Ing. Matej Kadlic, PhD.

Mgr. Róbert Čecho, PhD. sa vo svojej praxi venuje oblasti preventívneho pracovného lekárstva. Poskytuje dodávateľský pracovnú zdravotnú službu pre zamestnávateľov. Pôsobí ako odborný asistent na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Uvedeným oblastiam sa venuje lektorsky aj publikačne.

Absolvovala štúdium na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity so špecializáciou na daňovníctvo a daňové poradenstvo. Po úspešnom ukončení akademického štúdia (Ing.) pokračovala vo vedeckom doktorandskom štúdiu na tej istej univerzite (PhD.). Svoje odborné vedomosti následne rozšírila postgraduálnym vzdelávaním v oblasti daňového práva, ktoré ukončila získaním profesijného titulu doktor práv (LL.M.). Od roku 2009 je zapísaná v Slovenskej komore daňových poradcov, pričom od roku 2021 pôsobí ako licencovaný daňový poradca.V súčasnosti zastáva pozíciu daňovej manažérky v medzinárodnej spoločnosti, kde sa venuje rôznym oblastiam daní. Vo svojej profesijnej kariére má bohaté skúsenosti v konzultačnej sfére, a to najmä v poskytovaní odborného poradenstva v daňovo-účtovnej a právnej legislatíve. Okrem toho sa špecializuje aj na finančnú kontrolu, rozpočtovanie PPP projektov a kontrolnú činnosť v podmienkach územných samospráv miest a obcí. Taktiež pôsobí ako externý expert pre oblasť daní a účtovníctva na Odbore sociálnej ekonomiky, ktorý spadá do sekcie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ing. Martina Škrdlantová sa venuje riadeniu ordinácií. Lekárom prednáša o marketingu a managementu, financiách a cenových otázkach v zdravotníctve. Jej špecializáciou je cenová kalkulácia. Má bohaté skúsenosti z praxe a je konzultantkou mnohým väčším i menším ordináciám. Zároveň pôsobí ako riaditeľka zubnej kliniky Studio 32 v Prahe.

Absolvent Právnickej fakulty UK v roku 1982, advokát a konateľ obchodnej spoločnosti poskytujúcej právne služby. Je členom Slovenskej advokátskej komory od 1991, odborný asistent STU v Bratislave - Stavebná fakulta od roku 2010.

Janette Motlová je riaditeľkou Výskumného ústavu detskej psycho­lógie a patopsychológie. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila na Úrade splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. V roku 2007 založila Rómsky inštitút a venovala sa rozvoju rómskych detí a mládeže ako riaditeľka i ako manažérka pre oblasť rozvoja práce s rómskou mládežou. Neskôr pôsobila ako manažérka Národného projektu KomPrax, vedúca Oddelenia stratégie a metodológie práce s mládežou a ako programová manažérka v Iuvente. Je držiteľkou viacerých významných ocenení. Za svoje blogy získala Novi­nársku cenu, v roku 2015 ocenenie Gipsy Spirit v kategórii Médiá a ocenenie MOST za Dlhodobý prínos v oblasti práce s mládežou. V roku 2017 jej Nadácia Orange udelila ocenenie za Mimoriadny prínos v oblasti budovania občianskej spoločnosti a v roku 2018 bola vyhlásená za absolútnu víťazku súťaže Lektor roka 2017. Okrem uvedeného bola v roku 2015 nominovaná na Slovenku roka v kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?