Kristína Maschkanová

Daniela Gecelovská je odborníčka na bezpečné pracovné prostredie. Pracuje ako vedúca oddelenia BOZP na Národnom Inšpektoráte práce. Pracuje v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení od roku 1994. Do roku 2005 pracovala vo funkcii inšpektora štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a bezpečnosťou vyhradených technických zariadení plynových a tlakových/inšpektora práce so zameraním na prevenciu závažných priemyselných havárií a taktiež na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Košiciach. Od roku 2005 pracuje na Národnom inšpektoráte práce v pozícii štátneho radcu, kde predovšetkým odborne garantuje oblasť závažných priemyselných havárií, vyhradených technických zariadení plynových a tlakových a oblasť trhového dohľadu nad výrobkami uvedenými do prevádzky a oblasť chemickej legislatívy. Zabezpečuje výchovu a odborné vzdelávanie inšpektorov práce v týchto oblastiach. Venuje sa aj publikačnej činnosti v odborných časopisech a je členkou európskych pracovných skupín výboru vrchných predstaviteľov inšpekcie práce ako aj členkou slovenských pracovných skupín.

Problematike ochrany osobných údajov, kybernetickej bezpečnosti a právnym aspektom digitálneho prostredia sa dlhodobo venuje aktívne. Je zakladateľom spoločnosti FORTIVA, ktorá prepája právo, IT technológie, umelú inteligenciu, ochranu osobných údajov a kybernetickú bezpečnosť do jedného funkčného celku. Fortiva vznikla ako reakcia na realitu, kde firmy často riešia právo, IT a bezpečnosť oddelene, čo v praxi vedie k riešeniam, ktoré nie sú funkčné alebo obhájiteľné pri kontrole. V rámci svojej odbornej praxe pomáha organizáciám z verejného aj súkromného sektora dosahovať súlad s požiadavkami GDPR, zákona o kybernetickej bezpečnosti a ďalších predpisov týkajúcich sa digitálneho prostredia. Zároveň pôsobí ako zodpovedná osoba pre viacerých prevádzkovateľov a venuje sa nastavovaniu procesov kybernetickej bezpečnosti a ochrany osobných údajov v praxi. Je certifikovaným manažérom kybernetickej bezpečnosti a dlhodobo sa venuje prepájaniu právneho a technického pohľadu na bezpečné fungovanie organizácií v digitálnom prostredí.

Je absolventkou inžinierskeho štúdia na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline v odbore nosné konštrukcie budov. V nadväznosti na iňzinierske štúdium sa rozhodla pre doktorandské štúdium na Fakulte bezpečnostného inžinierstva so zameraním na požiarnu odolnosť stavieb . Počas tohto štúdia sa venovala výskumu v oblasti počítačových simulácií požiarov a ich aplikácií do procesu určovania požiarnej odolnosti.

V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka právneho oddelenia spoločnosti podnikajúcej na národnom ako aj medzinárodnom trhu, je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika Košice. Špecializuje sa na poradenstvo v oblasti obchodného práva, bankového práva, fúzií a akvizícií a v oblasti developingu. Pracuje ako konzultant pri výstavbe developerských projektov, v rámci ktorých má na starosti poradenstvo v oblasti povoľovacích procesov, zmluvné vzťahy a štruktúrovanie transakcií. Vo svojej praxi sa zameriava na problematiku vecných práv, developerskej výstavby a záväzkových vzťahov v stavebníctve.

Roman Lipták je expert na marketing, Public Relations a komunikáciu. Pracoval v medzinárodných a domácich reklamných agentúrach a médiách. Momentálne pôsobí ako konzultant pre komunikačné stratégie a efektívne oslovenie cieľových skupín. Je tiež vedúcim katedry marketingovej komunikácie na súkromnej vysokej škole Akadémii médií.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.