JUDr. Ľubica Regecová

Perla Žinčíková ukončila v roku 2006 druhý stupeň vysokoškolského štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1998 pracuje v médiách, začínala na pozícii moderátorky a redaktorky, postupne sa začala orientovať na marketing a PR. Vo svojej mediálnej praxi pracovala vo viacerých médiách (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, Rádio Expres, aktuality.sk), ako PR odborník dodnes spolupracuje so všetkými druhmi médií a novinárov. V roku 2012 sa stala freelancerom, ktorý pracuje v oblasti PR, event a online marketingu s klientmi z rozličných segmentov trhu.

Mgr. Katarína Martinčeková vyštudovala medzinárodné vzťahy a európske štúdiá na fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Nadobudla praktické skúsenosti z oblasti diplomacie na rôznych stážach na Slovensku a v zahraničí (predovšetkým Stála misia SR pri OSN New York). Pôsobila ako administrátor a neskôr ako koordinátor v medzinárodnej spoločnosti IBM. Dlhé roky je lektorkou anglického jazyka so zameraním na zlepšenie komunikačných schopností.

Lektor je dlhoročný pracovník v problematike uplatňovania zákona o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov 414/2012. Má nielen teoretické znalosti z danej legislatívy, ale i praktické skúsenosti s jeho uplatňovaním v praxi. Je odborníkom v oblasti mitigácie zmeny klímy na Slovensku a momentálne pôsobí na Ministerstve životného prostredia ako riaditeľ odboru politiky znižovania emisií skleníkových plynov.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Vyštudovala vysokú školu pedagogickú v Nitre a pracuje ako odborný radca na Regionálnom úrade školskej správy v Trenčíne. Pôsobí ako metodik pre základné školy. Má dlhoročnú prax v školstve a pracuje v štátnej správe ako metodik.