JUDr. Michal Petr, Ph.D.

Pôsobí na Úrade pre ochranu hospodárskej súťaže od roku 2003 ako riaditeľ Legislatívno-právneho odboru, od roku 2009 ako riaditeľ Sekcie legislatívy a medzinárodných záležitostí. V rámci svojho pôsobenia na Úrade viedol najmä práce na novelizáciách zákona o ochrane hospodárskej súťaže súvisiacimi s členstvom Českej republiky v EÚ a na príprave nového programu leniency z roku 2007. Je spoluautorom Komentára k zákonu o ochrane hospodárskej súťaže a k zákonu o verejných zákazkách, rozsiahlo publikuje na tému súťažného práva a vybraných otázok práva komunitárneho.

Súčasne predsedá rozkladovej komisii Úradu pre oblasť hospodárskej súťaže. Je aktívny aj v akademickej sfére, kde pracuje ako odborný asistent na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity a na Právnickej fakulte Univerzity Palackého, v oboch prípadoch v odbore súťažného a európskeho práva.

Ďalší autori

Ing. Martin Mihál

Vedúcim technického oddelenia je od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, prípravu inovačných projektov a komunikáciu v technickej oblasti v rámci koncernu Xella. Spoločnosť Xella zastupoval v Slovenskej rade pre zelené budovy v rokoch 2015 až 2019, kde bol i členom predstavenstva. V roku 2018 sa podieľal na založení Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). Od založenia ZVMM pôsobí ako jeho výkonný predseda. Je činný v  technickou normalizácii a zastupuje spoločnosť Xella v technickej komisii 21 a technickej komisii 58.    Počas pôsobenia vo funkcii vedúceho oddelenia spoločnosti Xella bol pri zrode viacerých nových výrobkov a procesov. Najznámejší z týchto výrobkov je Ytong Lambda YQ. Pod jeho vedením sa sformovali technické služby Xella v Čechách a na Slovensku, z ktorých sa následne vytvorilo samostatné oddelenie pod názvom Kompetenčné centrum. Úzka spolupráca technického oddelenia s Kompetenčným centrom umožnila zavedenie inovácií, ktorým sa venuje príspevok Inovácia stavebných materiálov a technológií a digitalizácia procesov Xella blue.sprint   .

PhDr. Miroslav Sedlák, MBA

Miroslav Sedlák je certifikovaný PRINCE2® a P3O® Practitioner, akreditovaný tréner školení PRINCE2® s dlhoročnou praxou v nadnárodných firmách. Je tiež vysokoškolský pedagóg s bohatými skúsenosťami vo vyučovaní dospelých.

Ing. arch Pavol Pokorný

Založil ateliér POKORNY ARCHITEKTI v roku 2006. Od roku 2009 preferuje vo svojej tvorbe drevené konštrukcie v neoddeliteľnom spojení s dôslednou aplikáciou energeticky úspornej architektúry vychádzajúcej z princípov pasívneho štandardu. Je neúnavným propagátorom obnoviteľného staviteľstva na báze dreva, v roku 2018 (spolu s Ivanom Kolárikom) zakladá platformu STAVIAME Z DREVA, ktorá sa stala relevantným fórom pre popularizáciu a demýtizáciu drevených konštrukcií. Angažuje sa v IEPD a je lektorom Školy udržateľnej architektúry.

Ing. Pavel Boucník, Ph.D.

Autor zastáva pozíciu PDM Key User v spoločnosti Siemens Industrial Turbomachinery. Vyštudoval Vysoké učení technické v Brne. Tu tiež v roku 2003 získal doktorát. Okrem svojej hlavnej pracovnej náplne publikuje a venuje sa poradenskej a konzultačnej činnosti v oblasti médií a Public Relations.

Pavel Kohout

Pavel Kohout pracuje na finančných trhoch od roku 1993, pomáhal vybudovať najväčšie české finančné impérium, ako jediný český ekonóm predpovedal menovú krízu v roku 1997, navrhol prvé tri luxemburské fondy v českej korune, publikoval niekoľko populárnych kníh o financiách a ekonómii. Bol poradcom ministrov financií. V súčasnosti je členom komisie expertov Národnej ekonomickej rady vlády – NERV.

Mgr. art. Mária Novotná

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Staňte sa expertom vo svojom odbore

Prihláste sa na odber noviniek a my sa postaráme o to, aby ste mali tie najčerstvejšie informácie priamo vo vašej schránke.

Prihláste sa na odber