XAVIER TROUSSARD
Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.
Príspevok: Nový Bauhaus
Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.
Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.
Dr. Jozef Sýkora, MBA, DSc.
Dr. Jozef Sýkora, MBA pôsobí ako kontrolór v územnej samospráve od roku 2011 a interný kontrolór v niekoľkých štátnych organizáciách. Dlhodobo sa venuje problematike práva verejnej správy a oblasti finančnej kontroly. Študoval na univerzite v Českej republike a ukončil postgraduálne štúdium na Ústave práva v Prahe so zameraním na obchodné a finančné právo. Rigorózne doktorské skúšky vykonal v roku 2019. Publikuje príspevky v odborných periodikách a na on-line portáloch. Vydal publikáciu pre finančnú kontrolu a Príručku pre rozpočtovanie a účtovanie v samospráve, publikácie k finančnej kontrole a k zverejňovaniu povinných údajov. Lektor je autorom komentára k zákonu o finančnej kontrole a audite. Rovnako spísal publikáciu o interných smerniciach vo verejnej správe. V praxi lektor metodicky usmerňuje viaceré subjekty verejnej správy. Lektor je prednášajúcim celoživotného vzdelávania kontrolórov a garantom viacerých modulov na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Ing. Ľudmila Kristová, a Ing. Tatiana Košútová, PhD.
Lektorky pôsobia ako odborné asistentky na Katedre tovaroznalectva a kvality tovaru Obchodnej fakulty EU v Bratislave. Dlhodobo sa venujú problematike produktovej politiky a technických prekážok v obchode. Venujú sa tiež pravidelnej autorskej a publikačnej činnosti zameranej na oblasť uvádzania výrobkov na vnútorný trh, technických prekážok obchodu a ďalších súvisiacich oblastí.
Ing. Peter Fabian, Ph.D., MBA
Peter Fabian sa špecializuje na oblasť podnikových financií a účtovníctva podniku. V rámci prednáškovej činnosti pôsobí na Ekonomickej univerzite v Bratislave v predmetoch Podnikové hospodárstvo a Znalectvo. Zároveň prednáška v rámci kurzu Ohodnocovanie majetku podnikov a Znaleckého minimum na Bratislavskej Business School. Od roku 2009 je súdnym znalcom v odvetví účtovníctvo a daňovníctvo a v odvetví financie. Je autorom viacerých odborných článkov publikovaných v časopisoch z oblasti finančného manažmentu a controllingu.
Zuzana Múdra
Dlhoročne sa rôznymi formami venuje personálnej a mzdovej problematike, či už podporou pri tvorení mzdového softvéru, vedením mzdového účtovníctva a personalistiky pre organizácie, poskytovaním konzultácií v tejto oblasti alebo vedením odborných kurzov zameraných predovšetkým na oblasť mzdového účtovníctva a personalistiky, ako aj legislatívne školenia z oblasti sociálneho a zdravotného poistenia, dane z príjmov zo závislej činnosti a pracovnoprávnej oblasti.
SIMON SCHNEIDER
Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu.
Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite
Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.