Ing. Slávka Molčanyiová, PhD.

Pôsobí v pražskej pobočke medzinárodného ateliéru Bogle Architects na pozícii Director a spoluvedie 30–členným tím kreatívnych architektov a dizajnérov.  Vyštudovala Fakultu Architektúry a Urbanizmu na STU v Bratislave. Počas štúdia absolvovala pobyt na École d’Architecture vo francúzskom Lyone a na School of Architecture KTH v Stockholme.  Jej kariéra odštartovala v Paríži projektom dnes už realizovanej rezidencie Salt Lake v lyžiarskom stredisku Les Arcs 1600 vo Francúzsku. Po presune do Londýna pracovala vo svetoznámom ateliéri Foster + Partners na projektoch do Indie, vrátane Mumbai Tower, vtedy najvyššej veže na svete.  Od roku 2009 pôsobí v ateliéri Bogle Architects. Medzi najvýznamnejšie realizácie z posledného obdobia patria výskumné centrum ELI Beamlines s prestížnym ocenením MIPIM Awards, Šárecký Dvůr ocenený v rámci HOF Awards 2019 ako najlepší rezidenčný projekt CEE a na Slovensku napríklad butikový administratívny objekt UNIQ Staromestská s dvoma oceneniami zo Stavby Roku či rezidenčný projekt UNIQ Majakovského. Do jej portfólia patria aj projekty v Casablance, v Moskve, v Rakúsku či v Chorvátsku. Barbora taktiež prednáša v rámci architektonického bloku centra European Centre for Career Education.  Príspevok: Minúť menej, získať viac Architektúra má neskutočne pozitívny dopad na naše životy, naše životné prostredie a našu planétu. No stavebníctvo a stavebný priemysel sú však zodpovedné až za 40% globálne vyprodukovaných emisií CO2. Trvalo udržateľný dizajn už nie je len niečo, čo by bolo „dobré mať“. Je to každodennou povinnosťou nás všetkých. Trvalo udržateľné riešenia nemusia byť komplikované ani drahé. Barbora predstaví medzinárodné a miestne projekty ateliéru Bogle Architects, ktoré majú rôzne funkcie a rozsah. No všetky majú spoločný prístup k dizajnu - kombinujú jednoduché riešenia a nazeranie na problémy z iného uhľa pohľadu.

Róbert Gašparovič je právnik špecializujúci sa na oblasť ochrany osobných údajov, priemyselných práv, autorských práv, práva informačných technológii a záväzkového práva.

Pavel Kohout pracuje na finančných trhoch od roku 1993, pomáhal vybudovať najväčšie české finančné impérium, ako jediný český ekonóm predpovedal menovú krízu v roku 1997, navrhol prvé tri luxemburské fondy v českej korune, publikoval niekoľko populárnych kníh o financiách a ekonómii. Bol poradcom ministrov financií. V súčasnosti je členom komisie expertov Národnej ekonomickej rady vlády – NERV.

Oddelenie pre rozvoj vzdelávacieho systému Štátneho pedagogického ústavu so zameraním na predprimárne vzdelávanie -materské školy.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Janette Motlová je riaditeľkou Výskumného ústavu detskej psycho­lógie a patopsychológie. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila na Úrade splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. V roku 2007 založila Rómsky inštitút a venovala sa rozvoju rómskych detí a mládeže ako riaditeľka i ako manažérka pre oblasť rozvoja práce s rómskou mládežou. Neskôr pôsobila ako manažérka Národného projektu KomPrax, vedúca Oddelenia stratégie a metodológie práce s mládežou a ako programová manažérka v Iuvente. Je držiteľkou viacerých významných ocenení. Za svoje blogy získala Novi­nársku cenu, v roku 2015 ocenenie Gipsy Spirit v kategórii Médiá a ocenenie MOST za Dlhodobý prínos v oblasti práce s mládežou. V roku 2017 jej Nadácia Orange udelila ocenenie za Mimoriadny prínos v oblasti budovania občianskej spoločnosti a v roku 2018 bola vyhlásená za absolútnu víťazku súťaže Lektor roka 2017. Okrem uvedeného bola v roku 2015 nominovaná na Slovenku roka v kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov.