MIROSLAV ZLIECHOVEC

Vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti.

Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti

Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb.

Prednáša spolu s Tomášom GUNIŠOM. 

Ďalší autori

Mgr. art. Mária Novotná

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

BA Petr Adamík

Petr Adamík je produktovým riaditeľom spoločnosti Poski.com s.r.o. Zaoberá sa marketingom, technológiami, internetom a jeho praktickým využitím vnútri organizácií. Vyštudoval Business Studies na London Metropolitan University.

Ing. Martina Mateášová, PhD.

Martina Mateášová pôsobí v oblasti účtovníctva a daní už dlhé roky. Okrem publikačnej a vzdelávacej činnosti sa venuje praktickým problémom formou konzultačnej činnosti a odborného poradenstva, ale aj priamym vedením účtovníctva v konkrétnej účtovnej jednotke. Je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti účtovníctva určených pre odbornú verejnosť a prax. Profesionálne sa venuje na Katedre účtovníctva a audítorstva príprave študentov Ekonomickej univerzity na výkon ich profesie v oblasti teórie a praxe účtovníctva podnikateľských subjektov, finančného účtovníctva a Medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IAS/IFRS).  

pplk. prof. JUDr. Mgr. Jana Šimonová, PhD.

Pôsobí ako vice rektorka a profesorka bezpečnostných vied na akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Mgr. Magda Šebestová

Magda Šebestová má mnohoročnú skúsenosť ako PR manažérka českých i medzinárodných spoločností. Vyštudovala Karlovu univerzitu, katedru tlmočníctva a prekladateľstva v odbore angličtina - ruština. Z jej hlavných profesionálnych aktivít vzťahujúcich sa k téme seminára uveďme aspoň nasledovné: 7 rokov pracovala v medzinárodnej reklamnej agentúre, 5 rokov zasvätila práci v Rádiu Slobodná Európa, bola PR manažérkou "Prague International Marathon", spolupracovala s Prezidentskou kanceláriou Václava Havla a Foriem 2000. Bola výkonnou riaditeľkou divadelnej a literárnej autorskoprávnej agentúry Aura-Pont, Knižnice Václava Havla a v súčasnej dobe pracuje ako PR manažérka Medzinárodného festivalu animovaných filmov AniFest.

DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.