JUDr. Michal Petr, Ph.D.

Martina Mateášová pôsobí v oblasti účtovníctva a daní už dlhé roky. Okrem publikačnej a vzdelávacej činnosti sa venuje praktickým problémom formou konzultačnej činnosti a odborného poradenstva, ale aj priamym vedením účtovníctva v konkrétnej účtovnej jednotke. Je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti účtovníctva určených pre odbornú verejnosť a prax. Profesionálne sa venuje na Katedre účtovníctva a audítorstva príprave študentov Ekonomickej univerzity na výkon ich profesie v oblasti teórie a praxe účtovníctva podnikateľských subjektov, finančného účtovníctva a Medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IAS/IFRS).  

Zamestnanec Štátneho archívu v Bratislave, pracuje na úseku predarchívnej starostlivosti. Ako lektor sa venuje legislatívnemu zabezpečeniu správy registratúry, správe registratúry (pojmom, úkonom a informačným systémom), hodnoteniu a vyraďovaniu spisov a činnostiam v registratúrnom stredisku, resp. v archíve. Zároveň prezentuje reálne okolnosti a praktické využitie správy registratúry s poukázaním na riešenia problémov, ktoré pri nej bežne vznikajú. Lektorsky pôsobí vo viacerých vzdelávacích inštitúciách a agentúrach. Absolvoval študijný odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Niekoľko rokov sa venuje tvorbe a implementácii firiem a personálnych stratégii. Pomáha firmám tvoriť interný marketing a firemná kultúru, HR procesy, realizujú HR prieskumy, audity a analýzy, ktoré pomáhajú identifikovať skutočné potreby a nájsť funkčné riešenia. Rozvíja ľudí v individuálnej aj tímovej rovine, snaží sa porozumieť chovaniu, inšpirovať k rozšíreniu pohľadu a hlavne verí, že všetko ide. Pri konzultáciách a lektorovaní vychádza z psychológie, neurovedy, mindfulnes, zdieľa skúsenosti z iných firiem a aplikujú súčasné trendy v podmienkach klinta. Je cesrtifikovaný kouč ICF, certifikovaný facilitátor a Points of You Certified Practitioner.

Od roku 2008 pôsobí ako riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. Je autorizovaným stavebným inžinierom, odborne spôsobilou osobou na energetickú certifikáciu a znalcom. Od roku 1971 sa odborne sa zameriava na tepelnú ochranu budov, od roku 1986 zatepľovaniu, znižovaniu potreby a spotreby energie, energetickej hospodárnosti a obnove budov. Počas celého obdobia svojej odbornej činnosti sa venovala výskumu a vývoju v uvedených oblastiach, ale aj normotvornej, publikačnej, prednáškovej činnosti a vzdelávaniu. Od začiatku implementácie smernice o EHB sa zúčastnila prípravy legislatívnych predpisov (zákona a vyhlášky o EHB). Pôsobila ako vedúca autorských kolektívov riešenia výskumných projektov na národnej a medzinárodnej úrovni a takmer 30 pilotných a demonštračných projektov zatepľovania, odstraňovania systémových porúch bytových domov a obnovy budov.

Lektor v súčasnosti pôsobí ako vedúci oddelenia podpory výchovy a vzdelávania v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže na krajskom pracovisku v Banskej Bystrici. Venuje sa poradenstvu v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov. Okrem toho sa venuje publikačnej činnosti orientovanej na didaktiku odborných predmetov a na školský manažment.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.