JUDr. Ľubica Regecová

Technológ a konateľ ASIO-SK, SlovenskoPríspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách. Po ukončení štúdií na STU v Bratislave odbor „Technológia vody“, sa zamestnal v spoločnosti ASIO-SK s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorú pomáhal zakladať a budovať, sa postupne transformovala na inžiniersko-dodávateľskú spoločnosť s širokým portfóliom na poli vodného hospodárstva. V spoločnosti zastáva post technológa a tiež konateľa. Okrem iného je členom AČE SR (asociácia čistiarenských expertov SR) a spoluautorom dvoch patentových technológií v oblasti čistenia odpadových vôd. Za dlhé roky praxe v obore technológie vody bol autorom alebo spoluautorom cca 20 vedeckých článkov, ktoré boli prezentované na rôznych vodohospodárskych konferenciách. Príspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách V prednáške budú predstavené najmodernejšie recyklačné technológie na opätovné využitie šedých vôd v budovách. Ukážeme si ich možnosti a potenciál použitia ako aj ich slabé stránky resp. problematické body. Na záver bude predstavený zjednodušený vzorový výpočet vybranej recyklačnej technológie pre bytový komplex.

Matúš Kováčk je pôvodom informatik, ktorého však najviac baví psychológia. Pracoval ako IT konzultant v súkromnej aj štátnej sfére, viedol niekoľko občianskych združení, v súčasnosti podniká a pomáha neziskovým organizáciám s IT riešeniami, webmi, informačnou bezpečnosťou a radí ľuďom ako si vybudovať takú prácu, akú chcú. Rád sa učí a učí iných napr. o komunikácii, vzťahoch, time manažmente a sebapoznaní. Cestuje, fotí, behá, bloguje a (ne)riadi občianske združenie a firmu Digital Nomads. Jeho veľkou témou je sloboda.

Oddelenie služieb pre občana a zamestnávateľa | odbor sprostredkovateľských služieb | sekcia služieb zamestnanosti.

Dlhoročne pôsobí v rezorte školstva, so zameraním na oblasť základného školstva. Pedagogické vzdelanie získala na UK v Bratislave. Skúsenosti nadobudla v oblasti riadenia pracovného pedagogického kolektívu v základných školách. Niekoľko  rokov pôsobila v štátnej správe rovnako pre oblasť základného školstva, má prax v oblasti prípravy školských stratégií a všeobecne záväzných predpisov, koncepčných materiálov, v ústrednom orgáne štátnej správy, konkrétne na sekcii regionálneho školstva Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v odbore základných škôl. Toho času pôsobí ako špecialista pre základné školstvo a vzdelávanie v odborovom zväze pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

JUDr. Lucia Semančínová je právnička s viac ako dvadsaťročnou praxou, ktorá pôsobí v advokátskej kancelárii Semančín & Partners. Špecializuje sa na ochranu osobných údajov, kybernetickú bezpečnosť a právo informačných technológii. Okrem toho vykonáva aj činnosť externej zodpovednej osoby (DPO) a venuje sa taktiež lektorskej činnosti. V roku 2019 sa stala jedným zo zakladajúcich členov slovenského Spolku pre ochranu osobných údajov a od roku 2023 sa stala jeho predsedníčkou. Je členkou pracovnej skupiny pre verejné právo v Slovenskej advokátskej komore, kde sa venuje najmä pripomienkovaniu legislatívy týkajúcej sa ochrany súkromia a ochrany osobných údajov.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.