JUDr. Alena Gallo

Odborníčka na vodné hospodárstvo a súvisiacu legislatívu. Začínala ako technológ čistenia odpadových vôd a zároveň ako vedúca laboratória vo vodárenskej spoločnosti. Po zriadení úradov životného prostredia 15 rokov pracovala na okresnom úrade v oblasti životného prostredia. Ďalších 17 rokov pôsobila na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na sekcii vôd, z toho 14 rokov ako riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva.

Vladimír Čepelák absolvoval fakultu automatizácie a ekonomiky VŠCHT v Prahe. Vedeckú hodnosť získal v odbore technická kybernetika vo Výskumnom ústave matematických strojov v Prahe. Pracoval na rôznych pozíciách v odbore IT, naposledy vo firme BSC Praha, s. r. o., (1990 – 95), kde bol členom alebo vedúcim projektových tímov pre implementáciu bankových a podnikových informačných systémov. Od roku 1995 je samostatne činný v odboroch poradenstva IT a odborného prekladateľstva.

Pavol Kučmáš pôsobí od roku 2003 v štátnej správe na rôznych stupňoch riadenia a implementácie štrukturálnych fondov. Bohaté skúsenosti získal najmä počas pôsobenia na Ministerstve hospodárstva SR a na Ministerstve životného prostredia SR, kde sa venoval problematike čerpania prostriedkov z fondov EÚ.

Marek Ilkovič je konzultant pre partnerov v spoločnosti ANASOFT. Niekoľko rokov sa venuje téme elektronického podpisovania digitálnych dokumentov, pomáha zahraničným partnerom implementovať riešenie pokročilého elektronického podpisu.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Garant inovačného vzdelávania, mediátorka Slovenskej komory učiteľov a učiteľka ZŠ z praxe.