JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.

Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.

Marek Kmeť absolvoval štúdium na UK v Bratislave a v roku 2001 získal titul doktor pedagogiky. Manažérske vzdelanie si doplnil štúdiom na The Open University Business School. Prešiel od pozícií pedagóga, account manažéra, projektového manažéra až po vedúce pozície v manažmente a to v súkromných i štátnych organizáciách. Jeho tréningy a školenia absolvovali stovky ľudí, ktorým pomohol s osobnostným rozvojom. Lektorskej činnosti sa venuje od roku 2009 a špecializuje sa na oblasti riadenia ľudských zdrojov, personálne a organizačné audity, strategický rozvoj ľudských zdrojov, riadenie zmien, projektový manažment, soft and hard skills.

Ján Sivák pôsobí od roku 1999 na Ústrednom inšpektoráte Slovenskej obchodnej inšpekcie. Od roku 2001 zastáva funkciu vedúceho právneho odboru, kde počas svojho pôsobenia  získal dlhoročné skúsenosti v oblasti ochrany spotrebiteľov a riešil stovky prípadov a podaní na SOI zo strany spotrebiteľov, ale aj zo strany predajcov a poskytovateľov služieb. Venuje sa publikačnej a lektorskej činnosti.

Katarína Jindrová Narodená v Trstenej v Slovenskej Republike Vzdelanie: Trnavská univerzita v Trnave (magister práv, 2009), Aristotle university of Thessaloniki, Faculty of Law (2007-2008) Profesijné členstvo: Slovenská advokátska komora (od 2010-advokátsky koncipient) Jazyky: anglický, grécky, slovenský, český, poľský Špecializácia: pracovné právo, občianske právo hmotné, občianske právo procesné Prax: advokátska kancelária Legal Counsels s.r.o. ako advokátsky koncipient www.legalcounsels.sk

Drhc., Prof ,Ing Dušan Malindžák CSc, zakladateľ študijného odboru priemyselná logistika a garant vedného odboru doktorandského štúdia, habilitačného a profesorského konania na Ústave logistiky FBERG TU Košice. Má bohatú dlhoročnú prax v tomto odbore, v poradenskej a projektovej činnosti v oblasti logistiky  pre podniky na  Slovensku/viac  ako  100 realizovaných projektov v oblasti výroby, údržby, obchodu, distribúcie, vzdelávania. Odborné zameranie je najmä na teóriu logistiky, logistiku výroby, strategickú logistiku a projektovanie logistických systémov. Lektor je riaditeľ Slovenského centra logistiky a logistický auditor.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.