JUDr. Alena Huťanová

Dr. Jozef Sýkora, MBA pôsobí ako kontrolór v územnej samospráve od roku 2011 a interný kontrolór v niekoľkých štátnych organizáciách. Dlhodobo sa venuje problematike práva verejnej správy a oblasti finančnej kontroly. Študoval na univerzite v Českej republike a ukončil postgraduálne štúdium na Ústave práva v Prahe so zameraním na obchodné a finančné právo. Rigorózne doktorské skúšky vykonal v roku 2019. Publikuje príspevky v odborných periodikách a na on-line portáloch. Vydal publikáciu pre finančnú kontrolu a Príručku pre rozpočtovanie a účtovanie v samospráve, publikácie k finančnej kontrole a k zverejňovaniu povinných údajov. Lektor je autorom komentára k zákonu o finančnej kontrole a audite. Rovnako spísal publikáciu o interných smerniciach vo verejnej správe. V praxi lektor metodicky usmerňuje viaceré subjekty verejnej správy. Lektor je prednášajúcim celoživotného vzdelávania kontrolórov a garantom viacerých modulov na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Vyštudovala na Fakulte managementu na Univerzite Komenského v Bratislave. Dlhé roky sa venuje kompletnému jednoduchému a podvojnému účtovníctvu, metodickému vedeniu a manažmentu v podnikateľskej oblasti, vo verejnej správe aj v neziskovej oblasti. Pôsobí ako ekonomická riaditeľka a profesionálna lektorka podvojného účovníctva.

Má osvedčenie požiarneho technika a viacročnú prax v stavebníctve, so zameraním na protipožiarnu ochranu. Zaoberá sa riešeniami požiarnych uzáverov, požiarnych prestupov, požiarnych náterov. Má bohatú prax v realizáciách s riešením konkrétnych prípadov na stavbách, poskytuje aj odborné poradenstvo v tejto oblasti.

Božena Gašparíková je odborníčka na environmentálne právo. Titul JUDr. a CSc. získala na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v oblasti podnikovej praxe, v oblasti výskumu a 18 rokov na Ministerstve životného prostredia SR, z toho 16 rokov ako riaditeľka odboru legislatívy. V súčasnosti je poradkyňou ministra životného prostredia pre oblasť legislatívy životného prostredia. Trvalo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti. Je autorkou viacerých kníh a publikácií z oblasti práva životného prostredia a osobitne aj z oblasti odpadového hospodárstva. Prednášala na Technickej univerzite v Košiciach a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  

Henrieta Hrablik Chovanová je odborníčka v oblasti projektového riadenia a operačnej analýzy. Vysokoškolské štúdium ukončila na STU MTF so sídlom v Trnave v odbore manažment priemyselných podnikov. Doktorandskú prácu obhajovala v odbore podnikový manažment na tému zlepšovania úrovne zrelosti projektového riadenia v priemyselných podnikoch na Slovensku, ktorá bola ocenená ako najlepšia doktorandská dizertačná práca na MTF za rok 2009. Od roku 2004 je úspešnou lektorkou vzdelávania v projektovom manažmente (manažment podnikov, operačná analýza, simulácia v projektovom riadení (program PMF), projektové riadenie (maturity models: OPM3, PMMM, atď.).

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.