Kristína Maschkanová

Ingrid Drozdíková vyštudovala odbor organická chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po šiestich rokoch praxe vo vedeckom odbore, aj ako vysokoškolský učiteľ, odišla v roku 2000 pracovať do médií. Počas viac ako desaťročnej praxe v printových médiách získala skúsenosti ako editor, publikovala články z oblasti tvorby legislatívy, politiky, hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia či pôdohospodárstva. Od roku 2010 pôsobí ako editorka publikácie Osobná zodpovednosť a riziká štatutárnych zástupcov. Mgr. Ingrid Drozdíková s autormi tak poskytuje nepretržitý kvalitný aktualizačný servis, vďaka  ktorému si multimediálna publikácia udržuje stále svoju vysokú úžitkovú hodnotu.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Zuzana Štefániková sa dlhodobo venuje poskytovaniu právneho poradenstva z rôznych oblastí práva, najmä z oblasti občianskeho práva, obchodných záväzkových vzťahov a pracovného práva.

Janette Motlová je riaditeľkou Výskumného ústavu detskej psycho­lógie a patopsychológie. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila na Úrade splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. V roku 2007 založila Rómsky inštitút a venovala sa rozvoju rómskych detí a mládeže ako riaditeľka i ako manažérka pre oblasť rozvoja práce s rómskou mládežou. Neskôr pôsobila ako manažérka Národného projektu KomPrax, vedúca Oddelenia stratégie a metodológie práce s mládežou a ako programová manažérka v Iuvente. Je držiteľkou viacerých významných ocenení. Za svoje blogy získala Novi­nársku cenu, v roku 2015 ocenenie Gipsy Spirit v kategórii Médiá a ocenenie MOST za Dlhodobý prínos v oblasti práce s mládežou. V roku 2017 jej Nadácia Orange udelila ocenenie za Mimoriadny prínos v oblasti budovania občianskej spoločnosti a v roku 2018 bola vyhlásená za absolútnu víťazku súťaže Lektor roka 2017. Okrem uvedeného bola v roku 2015 nominovaná na Slovenku roka v kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov.

Zakladateľ Asociácie paísvnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) pôsobiaci od roku 2006 ako jej prezident a v súčasnosti ako generálny sekretár. V praxi sa venuje elektrickým inštaláciám a v posledných rokoch aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (PB). Za spracovanie takmer 120-tich noriem získal 3-krát Cenu Vladimíra Lista za technickú normalizáciu v rokoch 2010 a 2012 a v rámci kolektívu APPO SR aj v roku 2014 od ÚNMS SR. Je spoluautorom národného systému právnych predpisov a noriem v oblasti PB elektrických inštalácií, expertom za SR v pracovnej skupine CENELEC/TC20/WG10, zastupuje ZEP SR v Rade pre technickú normalizáciu ako člen a predseda výboru RTN v elektrotechnickej oblasti pri ÚNMS SR a je členom Sektorovej rady pre elektrotechniku v rámci prebiehajúceho národného projektu Sektorovo riadených inovácií pod gesciou MPSVaR SR.

doc. Ing. Martin Čulík, PhD. je absolventom Inžinierskeho štúdia na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Momentálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ – docent na Katedre drevených stavieb TU vo Zvolene. Jeho výskum je orientovaný na zisťovanie mechanických, fyzikálnych a akustických vlastností materiálov pre špeciálne výrobky z dreva, najmä drevené hudobné nástroje, takisto na oblasť priestorovej a stavebnej akustiky v oblasti drevených stavieb. Aktívne publikuje na vedeckých konferenciách a vo vedeckých časopisoch registrovaných v medzinárodných databázach, je autorom a spoluautorom viacero Dizajn patentov. Bol tvorcom, členom a zástupca niekoľkých VEGA, KEGA, APVV projektov a projektov medzinárodnej spolupráce. Má za sebou absolvované trojmesačné zahraničné stáže na Professur Holzwissenschaften, ETH Zürich, Švajčiarsko a Zvukové studia, HAMU Praha, Česká republika. Je výkonný tajomník Slovenskej akustickej spoločnosti pri SAV (SKAS) a riadny člen Európskej akustickej asociácie (EAA – European Acoustics Association). Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať stavby z dreva a materiálov na báze dreva – nízkoenergetické a pasívne domy, a to kladie nové požiadavky na celý konštrukčný systém, statiku domov, na tepelné a akustické vlastnosti. Efektívne navrhnúť konštrukčný systém budovy drevenej stavby aj z pohľadu akustiky vhodne zvoleným materiálom, jeho hrúbkou a použitím optimálnej skladby rôznych dostupných materiálov je výhoda akusticky násobných konštrukcií. Drevo a produkty z dreva majú akustické vlastnosti, ktoré sa pri návrhu konštrukcie budovy, skladby jednotlivých konštrukčných častí a ich vzájomného prepojenia v násobnej konštrukcii, dajú vhodným spôsobom vylepšovať.