Ing. Vladimír Čepelák, CSc.

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.

Pavlína Vančurová pôsobí v spoločnosti "PADIA, s.r.o.– svět podnikových financí" ako finančná riaditeľka, lektorka ekonomických tém a konzultantka finančného riadenia firiem. Venuje sa poradenstvu v oblasti porozumenia vypovedacej schopnosti účtovných výkazov, finančných analýz, nástrojov riadenia hodnoty a výkonnosti firmy, kalkulácií a rozpočtov, financovania a rozvoja firmy a vyhodnocovania efektívnosti investícií.

Je odborníkom v oblasti bezpečnosti organizácií a riadenia rizík, najmä v oblasti práva a bezpečnosti informačných systémov. Pôsobí ako súdny znalec v odboroch ekonomika a kybernetika, kriminalistika – ochrana údajov a autorské právo. Podieľal sa na vyšetrovaní mnohých závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s modernými informačnými technológiami, predovšetkým v oblasti ekonomiky a financií. V rokoch 2005–2006 bol rektorom Vysokej školy finančnej a správnej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Fakulte podnikateľskej Vysokého učení technického v Brne a vo svojej kancelárii súdneho znalca v Prahe. Je členom vedeckých rád vysokých škôl, autorom alebo spoluautorom kníh („Počítačové právo“, „Internet a paragrafy“, „Právo informačných a telekomunikačných systémov“, „Riadenie rizík“, „E-government v českom práve“, „Autorskoprávne aspekty hromadných oznamovacích prostriedkov“) a článkov z oblastí informatiky, práva, organizácie a riadenia, verejnej správy a e-governmentu. Podieľa sa tiež na legislatívnych prácach v ČR. Významný je jeho podiel na zákone o elektronickom podpise a na ďalšej českej legislatíve týkajúcej sa elektronickej komunikácie. V rokoch 2001–2004 pôsobil ako predseda subkomisie pre právo informačných systémov Legislatívnej rady vlády Českej republiky, v roku 2004 ho vláda vymenovala za člena Legislatívnej rady, ktorej členom je doteraz.

Marek Kmeť absolvoval štúdium na UK v Bratislave a v roku 2001 získal titul doktor pedagogiky. Manažérske vzdelanie si doplnil štúdiom na The Open University Business School. Prešiel od pozícií pedagóga, account manažéra, projektového manažéra až po vedúce pozície v manažmente a to v súkromných i štátnych organizáciách. Jeho tréningy a školenia absolvovali stovky ľudí, ktorým pomohol s osobnostným rozvojom. Lektorskej činnosti sa venuje od roku 2009 a špecializuje sa na oblasti riadenia ľudských zdrojov, personálne a organizačné audity, strategický rozvoj ľudských zdrojov, riadenie zmien, projektový manažment, soft and hard skills.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Fakulta architektúry STU Bratislava, Slovensko