Kristína Maschkanová

Marek Ilkovič je konzultant pre partnerov v spoločnosti ANASOFT. Niekoľko rokov sa venuje téme elektronického podpisovania digitálnych dokumentov, pomáha zahraničným partnerom implementovať riešenie pokročilého elektronického podpisu.

Vladimír Mózer v súčasnosti pôsobí na Katedre požiarneho inžinierstva, Fakulty bezpečnostného inžinierstva na Žilinskej univerzite v Žiline. Vo svojich výskumných a pedagogických aktivitách sa zameriava predovšetkým na požiarne inžinierstvo, požiarnu bezpečnosť stavieb, posudzovanie požiarneho rizika a aplikovanú požiarnu vedu. V týchto oblastiach sa podieľal na viacerých domácich a zahraničných výskumných a vývojových projektoch, ktoré sa zaoberali zdokonaľovaním inžinierskych nástrojov protipožiarnej bezpečnosti a bezpečným používaním stavebných materiálov z obnoviteľných zdrojov. Aktívne spolupracuje s orgánmi štátnej správy v oblasti protipožiarnej bezpečnosti a je členom národných a medzinárodných komisií pre technickú normalizáciu (STN, CEN a ISO). Je vedúcim pracovnej skupiny ISO TC92 SC4 Fire safety engineering WG10 Fire risk assessment a členom pracovnej skupiny Society of Fire Protection Engineers (SFPE) na revíziu príručky pre posudzovanie požiarneho rizika.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Študoval na Technickej univerzite vo Zvolene, Drevárskej fakulte, odbor Požiarna ochrana, štúdium ukončil v roku 2003. Od 1. 4. 2005 do 31. 12. 2022 pôsobil na OR HaZZ Bratislava na oddelení posudzovania protipožiarnej bezpečnosti stavieb, vo funkcii odborný inšpektor, od 1. 4. 2008 bol preradený na funkciu samostatný odborný inšpektor. Od 1. 1. 2023 pôsobí na Ministerstve vnútra, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru, odbore požiarnej prevencie vo funkcii vrchný inšpektor.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Autor je absolventom štúdia na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1992. Po skončení univerzity absolvoval Podnikové hospodárstvo a manažment u TRANSFER – Švajčiarskej vzdelávacej nadácie. V rokoch 2016 až 2019 absolvoval štúdium Interactive online Master of Business Administration - MBA na LIGS University, Hawaii, USA so zameraním na Projektový a procesný manažment. Od ukončenia univerzity do súčasnosti pracoval v pozícii majster, asistent stavbyvedúceho a stavbyvedúci. Od roku 1997 úspešne pôsobí ako projektový manažér (príp. riaditeľ stavby – predstaviteľ Zhotoviteľa, či zástupca riaditeľa stavby – zástupca predstaviteľa Zhotoviteľa) významných vodohospodárskych a dopravných stavieb, ako napríklad: Priehrada Málinec, Vodná nádrž Turček, Vodné dielo Žilina, MVE Zvolen, Cestný obchvat Čadce s tunelom Horelica, Cesta Skalité – hranica SR/ PR, Dopravná infraštruktúra pre závod KIA a Hyundai Mobis, Diaľnica D3 Hričovské Podhradie – Strážov, R3 Trstená obchvat mesta, D1 Dubná Skala – Turany, D1 Hubová – Ivachnová, D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala s tunelom Višňové, Prepojovací VTL plynovod Poľsko – Slovensko Eustream.