JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.

Jitka Meluchová je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti účtovníctva určených pre odbornú verejnosť a prax. Profesionálne sa venuje na Katedre účtovníctva a audítorstva  príprave študentov Ekonomickej univerzity na výkon ich profesie v oblasti  teórie a praxe účtovníctva podnikateľských subjektov a Medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IAS/IFRS). V uvedenej oblasti pôsobí už dlhé roky a okrem publikačnej a vzdelávacej činnosti sa venuje praktickým problémom formou konzultačnej činnosti a odborného poradenstva.

Dlhoročne sa rôznymi formami venuje personálnej a mzdovej problematike, či už podporou pri tvorení mzdového softvéru, vedením mzdového účtovníctva a personalistiky pre organizácie, poskytovaním konzultácií v tejto oblasti alebo vedením odborných kurzov zameraných predovšetkým na oblasť mzdového účtovníctva a personalistiky, ako aj legislatívne školenia z oblasti sociálneho a zdravotného poistenia, dane z príjmov zo závislej činnosti a pracovnoprávnej oblasti.

Andreja Borsányiová pôsobí ako právnička v oblasti súkromného sektora niekoľko rokov; v rámci agendy sa posledné roky zameriava najmä na záväzkové právo, a to aj vo vzťahu k verejnému obstarávaniu a tiež rôzne osobitne regulované oblasti. Zaoberá sa však aj niektorými aspektmi pracovného či „školského“ práva.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

Pôsobí ako generálna riaditeľka v legislatívno-právnej sekcii na ministerstve školstva, kde sa venuje najmä tvorbe školských zákonov a ostatných právnych predpisov.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.