Ing. Slávka Molčanyiová, PhD.

Pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, desať rokov viedol združenie Inštitút pre pasívne domy a v projektovej praxi sa venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov. V pedagogickej a výskumnej činnosti sa v rámci Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry sústreďuje na problematiku udržateľnej architektúry, tej sa venuje aj v publikačnej činnosti, je autorom knihy NEED – navrhovanie energeticky efektívnych domov. Je tiež autorom kníh Efektívne bývanie (s Robertom Špačkom) a Hodnotenie udržateľnosti architektúry (s Lorantom Krajcsovicsom), je spoluautorom a editorom Rukoväte udržateľnej architektúry. V ďalšom vzdelávaní je gestorom Školy udržateľnej architektúry, aktívne sa zapája do činnosti združenia ArTUR (architektúra pre udržateľný rozvoj), pripravil mnohé vedecké, odborné aj populárne články.

Absolvovala Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, nadväzne na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach obhájila rigoróznu prácu na tému „Ochrana osobných údajov“ a na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 2016 ukončila doktorandské štúdium zamerané na ochranu osobných údajov. V rokoch 2005 až 2013 pôsobila na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych odborných konferenciách, je autorkou viacerých komentárov k zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj mnohých publikovaných článkov o ochrane osobných údajov. Ako lektorka sa špecializuje na tému „ochrana osobných údajov“. V súčasnosti sa prostredníctvom svojej spoločnosti DAPRO Consulting s. r. o. profesionálne venuje aj výkonu funkcie.

Miroslav Košút, povolaním stavebný inžinier po niekoľkých rokoch v stavebnom výskume nastúpil v roku 1989 do služieb vtedajšieho Zboru požiarnej ochrany. Prešiel takmer všetkými zložkami Zboru ako príslušník zaoberajúci sa požiarnou prevenciou a rôznymi funkciami. V súčasnosti je zaradený na funkciu vrchný inšpektor špecialista na Ministerstve vnútra SR, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru. Jeho hlavným zameraním je protipožiarna bezpečnosť stavieb.

Technický riaditeľ v spoločnosti Allplan Absolvent stavebnej fakulty ČVUT v Prahe. Po štúdiu pracoval ako samostatný projektant na projektoch pozemných stavieb a rekonštrukciách historických budov. Následne sa osamostatnil a cez 10 rokov prevádzkoval vlastnú projekčnú a technickú kanceláriu a spoluvlastnil stavebnú firmu. Pre podporu projektov založil IT divíziu so zameraním na podporu produktov firmy Nemetschek (dnes Allplan). To bol aj jeho začiatok na poli BIM. V rámci spoločnosti sa zákazníkom snažili ponúknuť podporu pre celý životný cyklus stavby od návrhových systémov, cez správu dokumentov až po CAFM riešenie. Po úspešnej spolupráci s lokálnym zastúpením firmy Nemetschek sa v roku 2006 obe spoločnosti zlúčili a od tej doby zastáva p. Seifert vo firme ALLPLAN funkciu technického riaditeľa. Príspevok: Ako zvládnuť BIM? Digitalizácia stavebníctva je spájaná najmä s pojmom BIM. Všetko sa točí okolo dát digitálneho modelu (digitálne dvojča), prepojených dokumentov, procesov, vzájomnej spolupráce a zdieľanie informácií. Aký pohľad má na túto problematiku spoločnosť Allplan? Aký je ich inovatívny prístup k riešeniu digitalizácie stavebníctva a aký bude ďalší vývoj BIMu vám vo svojej prezentácií prezradí Ing, Igor Seifert.

Michal Horváth je absolventom Právnickej fakulty TU v Trnave. Počas štúdia absolvoval stáž na exekútorskom úrade a následne po ukončení štúdia v roku 2015 pracoval ako koncipient.  Od roku 2016 pôsobí ako lektor a právnik v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (SNSĽP), so špecializáciou na vzdelávacie aktivity pre žiakov a žiačky základných, stredných a vysokých škôl, zamestnancov a zamestnankyne v súkromnej, ale aj verejnej sfére na rôzne témy. Ako lektor sa zameriava predovšetkým na tému bezpečnosti sociálnych sietí, kyberšikany, diskriminácie, šikany, mobbingu, bossingu na pracovisku z právneho hľadiska, vzhľadom na stúpajúcu tendenciu konaní, ktoré vykazujú známky porušovania práv v pracovnom prostredí, počnúc predzmluvnými vzťahmi, až po skončenie pracovného pomeru. Absolvoval vzdelávanie a je držiteľom certifikátu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pod záštitou Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR). Popri práci pre SNSĽP prednáša súkromne pre pedagogických zamestnancov a vysoké školy.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.