Kristína Maschkanová

Eleonóra Snopková absolvovala Filozofickú fakultu na Katedre psychologických vied v Bratislave. Pôsobila v oblasti tvorby psychodiagnostických metód, ďalšieho rozvoja psychológov, pedagógov a personálnych pracovníkov. Viac ako 10 rokov pracovala ako poradenský psychológ v Centre poradensko-psychologických služieb pri MPSVaR. Od roku 1992 pôsobí ako profesionálny lektor a metodik v oblasti vzdelávania, s orientáciou na profesionalizáciu manažérov firiem. Vedie školenia zamerané na napr. rozvoj manažérskych zručností, riadenie seba v čase a znižovanie distresu a riešenie konfliktných a záťažových situácií.

Slávka Molčanyiová pôsobí ako odborníčka na účtovníctvo, skúsená audítorka.

V oblasti pohrebníctva pôsobí už viac ako 35 rokov. Je jedným zo zakladateľov SAPaKS a v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu asociácie. Zároveň je členom Českej komory pohrebníctva. Bol priamo pri vzniku zákona č. 132/2010 Z. z. o pohrebníctve, na ktorého tvorbe a pripomienkovaní sa aktívne podieľal, vrátane všetkých nasledujúcich novelizácií. Je držiteľom certifikátu súdneho znalca v oblasti pohrebníctva. Ako lektor Akadémie vzdelávania v Spišskej Novej Vsi vedie školenia zamerané na odbornú spôsobilosť pre prevádzkovanie pohrebníctva, správu cintorínov a krematórií.

Je slovenským geografom, etnológom a historikom. Absolvent Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Karlovej v Prahe je v súčasnosti interným doktorandom Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, v. v. i. v Bratislave, kde pod vedením prof. PhDr. Zuzany Beňuškovej, CSc. spracováva dizertačnú prácu na tému: Územné identity severozápadného Slovenska na pomedzí tradičnej kultúry a inštitucionalizmu (aktéri, sociokultúrne aspekty a súčasné kontexty). V oblasti kronikárstva dosiahol úspech už pri prvom spracovanom kronikárskom zápise, keď s Kronikou obce Šenkvice za rok 2017 získal v roku 2018 hlavnú cenu v celonárodnej súťaži Slovenská kronika (v účastnícky najpočetnejšej kategórii Kronika obce nad 1 000 obyvateľov). Od roku 2018 sa stal lektorom početných kronikárskych školení a metodikom kronikárstva i tvorby pamätných kníh. Je zakladateľom a správcom iniciatívy Spájame kronikárov Slovenska, od roku 2020 členom odbornej poroty pre kategóriu Kroniky v rámci celonárodnej súťaže Slovenská kronika a od roku 2023 externým vedeckým pracovníkom Národného osvetového centra (NOC) pre oblasť kronikárstva.

Ako majiteľ firmy KML, s.r.o. sa už viac než 17 rokov venuje pokladničným systémom a legislatívnym zmenám v oblasti registračných pokladníc. Pomáha podnikateľom zorientovať sa v zložitých pravidlách a ponúka im praktické riešenia šité na mieru. Dennodenne komunikuje s klientmi z celého Slovenska, takže má jasný obraz o tom, ako zákony ovplyvňujú rôzne typy podnikania. Vie, aké problémy prinášajú, ale aj aké príležitosti sa za nimi skrývajú.

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.