Ing. Tatiana Herchlová

Zakladateľ Asociácie paísvnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) pôsobiaci od roku 2006 ako jej prezident a v súčasnosti ako generálny sekretár. V praxi sa venuje elektrickým inštaláciám a v posledných rokoch aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (PB). Za spracovanie takmer 120-tich noriem získal 3-krát Cenu Vladimíra Lista za technickú normalizáciu v rokoch 2010 a 2012 a v rámci kolektívu APPO SR aj v roku 2014 od ÚNMS SR. Je spoluautorom národného systému právnych predpisov a noriem v oblasti PB elektrických inštalácií, expertom za SR v pracovnej skupine CENELEC/TC20/WG10, zastupuje ZEP SR v Rade pre technickú normalizáciu ako člen a predseda výboru RTN v elektrotechnickej oblasti pri ÚNMS SR a je členom Sektorovej rady pre elektrotechniku v rámci prebiehajúceho národného projektu Sektorovo riadených inovácií pod gesciou MPSVaR SR.

Lívia Adamická je klinická logopedička, ktorá momentálne pracuje v logopedickej ambulancii. Jej klientelu tvoria najmä deti v predškolskom veku. Vo svojej praxi sa venuje diagnózam špecifická porucha artikulácie (dyslália), narušený vývin reči, zajakavosť a autizmus. Vedie kurzy pre rodičov o vývine reči od 0 do 3 rokov a roly rodiča v jeho stimulácii. V špecializačnej práci sa venovala téme Orálne zlozvyky u detí v predškolskom veku.

Pôsobí na Úrade pre ochranu hospodárskej súťaže od roku 2003 ako riaditeľ Legislatívno-právneho odboru, od roku 2009 ako riaditeľ Sekcie legislatívy a medzinárodných záležitostí. V rámci svojho pôsobenia na Úrade viedol najmä práce na novelizáciách zákona o ochrane hospodárskej súťaže súvisiacimi s členstvom Českej republiky v EÚ a na príprave nového programu leniency z roku 2007. Je spoluautorom Komentára k zákonu o ochrane hospodárskej súťaže a k zákonu o verejných zákazkách, rozsiahlo publikuje na tému súťažného práva a vybraných otázok práva komunitárneho. Súčasne predsedá rozkladovej komisii Úradu pre oblasť hospodárskej súťaže. Je aktívny aj v akademickej sfére, kde pracuje ako odborný asistent na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity a na Právnickej fakulte Univerzity Palackého, v oboch prípadoch v odbore súťažného a európskeho práva.

Marcel Dolobáč od roku 2006 vykonáva advokátsku činnosť so zameraním na občianske, obchodné a pracovné právo. Významnú časť jeho advokátskej činnosti tvorí poradenstvo v pracovnoprávnej oblasti a zastupovanie klientov v pracovnoprávnych sporoch. Zároveň pôsobí ako vedúci katedry na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnickej fakulty, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých článkov z oblasti odboru, zúčastnil sa niekoľkých prednáškových pobytov doma i v zahraničí. Člen Labour Law Association. Od roku 2009 je externým poradcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pavol Kučmáš pôsobí od roku 2003 v štátnej správe na rôznych stupňoch riadenia a implementácie štrukturálnych fondov. Bohaté skúsenosti získal najmä počas pôsobenia na Ministerstve hospodárstva SR a na Ministerstve životného prostredia SR, kde sa venoval problematike čerpania prostriedkov z fondov EÚ.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).