JUDr. Žaneta Surmajová, PhD.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Odborníčka na sociálne a zdravotné poistenie s dlhoročnými lektorskými skúsenosťami. V súčasnosti okrem lektorskej činnosti pôsobí ako spoločník a zároveň programátor – analytik mzdového softvéru v spoločnosti SOMI Trenčín spol. s r. o.

Má niekoľkoročnú novinársku prax v oblasti ICT (Informačných a komunikačných technológií). Vyštudoval strednú školu so zameraním na IT v Švédsku. V roku 2006 sa stal členom redakcie časopisu ComputerWorld. Následne prešiel do časopisu Business World, ktorý je tiež vydávaný pod hlavičkou renomovaného vydavateľstva IDG Czech. Aktuálne má Patrik Khudhur pod svojím patronátom web časopisu Business World, pracuje ako mediálny konzultant, recenzuje herné tituly a hardware, píše pre širokú škálu, prevažne IT a ekonomických titulov.

Jana Dannhoferová vyštudovala odbornú informatiku na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity a ekonomickú informatiku na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte Mendelovej univerzity (PEF MENDELU). V súčasnosti pracuje ako odborná asistentka Ústavu informatiky PEF MENDELU, kde prednáša výpočtovú techniku, počítačovú grafiku, digitálnu fotografiu, audiovizuálnu komunikáciu, animáciu a geopriestor. Mnoho rokov pracuje ako externá redaktorka časopisu Computer. Vydala niekoľko publikácii venovaných kancelárskym aplikáciám a počítačovej grafike. Je akreditovaným testerom programov ECDL Core a ECDL Advanced v Českej republike.

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

Miroslav Škoda pôsobí na Vysokej škole DTI vo funkcii docenta, taktiež je garantom bakalárskeho študijného programu. Svoju vedeckovýskumnú a pedagogickú činnosť zameriava na oblasť finančného a medzinárodného účtovníctva. Zároveň pravidelne prispieva do odborných publikácií, ktoré sa venujú otázkam účtovníctva a daní, vedie semináre pre odbornú prax. Prednáša na študijných programoch akreditovaných aj v anglickom jazyku doma i v zahraničí.