JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.

JUDr. Marcel Ružarovský je advokát so sídlom v Trnave, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 8218. Štúdium práva absolvoval na Trnavskej univerzite, kde po obhájení práce „Trestné činy v doprave“ získal aj titul JUDr. Pôsobí v advokátskej praxi od roku 2015, vlastnú advokátsku kanceláriu vedie od roku 2021. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na trestné právo, priestupky a správne delikty, dopravné nehody. Je autorom viac ako 40 odborných príspevkov zameraných najmä na problematiku trestného práva, priestupkov, cestnej dopravy a oprávnení príslušníkov polície, publikovaných na právnických portáloch a v právnických časopisoch. Klientom ponúka profesionálny a diskrétny prístup pri riešení ich právnych problémov.

Mária Durilová pracuje ako finančný analytik, zameraný na oblasť finančného a operatívneho leasingu. V uvedenej oblasti pôsobí niekoľko rokov. Zároveň je konateľkou spoločnosti pôsobiacej v oblasti ekonomického poradenstva, vedenia jednoduchého a  podvojného účtovníctva a personálnej agendy malých a stredných podnikov.

Pôsobí ako riaditeľka materskej školy a predsedníčka OZ Rada pre rozvoj materských škôl.

Viktor Križan vyštudoval právo na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a ako prodekan fakulty pre vedu, výskum a legislatívu, ďalej ako člen Slovenskej spoločnosti pre pracovné právo a predseda Komisie pre podporu študentov so špecifickými potrebami Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.Vo svojej praxi sa zameriava na oblasť pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Od roku 2016 je vedený ako sprostredkovateľ a rozhodca kolektívneho vyjednávania v zozname Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2022 – 2024. V rámci svojej bohatej profesijnej činnosti bol spoluriešiteľom viacerých projektov, ako aj ich zodpovedným riešiteľom. Aktívne publikuje monografie, vedecké a odborné články v oblasti pracovného práva a je aj spoluautorom dvoch komentárov k Zákonníku práce.

Lektorka pracovala vo verejnej správe v oblasti tvorby metodiky pre vnútorných audítorov a finančnú kontrolu, v oblasti vnútorného auditu, dohľadu, štatutárneho auditu a aplikácie medzinárodných audítorských štandardov, má dlhoročné skúsenosti z profesionálnej praxe v NBS a komerčnej bankovej sfére. Vo verejnej správe zodpovedala za usmerňovanie subjektov verejnej správy v oblasti výkonu finančnej kontroly a auditu, t. j. tvorba metodiky pre výkon vnútorných audítorov, výkon finančnej kontroly vo verejnej správe ako aj nastavenie metodiky pre výkon vládneho auditu vlastných zdrojov SR.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.