Kristína Maschkanová

Autorizovaná architekta a vyučená remeselníčka. Ako architektka pôsobí od 1992, ale od roku 2006 navrhuje pasívne stavby z prírodných materiálov a na niektorých sa aj remeselne zúčastňuje. V ateliéri Createrra, ktorý s manželom vedie, sa spolupodielala sa na projektovaní a realizácii vyše stovky pasívnych domov, pričom väčšina z nich využíva prírodné materiály.Od 2005 je členom o.z. ArTUR a od r. 2007 ako predseda ArTUR manažuje početné medzinárodné projekty zamerané najmä na vzdelávanie, organizuje workshopy, semináre, odborné vzdelávanie v oblasti udržateľného staviteľstva, zameraného na prírodné materiály.

Maroš Pánik je online konzultant v najväčšej PR agentúre na Slovensku. Venuje sa brand buildingu, sociálnym sieťam a marketingovej komunikácii. Má dlhoročnú prax vo vytváraní obsahu na sociálnych sieťach, riadení online kampaní a komunikácii. Medzi jeho klientov patria spoločnosti rozličnej veľkosti a odvetvového zamerania. Zodpovedá za aplikovanie nástrojov online marketingu, ktoré pomáhajú rozvíjať biznis klientov. Má rád jednoduché a efektívne riešenia, ktoré fungujú.

Kristína Maschkanová pôsobí ako asociovaný advokát v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners s.r.o. a je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Momentálne sa zameriava najmä na korporátne právo, právo duševného vlastníctva, finančné právo a procesné zastupovanie

Zuzana Broskvová je psychologička, lektorka a koučka spoločnosti Life Up s praktickými skúsenosťami v manažérskej roli. Počas celej kariéry sa venuje rozvoju a vzdelávaniu ľudí v biznisovom prostredí. V minulosti viedla tímy v oblasti ľudských zdrojov, v súčasnosti sa venuje manažérskemu rozvoju z role lektorky. Jej tréningy sú praktické, zároveň do nich vnáša psychologický pohľad, vníma potreby účastníkov, ktoré sa snaží naplniť.

Zamestnanec Štátneho archívu v Bratislave, pracuje na úseku predarchívnej starostlivosti. Ako lektor sa venuje legislatívnemu zabezpečeniu správy registratúry, správe registratúry (pojmom, úkonom a informačným systémom), hodnoteniu a vyraďovaniu spisov a činnostiam v registratúrnom stredisku, resp. v archíve. Zároveň prezentuje reálne okolnosti a praktické využitie správy registratúry s poukázaním na riešenia problémov, ktoré pri nej bežne vznikajú. Lektorsky pôsobí vo viacerých vzdelávacích inštitúciách a agentúrach. Absolvoval študijný odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.