Ing. Slávka Molčanyiová, PhD.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Martin Hradský sa dlhodobo venuje systémom zlepšovania. Je nezávislý konzultant a lektor, ktorý sa podieľa na optimalizačných projektoch v rôznych výrobných firmách v Českej republike, aj na Slovensku. Pôsobí aj v úlohe interného manažéra. Venuje sa metódam štíhlych výrobných procesov (LEAN) vo výrobných firmách, prostredníctvom workshopov a tréningov. V rámci nich učí zamestnancov prinášať zlepšovacie návrhy a eliminovať plytvanie. V súčasnosti vedie najmä in-house školenia pre manažment firiem.

Tatiana Herchlová má dlhoročnú prax v oblasti ochrany životného prostredia v súkromnej sfére aj vo verejnej správe. Má praktické skúsenosti z prevádzky ČOV (čistiareň odpadových vôd), je odborne spôsobilou osobou pre prevádzkovanie verejných kanalizácií I. kategórie.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

Autorka vyštudovala filozofiu a bohemistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 1998 pracuje ako redaktorka vo vydavateľstve CCB. Je autorkou niekoľkých úspešných publikácií o obchodnej korešpondencii. V súčasnosti sa venuje aj problematike komunikácie a rétoriky.

Lektor je vysokoškolský učiteľ na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od roku 2006 sa venuje podnikaniu zameranému najmä na podnikateľské poradenstvo, ale aj projektový manažment. Od roku 2014 pôsobí ako znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetviach financie a kontroling, kde sa okrem iného venuje aj finančným analýzam a ohodnocovaniu podnikov.