JUDr. Ľubica Regecová

Michal Hacaj je psychológ, ktorý sa niekoľko rokov venuje práci s deťmi a rodinami ako školský psychológ. 4 roky pracoval na projekte pre rodiny s deťmi s hyperaktivitou a poruchami správania. Súčasne pracuje ako lektor prevencie kyberšikany na základných školách. V súčasnosti je popri práci frekventantom terapeutického výcviku a atestácie z klinickej psychológie. Vo voľnom čase robí inštruktora bezmotorového lietania a spoznáva slovenské hory. Najväčšiu radosť mu robí jeho dcéra.

Skúsená lektorka vyštudovala sociálnu prácu. V súčasnosti pôsobí ako učiteľka na ZŠ. Téme sa venuje už dlhodobejšie a publikovala aj v odborných a laických časopisoch či na internete rôzne články týkajúce sa práce s ľuďmi a deťmi s psychickými problémami.

Pavel Kohout pracuje na finančných trhoch od roku 1993, pomáhal vybudovať najväčšie české finančné impérium, ako jediný český ekonóm predpovedal menovú krízu v roku 1997, navrhol prvé tri luxemburské fondy v českej korune, publikoval niekoľko populárnych kníh o financiách a ekonómii. Bol poradcom ministrov financií. V súčasnosti je členom komisie expertov Národnej ekonomickej rady vlády – NERV.

Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.

Je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti je docentom na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň aktívnym členom Slovenskej advokátskej komory. Študijné a prednáškové pobyty absolvoval na Max Planck Institute vo Freiburgu (2014, 2015), Univerzite Scranton v Pensylvánii (USA) (2015), Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe (2011) a iných inštitúciách. V minulosti bol na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky členom komisie pre trestne právo hmotné, členom pracovnej skupiny k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb, členom ad hoc komisie vo veciach väzenstva a v súčasnosti je členom pracovnej skupiny pre trestné právo v Slovenskej advokátskej komore.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.