JUDr. Antónia Ambrózyová

Jana Klapilová vyštudovala odbor Anglistika – amerikanistika - Český jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobí ako lektorka firemných kurzov so zameraním na všeobecnú a obchodnú angličtinu a ako vyučujúca predmetu Obchodný jazyk – angličtina na Ekonomickej fakulte Mendelovej univerzite v Brne. Ako prekladateľka a externá redaktorka českých aj anglických textov spolupracuje s rôznymi subjektmi, najmä s nakladateľstvom Academia v Prahe a s Ústavom pre český jazyk a Filozofickým ústavom Akadémie vied Českej republiky.

Pôsobí ako vice rektorka a profesorka bezpečnostných vied na akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Janette Motlová je riaditeľkou Výskumného ústavu detskej psycho­lógie a patopsychológie. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila na Úrade splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. V roku 2007 založila Rómsky inštitút a venovala sa rozvoju rómskych detí a mládeže ako riaditeľka i ako manažérka pre oblasť rozvoja práce s rómskou mládežou. Neskôr pôsobila ako manažérka Národného projektu KomPrax, vedúca Oddelenia stratégie a metodológie práce s mládežou a ako programová manažérka v Iuvente. Je držiteľkou viacerých významných ocenení. Za svoje blogy získala Novi­nársku cenu, v roku 2015 ocenenie Gipsy Spirit v kategórii Médiá a ocenenie MOST za Dlhodobý prínos v oblasti práce s mládežou. V roku 2017 jej Nadácia Orange udelila ocenenie za Mimoriadny prínos v oblasti budovania občianskej spoločnosti a v roku 2018 bola vyhlásená za absolútnu víťazku súťaže Lektor roka 2017. Okrem uvedeného bola v roku 2015 nominovaná na Slovenku roka v kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov.

Lektor je dlhoročný pracovník v problematike uplatňovania zákona o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov 414/2012. Má nielen teoretické znalosti z danej legislatívy, ale i praktické skúsenosti s jeho uplatňovaním v praxi. Je odborníkom v oblasti mitigácie zmeny klímy na Slovensku a momentálne pôsobí na Ministerstve životného prostredia ako riaditeľ odboru politiky znižovania emisií skleníkových plynov.

Ján Skorka je riaditeľom na daňovom oddelení spoločnosti PricewaterhouseCoopers a má viac ako 20 ročné skúsenosti v oblasti daní. Je licencovaným daňovým poradcom a členom metodicko legislatívnej komisie pre DPH. V súčasnosti vedie tím špecializujúci sa na nepriame dane. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na daňové poradenstvo, daňové kontroly a spory, riadenie daňových rizík, ako aj na implementáciu daňových technológií a digitalizáciu daňových procesov.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.