JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.

Pôsobí ako zodpovedná osoba a konzultant pre oblasť ochrany osobných údajov a whistleblowingu. Pracovala aj ako advokátsky koncipient, externý vysokoškolský učiteľ a pôsobila aj na Úrade na ochranu osobných údajov SR. V prednáškach a publikačnej činnosti sa venuje téme ochrany osobných údajov, whistleblowingu, pracovného práva, autorského práva, občianskeho a správneho práva.

Ďalší autori

Mgr. art. Matej Pospíšil, ArtD.

Mgr. art. Matej Pospíšil ArtD. študoval dizajn na fakulte architektúry STU v Bratislave a VŠVÚ v Bratislave architektonická tvorbu. Od roku 2017 sa pracovne venuje Ecocapsuliam. Ecocapsule, Bratislava, Production, Service & Prototype centre Manager, Technický riaditeľ, koordinačná a konzultačná činnosť

Ing. Milan Luciak

Lektor je dlhoročný pracovník v problematike uplatňovania zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon EIA). Má nielen teoretické znalosti z danej legislatívy, ale i praktické skúsenosti s jeho uplatňovaním v praxi, vrátane práce s verejnosťou. Lektor má za sebou množstvo prednášok z danej oblasti pre všetky skupiny subjektov, ktoré sa zúčastňujú procesu posudzovania vplyvov, takže jednotlivé prednášky sú špecificky vytvorené pre daný okruh poslucháčov.

PaedDr. Viera Pobiecka

Lektorka svoje profesijné odborné základy postavila na dlhoročnej praxi a skúsenostiach v oblasti špeciálnej pedagogiky, práce s deťmi a žiakmi so ŠVVP v školách a zariadeniach rôzneho typu a druhu. V súčasnosti pracuje ako hlavný radca na odbore metodiky Regionálneho úradu školskej správy pre zariadenia poradenstva a prevencie a školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, podieľa sa na riadení a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu detí a žiakov so zdravotným znevýhodnených v školách rôzneho stupňa.Metodicky aj prakticky sa venuje odborným špecializovaným a konzultačným činnostiam pre zriaďovateľov, riaditeľov škôl a školských zariadení, i odborných a pedagogických zamestnancov, usmerňuje a radí pri inkluzívnom vzdelávaní žiakov, poskytovaní podporných opatrení, pri práci školského podporného tímu, prideľovaní pedagogických asistentov a pomáha pri zavádzaní nových legislatívnych zmien do praxe.

Ing. Juraj Mlynarčík

Pre značku Rigips pracuje od roku 1996 na rôznych pozíciách. V súčasnosti ako vedúci Technickej akadémie Rigips. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave odbor Pozemné stavby, opravy a rekonštrukcie. Okrem stavebnej fyziky a protipožiarnej ochrany sa venuje intenzívne stavebnej akustike, a to nielen po teoretickej, ale aj praktickej stránke odboru pri organizovaní skúšok stavebných konštrukcií Rigips a vývoji nových riešení.

Ing. Soňa Gullová, Ph.D.

Soňa Gullová pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ekonomickej, kde vyučuje predmet Medzinárodné obchodné rokovania a protokol. Je autorkou mnohých článkov, skript, monografií aj článkov v odbornej tlači.

INGRID KONRAD

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?