JUDr. Alena Huťanová

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Peter Gallovič je odborníkom v oblasti odpadového hospodárstva. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole technickej v Košiciach. Pracoval ako banský geológ a od roku 1991 sa venuje problematike odpadového hospodárstva. Najprv na Okresnom úrade životného prostredia Košice - okolie, neskôr v súkromnej sfére.V rokoch 2002 – 2007 bol riaditeľom odboru odpadového hospodárstva na Ministerstve životného prostredia SR. Od roku 2007 pôsobil v rôznych manažérskych pozíciách. V súčasnosti pracuje v poradensko-konzultačnej firme, pôsobiacej v oblasti životného prostredia. Venuje sa lektorskej a publikačnej činnosti. Je spoluautorom viacerých odborných publikácii z oblasti legislatívy v odpadovom hospodárstve. Je odborne spôsobilou osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov pre odpadové hospodárstvo a interným audítorom podľa normy ISO 14001:2004.

Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre informatiky FPVaI v Nitre, kde pripravuje budúcich učiteľov informatiky. Zároveň učí na bilingválnom gymnáziu a venuje sa neformálnemu vzdelávaniu, motivujúc deti prostredníctvom krúžkov a workshopov k informatike a informatickému mysleniu. Má bohaté skúsenosti s organizáciou vzdelávacích podujatí pre učiteľov aj študentov – od konferencií, webinárov a popularizačných aktivít až po medzinárodné letné školy. Bol členom komunity Microsoft Innovative Educator Expert, absolventom Komenského inštitútu a prezentoval vzdelávacie aktivity na prestížnych podujatiach, ako napríklad Micro:bit Live v BBC Manchestri alebo Education Exchange v Singapure.

Kateřina Nechanická je personalistka, podnikateľka a profesionálna koučka s akreditáciou Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy České republiky a ICF (nternational Coaching Federation). Poskytuje konzultácie v oblasti kariérneho poradenstva, aktívne sa venuje koučingu v rámci spolupráce s viacerými nadnárodnými spoločnosťami. Spolupracuje tiež ako externý HR konzultant a venuje sa prednáškam v oblasti vedenia ľudí, motivácie, a iných "soft skills" v oblasti riadenia ľudských zdrojov.

Rodený Martinčan vyštudoval Mechanizačnú faktultu na VŠP v Nitre. Svoju vášeň pre stroje a technológie pretavil do úspešného podnikania a založenia spoločnosti Nikol Martin, s.r.o. Firma bola pôvodne orientovaná len na výrobu a dodávku konštrukcií regálových systémov. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa však formoval aj Miroslav aj firma, ktorej predmet podnikania je v súčasnosti orientovaný na komplexné služby v oblasti správy registratúry. Tejto činnosti sa venuje ostatných 30 rokov a svoje pracovné poslanie by za iné nikdy nemenil.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.