Ing. Peter Varga

Je spoluautorka novely zákona č. 182/2023 Z. z. k systému podporných opatrení v regionálnom školstve SR. Pracovala ako riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania, poradenstva a prevencie MŠVVaM SR. T. č. sa opäť venuje odbornej činnosti s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z úrovne zariadenia poradenstva a predprimárneho vzdelávania. Venuje sa implementácii podporných opatrení v regionálnom školstve a vytváraniu inkluzívnej klímy na školách. Je certifikovanou terapeutkou v oblasti neurofeedback terapie, emocionálno-transformačnej terapie, používateľka Feuersteinovej metódy inštrumentálneho obohacovania. Jej užším odborným zameraním je odborná práca s deťmi s neurovývinovými poruchami, s emočnými problémami a problémami v správaní a zrakovým postihnutím. Venuje sa tiež lektorskej činnosti vo vzťahu k implementácii konkrétnych výchovno-vzdelávacích stratégií pre deti a žiakov s ŠVVP.

Je námestníkom ministra Ministerstva pre miestny rozvoj ČR a spoluautorom návrhu novely koncesného zákona. Zameriava sa na právne a praktické otázky PPP projektov a koncesných zmlúv.

Ing. Rudolf Christopher Takáč je certifikovaný  manažér  komplexných  projektov IPMA  Level  BÒ , akreditovaný PRINCE2Ò Tréner a má dlhoročné skúsenosti v riadení projektov. Viedol tím odborníkov na projektové riadenie, ktorý pripravil významnú odbornú publikáciu SPS3 Súbor požadovaných spôsobilostí projektového manažéra. SPS3 je slovenskou verziou IPMAÒpublikácie ICB ver.3 (IPMA Competence Baseline). Prednášal na odborných konferenciách o projektovom  riadení (2006 – 2013) a na svetovom kongrese projektového riadenia (2014) v Rotterdame. V roku  2006  založil  tréningovú  a konzultačnú  spoločnosť  2BCognitusÒ www.2bcognitus.com, publikuje odborné články a je spoluautorom publikácie Uzda na projekt www.uzdanaprojekt.eu.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Ľuboš Černý pôsobí ako vedúci oddelenia informačných systémov ekonomiky a financovania školstva v Centre vedecko-technických informácií v Bratislave. V rokoch 2005 až 2018 pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, na sekcii regionálneho školstva a sekcii financovania a rozpočtu ako hlavný štátny radca a vedúci odboru koncepcii financovania regionálneho školstva, kde gestoroval návrhy zmien predpisov súvisiacich s financovaním škôl a školských zariadení (zákon č. 597/2003 Z.z., zákon č. 596/2003 Z.z., nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z.z.) a podieľal sa na zmenách v oblasti rozdeľovania podielových daní obciam na školstvo (nariadenie vlády SR č. 668/2008 Z.z.). V súčasnosti vykonáva okrem iného aj lektorskú činnosť v oblasti funkčného vzdelávania riaditeľov škôl pre Univerzitu Komenského v Bratislave.

Alena Huťanová po absolvovaní práva na univerzite získala pracovnú pozíciu podnikovej právničky, poradcu riaditeľa, neskôr sa uplatnila ako vedúca personálneho oddelenia na ústrednom orgáne štátnej správy SR, vo viacerých bankách i vo výrobnej spoločnosti. V súčasnosti je konateľkou spoločnosti, ktorá sa venuje personálnemu poradenstvu a pracovnému právu a špecialistkou na oblasť vysielania pracovníkov do zahraničia a zamestnávania cudzincov v SR.