JUDr. Alena Huťanová

Lenka Pargáčová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2008 udelený titul Mgr. a v roku 2009 titul JUDr. Je členka Slovenskej advokátskej komory. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako praktikantka v Centre právnej pomoci v Bratislave, po ukončení školy ako notárska koncipientka. Lenka na pozíciu právnik nastúpila do advokátskej kancelárie CLServices, s.r.o. v roku 2009. Počas svojej praxe nadobudla skúsenosti najmä v oblasti zmluvného práva, korporátneho práva a finančného práva.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.

doc. Ing. Martin Čulík, PhD. je absolventom Inžinierskeho štúdia na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Momentálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ – docent na Katedre drevených stavieb TU vo Zvolene. Jeho výskum je orientovaný na zisťovanie mechanických, fyzikálnych a akustických vlastností materiálov pre špeciálne výrobky z dreva, najmä drevené hudobné nástroje, takisto na oblasť priestorovej a stavebnej akustiky v oblasti drevených stavieb. Aktívne publikuje na vedeckých konferenciách a vo vedeckých časopisoch registrovaných v medzinárodných databázach, je autorom a spoluautorom viacero Dizajn patentov. Bol tvorcom, členom a zástupca niekoľkých VEGA, KEGA, APVV projektov a projektov medzinárodnej spolupráce. Má za sebou absolvované trojmesačné zahraničné stáže na Professur Holzwissenschaften, ETH Zürich, Švajčiarsko a Zvukové studia, HAMU Praha, Česká republika. Je výkonný tajomník Slovenskej akustickej spoločnosti pri SAV (SKAS) a riadny člen Európskej akustickej asociácie (EAA – European Acoustics Association). Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať stavby z dreva a materiálov na báze dreva – nízkoenergetické a pasívne domy, a to kladie nové požiadavky na celý konštrukčný systém, statiku domov, na tepelné a akustické vlastnosti. Efektívne navrhnúť konštrukčný systém budovy drevenej stavby aj z pohľadu akustiky vhodne zvoleným materiálom, jeho hrúbkou a použitím optimálnej skladby rôznych dostupných materiálov je výhoda akusticky násobných konštrukcií. Drevo a produkty z dreva majú akustické vlastnosti, ktoré sa pri návrhu konštrukcie budovy, skladby jednotlivých konštrukčných častí a ich vzájomného prepojenia v násobnej konštrukcii, dajú vhodným spôsobom vylepšovať.

Je spoluautorka novely zákona č. 182/2023 Z. z. k systému podporných opatrení v regionálnom školstve SR. Pracovala ako riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania, poradenstva a prevencie MŠVVaM SR. T. č. sa opäť venuje odbornej činnosti s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z úrovne zariadenia poradenstva a predprimárneho vzdelávania. Venuje sa implementácii podporných opatrení v regionálnom školstve a vytváraniu inkluzívnej klímy na školách. Je certifikovanou terapeutkou v oblasti neurofeedback terapie, emocionálno-transformačnej terapie, používateľka Feuersteinovej metódy inštrumentálneho obohacovania. Jej užším odborným zameraním je odborná práca s deťmi s neurovývinovými poruchami, s emočnými problémami a problémami v správaní a zrakovým postihnutím. Venuje sa tiež lektorskej činnosti vo vzťahu k implementácii konkrétnych výchovno-vzdelávacích stratégií pre deti a žiakov s ŠVVP.

Maroš Pánik je online konzultant v najväčšej PR agentúre na Slovensku. Venuje sa brand buildingu, sociálnym sieťam a marketingovej komunikácii. Má dlhoročnú prax vo vytváraní obsahu na sociálnych sieťach, riadení online kampaní a komunikácii. Medzi jeho klientov patria spoločnosti rozličnej veľkosti a odvetvového zamerania. Zodpovedá za aplikovanie nástrojov online marketingu, ktoré pomáhajú rozvíjať biznis klientov. Má rád jednoduché a efektívne riešenia, ktoré fungujú.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.