JUDr. Alena Huťanová

Pavlína Seidlerová je lektorkou, mentorkou a bývalou riaditeľkou základnej školy. Má skúsenosti v úlohe pedagogičky 1. stupňa aj zástupkyne riaditeľa na gymnáziu. Spolupracuje s organizáciou Učiteľ naživo, JOB a zapája sa do projektu Eduzmena.

Ildikó Kőrösiová Narodená v Šali v Slovenskej Republike Vzdelanie: Univerzita Komenského v Bratislave (magister práv, 2009) Profesijné členstvo: Slovenská advokátska komora (od 2009-advokátsky koncipient) Jazyky: anglický, nemecký, slovenský, český, maďarský Špecializácia: pracovné právo, obchodné právo, občianske právo hmotné Prax: advokátska kancelária Legal Counsels s.r.o. ako advokátsky koncipient www.legalcounsels.sk

Hedviga Vadinová je daňovou poradkyňou, audítorkou a znalkyňou pre oblasť účtovníctva a daní. Je odborníčkou na spracovanie finančných analýz a podnikateľských zámerov. Počas svojej dlhoročnej odbornej praxe sa okrem vedenia účtovníctva, vykonávania auditu a daňového poradenstva, venuje spracovaniu projektov v rámci grantovej podpory z prostriedkov EÚ. Vykonáva tiež ekonomickú publikačnú činnosť v celoslovenských periodikách a príručkách.

Miroslav Košút, povolaním stavebný inžinier po niekoľkých rokoch v stavebnom výskume nastúpil v roku 1989 do služieb vtedajšieho Zboru požiarnej ochrany. Prešiel takmer všetkými zložkami Zboru ako príslušník zaoberajúci sa požiarnou prevenciou a rôznymi funkciami. V súčasnosti je zaradený na funkciu vrchný inšpektor špecialista na Ministerstve vnútra SR, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru. Jeho hlavným zameraním je protipožiarna bezpečnosť stavieb.

Oddelenie pre rozvoj vzdelávacieho systému Štátneho pedagogického ústavu so zameraním na predprimárne vzdelávanie -materské školy.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.