Kristína Maschkanová

Na konferencii vystúpi kolektív špičkových odborníkov.

Štěpánka Uličná, špecialistka v oblasti manažmentu a personalistiky. Pomáha vo firmách realizovať projekty zmien, zamerané na zvýšenie efektivity práce a odstraňovanie plytvania. Zavádza do spoločnosti systémy hodnotenia zamestnancov, 360° spätnú väzbu, rozvíja kompetencie v oblasti komunikácie, motivácie, vedenie a hodnotienie, riadenie podľa cieľov (MBO) modernými vzdelávacími technikami. Realizuje personálne audity tak, aby výsledky pomohli spoločnostiam efektívnejšie pracovať s ľudskými zdrojmi. Zameriava sa na tréningy a moderované worskhopy pre manažment v oblasti komunikácie, vedenia a riadenia ľudí. Zaoberá sa nastavením procesov a ich kľúčových ukazovateľov pre hodnotenie (KPI), systémom LEAN, KAIZE, implementáciou metód 55, POKA-YOKE a ďalších.

Marcela Kordovaníková ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory od júla 2012. Popri štúdiu pôsobila v Advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o. od roku 2010 ako právna asistentka, po ukončení štúdia pôsobí na pozícii právnik. Momentálne sa zameriava najmä na korporátne právo, poisťovacie právo, procesné zastupovanie a právne analýzy.

Perla Žinčíková ukončila v roku 2006 druhý stupeň vysokoškolského štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1998 pracuje v médiách, začínala na pozícii moderátorky a redaktorky, postupne sa začala orientovať na marketing a PR. Vo svojej mediálnej praxi pracovala vo viacerých médiách (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, Rádio Expres, aktuality.sk), ako PR odborník dodnes spolupracuje so všetkými druhmi médií a novinárov. V roku 2012 sa stala freelancerom, ktorý pracuje v oblasti PR, event a online marketingu s klientmi z rozličných segmentov trhu.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.