JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.

Tamara Paceková je odborníčka s dlhoročnou praxou v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátané bezpečnosti technických zariadení, v oblasti stavebníctva a trhového dohľadu. Podieľa sa na príprave právnych predpisov v oblasti všeobecnej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, bezpečnosti technických zariadení, aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Je zamestnaná na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, odbor ochrany práce.

Co-founder VRBA  /  AKULAR.  Inovácie v oblasti AR/VR a IoT technológií pre inteligentné mestá a real estate sektor.

Vedúci obchodného oddelenia Siemens, s.r.o. Je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT. Po ukončení štúdia pracoval na rôznych pozíciách v oblasti vývoja elektronických telekomunikačných a riadiacich systémov. V roku 1992 začal pracovať v dcérskej spoločnosti firmy Cerberus AG Švajčiarsko, ktorá bola významným výrobcom systémov elektrickej požiarnej signalizácia a plynových stabilných hasiacich zariadení. V práci v oblasti protipožiarnych systémov pre priemysel, tunely a energetiku pokračuje aj po integrácii spoločnosti Cerberus AG do koncernu Siemens. Pôsobí tiež v technickej komisii TK120 ÚNMS SR, ktorá sa zaoberá požiarnotechnickými zariadeniami a prostriedkami na ochranu pred požiarmi.

Architektka a urbanistka s osobitnými odbornými znalosťami v oblasti poradenstva pri zmiešaných územných plánoch a projektoch verejnej sféry. Študovala v Nemecku a Veľkej Británii. Do spoločnosti Space Syntax nastúpila v roku 2002 a v roku 2007 sa stala partnerkou a riaditeľkou predstavenstva. Popri práci vo Veľkej Británii vedie Anna designové a konzultačné aktivity spoločnosti v USA a kontinentálnej Európe. Pravidelne hovorí na priemyselných a akademických podujatiach po celom svete a je čestnou senior vedeckou pracovníčkou na University College London. Anna je členkou UK Academy of Urbanism and Cabe’s Panel of Built Environment Experts, ktorá poskytuje poradenstvo v oblasti navrhovania významných projektov rozvoja a infraštruktúry verejnej sféry v celej Veľkej Británii. V súčasnosti tiež pracuje na výskumnom projekte EÚ Horizont 2020 so 6 partnerskými mestami EÚ na vývoji procesu vytvárania komplexných plánov udržateľnej mestskej mobility (SUMP Plus). Jej odbornosť sa zameriava na optimalizáciu priestorového prepojenia z hľadiska pochôdznosti, výhod, bezpečnosti a pohodlia, ako aj udržateľnosti miest vo všeobecnosti. Príspevok: “Podoba nízkohlíkového mesta” Space Syntax vytvoril jedinečný vedecký a ľudský analytický prístup k posudzovaniu mestskej prepravy, plánov  a dizajnov, identifikáciou základných prepojení medzi územným členením miest a ich sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi ukazovateľmi a využitím verejne prístupných údajov. Územné členenie vplýva na to, ako mestá fungujú – na ich vzorce pohybu, zápchy, využitie pozemkov, vzorce kriminality, zdravotné následky, emisie CO2 či vzorce hodnoty pozemkov. Space Syntax vyvíja svoje aktivity po celom svete a kombinuje pri tom globálne skúsenosti s navrhovaním riešení s pokročilými digitálnymi technológiami, ktoré predpovedajú sociálne, ekonomické a environmentálne dopady rozvoja, aby pomohli mestám prosperovať a stať sa trvalo udržateľnými.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.