Jozef Binder
Jozef Binder sa niekoľko rokov venuje analýze a implementácii smart industry riešení pre výrobné podniky. Pracoval na rôznych projektoch od automobilového priemyslu až po logistické spoločnosti, kde analyzoval a spolu so zákazníkmi vymýšľal optimálne riešenia pre riadenie procesov, zvýšenie produktivity a efektivity práce. Vo výrobných podnikoch pracoval na technologických integráciách zariadení ako dopravníkové pásy, automatické vozíky, roboty, Milk-Run vláčikov a pod.
Ďalší autori
Mgr. Ivan Puškáč
Ivan Puškáč pôsobil od roku 2005 a aj dnes pôsobí v prominentnej advokátskej kancelárii, od 2009 ako advokát. Počas svojej odbornej praxe sa o. i. zaoberá právom obchodných spoločností, problematikou nadobúdania nehnuteľností do vlastníctva, zastupuje klientov v obchodných aj občianskych sporoch vrátane vymáhania pohľadávok. Venuje sa aj green-field projektom a nájomným vzťahom v oblasti nehnuteľností. Počas svojej praxe získal mnohé skúsenosti pri zastupovaní klientov pred súdmi nielen v pracovnoprávnych sporoch.
JUDr. Jakub Ulaher, PhD., LL.M., MBA
JUDr. Jakub Ulaher pôsobil v rokoch 2008 – 2018 na Mestskom úrade v Žiline. Najprv ako právnik a neskôr, v rokoch 2011 – 2018, ako vedúci odboru právneho a majetkového. Má množstvo skúsenosti z oblasti úradu a samosprávy. Pravidelne publikuje o aktuálnych právnych otázkach obecnej samosprávy.
Miroslav Dravecký
Miroslav Dravecký vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, učiteľstvo matematiky a fyziky. Po roku učiteľstva pracoval v Trexime Bratislava ako projektový manažér na projektoch v oblasti ľudských zdrojov pre štátne aj súkromné spoločnosti. Popri tom absolvoval bakalárske štúdium finančného manažmentu na Fakulte Managementu Univerzity Komenského.
V spoločnosti Profesia, spol. s r.o. pracuje od roku 2006 ako projektový a produktový manažér. Rozbiehal viaceré internetové projekty spoločnosti, napríklad hodnotenie najlepších výberových procesov RecruitRank.sk, katalóg pozícii Pozicie.sk a pod. V súčasnosti sa venuje najmä prieskumu platov Platy.sk, a mobilným aplikáciam Profesie.
PETER BEŇUŠKA
Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti.
Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie.
Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry?
Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.
XAVIER TROUSSARD
Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.
Príspevok: Nový Bauhaus
Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.
Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.