JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.

Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre informatiky FPVaI v Nitre, kde pripravuje budúcich učiteľov informatiky. Zároveň učí na bilingválnom gymnáziu a venuje sa neformálnemu vzdelávaniu, motivujúc deti prostredníctvom krúžkov a workshopov k informatike a informatickému mysleniu. Má bohaté skúsenosti s organizáciou vzdelávacích podujatí pre učiteľov aj študentov – od konferencií, webinárov a popularizačných aktivít až po medzinárodné letné školy. Bol členom komunity Microsoft Innovative Educator Expert, absolventom Komenského inštitútu a prezentoval vzdelávacie aktivity na prestížnych podujatiach, ako napríklad Micro:bit Live v BBC Manchestri alebo Education Exchange v Singapure.

Oddelenie pre rozvoj vzdelávacieho systému Štátneho pedagogického ústavu so zameraním na predprimárne vzdelávanie -materské školy.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Jana Verešová pôsobí ako učiteľ profesijného rozvoja. Je metodičkou pre výchovu vo voľnom čase a pre špeciálnu pedagogiku. V súčasnosti vykonáva lektorskú a poradenskú činnosť zameranú najmä na problematiku integrácie v našich školách a tvorbu inkluzívneho prostredia.

V súčasnosti pôsobí ako prednosta obecného úradu. V minulosti pôsobil aj ako vedúci organizačno-právneho oddelenia v samospráve a niekoľko rokov ako právnik na orgáne miestnej štátnej správy v školstve, kde okrem iného poskytoval aj odbornú poradenskú činnosť riaditeľom škôl a školských zariadení, zamestnancom školských úradov a zriaďovateľom škôl a školských zariadení. Je autorom dvoch odborných publikácií a množstva odborných článkov. Vo svojej lektorskej a publikačnej činnosti sa venuje predovšetkým témam súvisiacim so školstvom a školskou legislatívou.

Viera Šándorová je v súčasnosti učiteľkou profesijného rozvoja. Pracuje v regionálnom pracovisku Metodicko-pedagogického centra v Prešove v oddelení ROCEPO (Rómske vzdelávacie centrum). Zároveň je certifikovaným lektorom Združenia Orava a venuje sa metodike podporujúcej rozvoj kritického myslenia a prierezovej téme multikultúrna výchova. Oddelenie ROCEPO sa dlhodobo venovalo príprave budúcich pedagogických asistentov formou kvalifikačného vzdelávania. ROCEPO sa zároveň sa venuje odborno-metodickej pomoci pedagogickým a odborným zamestnancov pracujúcich so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.