JUDr. Alena Gallo

Odborníčka na vodné hospodárstvo a súvisiacu legislatívu. Začínala ako technológ čistenia odpadových vôd a zároveň ako vedúca laboratória vo vodárenskej spoločnosti. Po zriadení úradov životného prostredia 15 rokov pracovala na okresnom úrade v oblasti životného prostredia. Ďalších 17 rokov pôsobila na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na sekcii vôd, z toho 14 rokov ako riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Leona Schovancová vyštudovala ekonómiu a management na MU a MZLU v Brne. Odbornú prax získala v zákazníckom servise v rôznych utilitách. Od roku 1993 pracovala pre Jihomoravskú energetiku, a.s., neskoršie pre E.ON ČR, a.s., kde okrem iného zodpovedala za Call Centrum. Od roku 2006 pracuje pre skupinu RWE v ČR, kde  zodpovedala za vybudovanie CC a konsolidáciu Billingu. V súčasnej dobe sa venuje predovšetkým reštrukturalizácii pobočkovej siete RWE v ČR a rôznym projektom v oblasti zákazníckeho servisu.

Martina Révayová začínala v IT firme ako asistentka riaditeľa. Neustálym vzdelávaním a odvahou sa postupne vypracovala na CAO (Chief Administrative Officer) a HRM (HR Manager). V rámci tejto pozície pracovala tiež ako projektová manažérka, eventová manažérka a koordinovala zahraničné verejné obstarávania. Po 14 rokoch v administratíve a v manažmente založila projekt OFFICEzručnosti. V rámci neho učí, ako si zefektívniť prácu, zlepšiť svoje digitálne zručnosti a stať sa úspešnou asistentkou.

Patricie Chvojková absolvovala štúdium psychológie na FF UK.  Začínala ako špecialistka vzdelávania, náboru a kariérneho poradenstva v personálnej agentúre a neskôr prešla do Komerční banky v ČR. Od roku 2006 sa venuje lektorskej činnosti, diagnostike a koučovanie.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?