JUDr. Ľubica Regecová

Vladimir Jurík je odborník v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podieľa sa na príprave právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pracuje na odbore ochrany práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Alexander Škrinár pôsobí ako právnik, so špecializáciou na obchodné právo. Vyštudoval Právnickú fakultu UK, Bratislava – právo, kde aj získal titul kandidát vied. Vyučuje obchodné právo na katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty TU v Trnave. Pôsobí v redakčnej rade Bulletinu Slovenskej advokácie a skúšobnej komisie pre skúšky advokátskych koncipientov. S problematikou zodpovednosti štatutárnych orgánov sa zaoberal vo viacerých publikáciách a článkoch.

Henrieta Hrablik Chovanová je odborníčka v oblasti projektového riadenia a operačnej analýzy. Vysokoškolské štúdium ukončila na STU MTF so sídlom v Trnave v odbore manažment priemyselných podnikov. Doktorandskú prácu obhajovala v odbore podnikový manažment na tému zlepšovania úrovne zrelosti projektového riadenia v priemyselných podnikoch na Slovensku, ktorá bola ocenená ako najlepšia doktorandská dizertačná práca na MTF za rok 2009. Od roku 2004 je úspešnou lektorkou vzdelávania v projektovom manažmente (manažment podnikov, operačná analýza, simulácia v projektovom riadení (program PMF), projektové riadenie (maturity models: OPM3, PMMM, atď.).

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Vladimír Mózer v súčasnosti pôsobí na Katedre požiarneho inžinierstva, Fakulty bezpečnostného inžinierstva na Žilinskej univerzite v Žiline. Vo svojich výskumných a pedagogických aktivitách sa zameriava predovšetkým na požiarne inžinierstvo, požiarnu bezpečnosť stavieb, posudzovanie požiarneho rizika a aplikovanú požiarnu vedu. V týchto oblastiach sa podieľal na viacerých domácich a zahraničných výskumných a vývojových projektoch, ktoré sa zaoberali zdokonaľovaním inžinierskych nástrojov protipožiarnej bezpečnosti a bezpečným používaním stavebných materiálov z obnoviteľných zdrojov. Aktívne spolupracuje s orgánmi štátnej správy v oblasti protipožiarnej bezpečnosti a je členom národných a medzinárodných komisií pre technickú normalizáciu (STN, CEN a ISO). Je vedúcim pracovnej skupiny ISO TC92 SC4 Fire safety engineering WG10 Fire risk assessment a členom pracovnej skupiny Society of Fire Protection Engineers (SFPE) na revíziu príručky pre posudzovanie požiarneho rizika.