Kristína Maschkanová

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

PhDr. Ing. Petr Mašín, Ph.D., DBA je absolventom Českého vysokého učenia technického – fakulty strojného inžinierstva a štúdia programu MBA na Vysokej škole ekonómie a manažmentu. V ďalšom štúdiu sa venoval predovšetkým psychológii a sociológii so zameraním na riadenie ľudských zdrojov a získal titul doktora filozofie. Problematike strategického manažmentu sa venoval na LIGS University, kde ukončil štúdium v ​​programe DBA. Dizertačnú prácu z oblasti výskumu analytických nástrojov pre rozhodovacie procesy obhájil v roku 2019 a získal titul PhD. Teraz si svoje teoretické vedomosti obohacuje ďalším štúdiom v odbore riadenia a ekonomiky podniku. Po dlhoročných obchodných skúsenostiach pôsobil 10 rokov v TOP manažmente českých a nadnárodných firiem na pozíciách obchodného a marketingového riaditeľa. Je autorom mnohých e-learningových kurzov pre Ministerstvo práce a sociálnych vecí, autorom a spoluautorom niekoľkých monografií a autorom mnohých odborných článkov a príspevkov. Pôsobil ako konzultant pre riadenie projektov z Európskych štrukturálnych fondov pre Ministerstvo poľnohospodárstva. V súčasnej dobe sa okrem lektorskej činnosti na vysokých školách (ČVUT, Vysoká škola ekonómie a manažmentu, Vysoká škola obchodná, Cambridge School, European School of Business and Management ...) a prípravy študijných programov MBA, zaoberá ešte poradenskou a konzultačnou činnosťou pre podnikovú sféru a štátnu správu, koučingom manažérov a činnosťami súvisiacimi s riadením podnikov.

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo. Príspevok:  Nový Bauhaus  Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.  Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Peter Pašek absolvoval štúdium v odbore Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Momentálne je členom prezídia Slovenskej komory daňových poradcov a partnerom v medzinárodnej poradenskej a outsourcingovej spoločnosti Accace. Peter je uznávaným špecialistom na transakčné poradenstvo a lokálne dane. Má za sebou bohatú lektorskú a publikačnú činnosť v oblasti daní.

Zuzana Štefániková sa dlhodobo venuje poskytovaniu právneho poradenstva z rôznych oblastí práva, najmä z oblasti občianskeho práva, obchodných záväzkových vzťahov a pracovného práva.

Monika Rychtáriková je prezidentkou Slovenskej akustickej spoločnosti a členkou rady Európskej akustickej spoločnosti. V roku 2015 získala na Slovensku ocenienie “vedkyňa roka” a prezentovala výsledky výskumu na prestížnej konferencii TEDx Bratislava. Je profesorkou na Fakulte Architektúry KU Leuven a na Stavebnej fakulte STU Bratislava. Jej celoživotná vedecko-výskumná činnosť zahŕňa viacero tém v oblasti stavebej fyzky, v posledných rokoch sa však zameriava najmä na témy týkajúce sa stavebnej a priestorovej akustiky. Jej súčasný výskum zahŕňa témy ako napr. subjektívne posúdenie zvukovej izolácie, akustická orientácia nevidiacich v priestore, ale aj akustické vlastnosti nových/netradičných a recyklovaných materiálov a konštrukčných sústav (ETFE vankúše, metamateriály a recyklované materiály), ktoré rieši v spolupráci so svojimi doktorandmi. Medzi najmladšie predmety jej záujmu patrí i využitie simulačných metód pri výskume histórie architektúry a ako aj digitalizácia kultúrneho dedičstva v oblasti akustiky.