JUDr. Ľubica Regecová

Výskumná činnosť doc. Špirkovej je zameraná na ekonomické a inštitucionálne nástroje na realitnom trhu s dôrazom na bytovú politiku. Vysokoškolské vzdelanie absolvovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Habilitovala na VUT v Brne na Fakulte stavební. Má dlhoročné praktické skúsenosti v bankovom sektore a nadnárodnej developerskej spoločnosti v oblasti riadenia investičného financovania a riadenia rizík v developerskom procese. Na Slovenskej technickej univerzite sa dlhodobo venuje problematike nájomného bývania. Je riešiteľkou a spoluriešiteľkou viac ako 20 domácich a zahraničných výskumných projektov (VEGA, KEGA, APVV, COST, TAČR, SuReFit a pod.), v rámci ktorých so svojimi doktorandmi rieši problematiku megaprojektov, udržateľnosti ekonomických nástrojov v oblasti bytovej politiky a financovania developerských projektov. Jej skúsenosti sú zhrnuté vo vedeckých zahraničných a domácich publikáciách, ako aj v odborných článkoch. V roku 2010 vytvorila oddelenie Realitného inžinierstva na Ústave manažmentu STU, ktorého výskumný tím sa venuje komplexne problematike inštitucionálnych a ekonomických nástrojov na realitnom trhu v spolupráci s významnými zahraničnými pracoviskami. Je spoluautorkou certifikovanej metodiky pre Českú republiku - návrh indikátorov popisujúcich a interpretujúcich relevantné aspekty s podstatným a skrytým dopadom predovšetkým na ekonomickú udržateľnosť a dostupnosť bývania v mestách a obciach a skúmanie možností ich vplyvu prostredníctvom strategických, hlavne ekonomických a administratívnych, nástrojov bytovej politiky a politiky udržateľného rozvoja. Certifikovaná metodika bola výsledkom riešenia projektu „TAČR Omega: Modely sociálního bydlení, jejich prostorové parametry a kvalitativní kritéria“. Príspevok: Ekonomické benefity modulárnych nadstavieb SOLTAG Väčšina existujúcich panelových bytových domov na Slovensku má dostatočnú statickú rezervu umožňujúcu stavbu strešných nadstavieb. Napriek značným výhodám modulárnych strešných nadstavieb je vyššie uvedená metóda zvyšovania dostupného a udržateľného bytového fondu - najmä vo veľkých mestách na Slovensku málo využívaná. Príspevok prezentuje riešenie pre nízkoenergetické nadstavby  - Koncept SOLTAG - na základe poznatkov získaných štúdiom problémov týkajúcich sa rozšírení SOLTAG v rámci projektu SURE-Fit (Sustainable Roof Extension Retrofit) a praktických skúseností z Dánska.

Zdeno Neuschl sa venuje profesionálnemu poradenstvu v oblasti analýzy, plánovania a optimalizácie výrobných a logistických procesov. Jeho špecializáciou je návrh a tvorba simulačných štúdii, pomocou ktorých dokáže odhaliť potenciál rôznych plánovaných zmien vo výrobe a logistike. Ako člen konzultačnej spoločnosti mal možnosť navštíviť a pozorovať fungovanie mnohých výrobných podnikov, pričom v desiatkach z nich participoval na úspešných optimalizačných projektoch. Počas niekoľkoročnej praxe v rôznych druhoch výrobných podnikoch získal mnohé praktické poznatky a skúsenosti s ktorými je pripravený sa podeliť.

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 2012 pôsobí na Národnom inšpektoráte práce na právnom odbore (2012 – 2015), odbore riadenia inšpekcie práce a odbore pracovnoprávnych vzťahov (2016 – 2024). Podieľa sa na koncepčných a metodických činnostiach, pričom odborne zastrešuje najmä agendu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, agendu administratívnej spolupráce v oblasti vysielania zamestnancov v členských štátoch Európskej únie a agendu pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých vzťahov. Podieľa sa tiež na medzinárodnej spolupráci v oblasti inšpekcie práce - zastupuje Slovenskú republiku v Európskej platforme na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce ako stálej pracovnej skupine Európskeho orgánu práce (ELA).

Vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb. Prednáša spolu s Tomášom GUNIŠOM. 

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Miroslava Kordošová je vedeckovýskumnou pracovníčkou na Inštitúte pre výskum práce a rodiny v Bratislave. Je odborníčkou s dlhodobou praxou v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, pracovnoprávnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnej legislatívy, faktorov pracovného prostredia a vzdelávania v oblasti BOZP. Venuje sa problematike BOZP a jej uplatňovania v praxi a systémového riadenia v podnikoch. Podieľa sa na príprave koncepcií a stratégií v oblasti BOZP a systémového riadenia BOZP. Venuje sa tiež pravidelnej autorskej a publikačnej činnosti v oblasti BOZP.