikáciu v technickej oblasti v rámci koncernu Xella. Spoločnosť Xella zastupoval v Slovenskej rade pre zelené budovy v rokoch 2015 až 2019, kde bol i členom predstavenstva. V roku 2018 sa podieľal na založení Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). Od založenia ZVMM pôsobí ako jeho výkonný predseda. Je činný v  technickou normalizácii a zastupuje spoločnosť Xella v technickej komisii 21 a technickej komisii 58.    Počas pôsobenia vo funkcii vedúceho oddelenia spoločnosti Xella bol pri zrode viacerých nových výrobkov a procesov. Najznámejší z týchto výrobkov je Ytong Lambda YQ. Pod jeho vedením sa sformovali technické služby Xella v Čechách a na Slovensku, z ktorých sa následne vytvorilo samostatné oddelenie pod názvom Kompetenčné centrum. Úzka spolupráca technického oddelenia s Kompetenčným centrom umožnila zavedenie inovácií, ktorým sa venuje príspevok Inovácia stavebných materiálov a technológií a digitalizácia procesov Xella blue.sprint   .