JUDr. Ing. Peter Schmidt

Pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, desať rokov viedol združenie Inštitút pre pasívne domy a v projektovej praxi sa venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov. V pedagogickej a výskumnej činnosti sa v rámci Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry sústreďuje na problematiku udržateľnej architektúry, tej sa venuje aj v publikačnej činnosti, je autorom knihy NEED – navrhovanie energeticky efektívnych domov. Je tiež autorom kníh Efektívne bývanie (s Robertom Špačkom) a Hodnotenie udržateľnosti architektúry (s Lorantom Krajcsovicsom), je spoluautorom a editorom Rukoväte udržateľnej architektúry. V ďalšom vzdelávaní je gestorom Školy udržateľnej architektúry, aktívne sa zapája do činnosti združenia ArTUR (architektúra pre udržateľný rozvoj), pripravil mnohé vedecké, odborné aj populárne články.

Odborníčka na vodné hospodárstvo a súvisiacu legislatívu. Začínala ako technológ čistenia odpadových vôd a zároveň ako vedúca laboratória vo vodárenskej spoločnosti. Po zriadení úradov životného prostredia 15 rokov pracovala na okresnom úrade v oblasti životného prostredia. Ďalších 17 rokov pôsobila na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na sekcii vôd, z toho 14 rokov ako riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva.

Architektka, doktorandka na FAD STU V roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej.Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Špecialista na pracovné právo s dlhoročnou praxou v tejto oblasti, lektorka. Vyštudovala Právnickú fakultu UK, Bratislava – právo. Absolvovala postgraduálne štúdium, Právnická fakulta Univerzita Karlova, Praha, ČR – pracovné právo, právo sociálneho zabezpečenia, personálna práca a postgraduálne štúdium, Právnická fakulta Univerzita Komenského Bratislava – pracovné právo a sociálne zabezpečenie. Pracovala ako právnička, neskôr ako HR Manager a následne pracovala ako expert v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, niekoľko období bola vedená na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava a vykonávala činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu na riešenie kolektívnych sporov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Okrem teoretickej výuky sa venuje praktickej tvorbe – projektovaniu TZB od roku 1996. Od roku 1984 pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Stavebnej fakulte v Košiciach na oddelení Technických zariadení budov, prednáša TZB II – Vykurovanie, Vykurovacie systémy a vyučuje na diplomových projektoch či ateliérovej tvorbe. Venovala sa legislatíve pri preberaní EU noriem v oblasti tepelných čerpadiel, v oblasti prípravy a distribúcie teplej vody, a v oblasti ekonomickej a energetickej efektívnosti systémov vykurovania. Je autorom vysokoškolských učebníc z oblasti vykurovania a zdravotechniky a niekoľkých monografií.