SIMON SCHNEIDER
Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu.
Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite
Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.
Mgr. Ráchel Prišťáková
Zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na pozícií samostatný referent, konkrétne zástupkyňa sociálnej kurately detí a mladistvých, čo predstavuje agendu detí s poruchami správania. V minulosti na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávala činnosť na úseku ohrozených rodín a rodičovského konfliktu. V marci 2026 absolvovala špecializované vzdelávanie v programe Sociálna kuratela.
doc. Ing. Daniela Špirková, PhD.
Výskumná činnosť doc. Špirkovej je zameraná na ekonomické a inštitucionálne nástroje na realitnom trhu s dôrazom na bytovú politiku. Vysokoškolské vzdelanie absolvovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Habilitovala na VUT v Brne na Fakulte stavební. Má dlhoročné praktické skúsenosti v bankovom sektore a nadnárodnej developerskej spoločnosti v oblasti riadenia investičného financovania a riadenia rizík v developerskom procese. Na Slovenskej technickej univerzite sa dlhodobo venuje problematike nájomného bývania. Je riešiteľkou a spoluriešiteľkou viac ako 20 domácich a zahraničných výskumných projektov (VEGA, KEGA, APVV, COST, TAČR, SuReFit a pod.), v rámci ktorých so svojimi doktorandmi rieši problematiku megaprojektov, udržateľnosti ekonomických nástrojov v oblasti bytovej politiky a financovania developerských projektov. Jej skúsenosti sú zhrnuté vo vedeckých zahraničných a domácich publikáciách, ako aj v odborných článkoch. V roku 2010 vytvorila oddelenie Realitného inžinierstva na Ústave manažmentu STU, ktorého výskumný tím sa venuje komplexne problematike inštitucionálnych a ekonomických nástrojov na realitnom trhu v spolupráci s významnými zahraničnými pracoviskami.
Je spoluautorkou certifikovanej metodiky pre Českú republiku - návrh indikátorov popisujúcich a interpretujúcich relevantné aspekty s podstatným a skrytým dopadom predovšetkým na ekonomickú udržateľnosť a dostupnosť bývania v mestách a obciach a skúmanie možností ich vplyvu prostredníctvom strategických, hlavne ekonomických a administratívnych, nástrojov bytovej politiky a politiky udržateľného rozvoja. Certifikovaná metodika bola výsledkom riešenia projektu „TAČR Omega: Modely sociálního bydlení, jejich prostorové parametry a kvalitativní kritéria“.
Príspevok: Ekonomické benefity modulárnych nadstavieb SOLTAG
Väčšina existujúcich panelových bytových domov na Slovensku má dostatočnú statickú rezervu umožňujúcu stavbu strešných nadstavieb. Napriek značným výhodám modulárnych strešných nadstavieb je vyššie uvedená metóda zvyšovania dostupného a udržateľného bytového fondu - najmä vo veľkých mestách na Slovensku málo využívaná. Príspevok prezentuje riešenie pre nízkoenergetické nadstavby - Koncept SOLTAG - na základe poznatkov získaných štúdiom problémov týkajúcich sa rozšírení SOLTAG v rámci projektu SURE-Fit (Sustainable Roof Extension Retrofit) a praktických skúseností z Dánska.
XAVIER TROUSSARD
Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.
Príspevok: Nový Bauhaus
Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.
Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.
Ing. Miroslav Balga
Rodený Martinčan vyštudoval Mechanizačnú faktultu na VŠP v Nitre. Svoju vášeň pre stroje a technológie pretavil do úspešného podnikania a založenia spoločnosti Nikol Martin, s.r.o. Firma bola pôvodne orientovaná len na výrobu a dodávku konštrukcií regálových systémov. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa však formoval aj Miroslav aj firma, ktorej predmet podnikania je v súčasnosti orientovaný na komplexné služby v oblasti správy registratúry. Tejto činnosti sa venuje ostatných 30 rokov a svoje pracovné poslanie by za iné nikdy nemenil.
Jan Novák
Jan Novák pracuje od roku 1994 v oblasti marketingu a médií. Je spolumajiteľom reklamnej agentúry, kde pôsobí ako konzultant a šéf klientskeho servisu. Jeho zameraním je tvorba komunikačných stratégii, budovanie značiek a práca s dátami a prieskumami trhu. Má skúsenosti s prácou v medzinárodných tímoch, aj s lokálnymi firmami a značkami. Je lektorom v oboru marketingu, marketingových analýz a CRM a taktiež prezentačných zručností a vyjednávaní aj v anglickom jazyku.