JUDr. Alena Huťanová

Je odborníkom v oblasti bezpečnosti organizácií a riadenia rizík, najmä v oblasti práva a bezpečnosti informačných systémov. Pôsobí ako súdny znalec v odboroch ekonomika a kybernetika, kriminalistika – ochrana údajov a autorské právo. Podieľal sa na vyšetrovaní mnohých závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s modernými informačnými technológiami, predovšetkým v oblasti ekonomiky a financií. V rokoch 2005–2006 bol rektorom Vysokej školy finančnej a správnej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Fakulte podnikateľskej Vysokého učení technického v Brne a vo svojej kancelárii súdneho znalca v Prahe. Je členom vedeckých rád vysokých škôl, autorom alebo spoluautorom kníh („Počítačové právo“, „Internet a paragrafy“, „Právo informačných a telekomunikačných systémov“, „Riadenie rizík“, „E-government v českom práve“, „Autorskoprávne aspekty hromadných oznamovacích prostriedkov“) a článkov z oblastí informatiky, práva, organizácie a riadenia, verejnej správy a e-governmentu. Podieľa sa tiež na legislatívnych prácach v ČR. Významný je jeho podiel na zákone o elektronickom podpise a na ďalšej českej legislatíve týkajúcej sa elektronickej komunikácie. V rokoch 2001–2004 pôsobil ako predseda subkomisie pre právo informačných systémov Legislatívnej rady vlády Českej republiky, v roku 2004 ho vláda vymenovala za člena Legislatívnej rady, ktorej členom je doteraz.

Titul inžinier získal na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde vyštudoval odbor Chemické a potravinárske stroje a zariadenia na Ústave procesného inžinierstva. Po skončení inžinierskeho štúdia nastúpil na doktorandské štúdium v odbore Procesná technika na Ústave procesného inžinierstva, kde pôsobí ako doktorand dodnes. Jeho hlavnou výskumnou činnosťou sú tepelné a tepelno-difúzne pochody so zameraním na špecifické a neštandardné podmienky prenosu tepla. Svoje skúsenosti z výskumnej oblasti aplikoval v spoločnosti Eustream a.s., kde sa venoval diagnostike turbosústrojenstiev na tranzitnom plynovode, ako aj únikom skleníkových plynov z plynovodu do atmosféry. Od roku 2020 pôsobí ako procesný inžinier v spoločnosti Wienerberger s.r.o. Jeho hlavným zameraním v spoločnosti je dekarbonizácia procesu výroby pálených tehál. Príspevok: Znižovanie uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál Príspevok je zameraný na podrobnú analýzu uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál. Spoločnosť Wienerberger s.r.o., ako súčasť koncernu Wienerberger AG, si plne uvedomuje svoj podiel na vypúšťaní emisií CO2. Ako výrobca stavených materiálov investuje nemalé prostriedky do dekarbonizácie výrobného procesu vo všetkých produkčných sférach. Cieľom príspevku je zdieľať nadobudnuté poznatky vyplývajúce z každodenného úsilia priamo z výrobnej praxe.

Karol Kováč má prax v oblasti technickej podpory výroby a v oblasti riadenia kvality a dlhoročné skúsenosti v obchodnej sfére. Aktívne pôsobil na kľúčových pozíciách v oblasti riadenia kvality, pracuje v oblasti predaja a práce s klientmi. Má skúsenosti z obchodovania s cca 2000 firmami z rôznych oblastí, odkiaľ čerpá informácie pri vedení školení a seminárov.Vo svojej praxi pôsobil ako lektor v oblasti riadenia kvality a predajných zručností.Taktiež sa venoval výberom nových zamestnancov a ich školením. Má skúsenosti s konzultačnou činnosťou v obchodných tímoch firiem

Autor je odborne spôsobilou osobou pre oblasť Tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov a je zodpovednou osobou pre energetickú certifikáciu budov v spoločnosti Energetická náročnosť budov, s. r. o. (www.enb.sk). Ďalej je členom technických komisií TK 39 Plasty a TK 96 Otvorové výplne a ľahké obvodové plášte pri Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Pracuje pre nemecký koncern aluplast GmbH ako systémový technik profilových systémov pre výrobu plastových okien. Je tiež spoluautorom STN 73 3134 Stavebné práce – styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Jiří Svoboda je lektorom, koučom, poradcom, VŠ pedagógom a IT odborníkom. Má odborné pedagogické, technické aj humanitné vzdelanie. Vyučuje na Karlovej univerzite. Má dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním dospelých, predovšetkým v oblasti informačných technológií, medziľudských vzťahov a komunikácie. Pôsobí vo verejnej správe aj súkromnom sektore. V roku 1998 sa stal Microsoft Certified Professional a od roku 2005 pôsobí ako ECDL tester. Od roku 1997 pracuje ako SZĆO v odbore IT, vzdelávania a medziľudskej komunikácie.