Ing. Matej Kadlic, PhD.

V oblasti pohrebníctva pôsobí už viac ako 35 rokov. Je jedným zo zakladateľov SAPaKS a v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu asociácie. Zároveň je členom Českej komory pohrebníctva. Bol priamo pri vzniku zákona č. 132/2010 Z. z. o pohrebníctve, na ktorého tvorbe a pripomienkovaní sa aktívne podieľal, vrátane všetkých nasledujúcich novelizácií. Je držiteľom certifikátu súdneho znalca v oblasti pohrebníctva. Ako lektor Akadémie vzdelávania v Spišskej Novej Vsi vedie školenia zamerané na odbornú spôsobilosť pre prevádzkovanie pohrebníctva, správu cintorínov a krematórií.

Matej Štepita je psychológ venujúci sa deťom, mládeži a rodinám s rôznymi problémami. Najviac skúseností má práve s deťmi s ADHD a poruchami správania. V minulosti pracoval s deťmi zo zlého sociálneho prostredia, s týranými a zneužívanými deťmi aj s deťmi v detskom domove. 8 rokov viedol projekt pre rodiny s deťmi s ADHD a poruchami správania. Momentálne pracuje na voľnej nohe. Vo svojej práci veľa využíva skupinové formy. Preto dôverne pozná situácie vznikajúce v kolektíve, v ktorom sú aj náročné deti. Vie ako ich riešiť, aj ako im predchádzať. Posledné roky sa venuje aj lektorskej činnosti, vzdeláva učiteľov ZŠ aj MŠ, psychológov a iných pracovníkov s deťmi a mládežou. Viac o jeho práci a skúsenostiach nájdete na jeho stránke: matejstepita.sk

Ing. Mgr. Ján Hámorník, MBA vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a marketingovú komunikáciu v Trnave. Získal aj medzinárodný manažérsky titul MBA. Je zakladateľom medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Gemini Group s. r. o., ktorá pomáha firmám, obciam, mestám a tretiemu sektoru získavať dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ, štátnych, medzinárodných a bruselských grantových schém. Počas svojej dlhoročnej praxe v dotačnej podpore si prešiel všetkými projektovými fázami v rámci jednoduchých grantových schém až po tie zložité medzinárodné.

Miriam Majorová je odborníčkou na účtovníctvo a výkazníctvo verejného sektora, je spolautorkou reformy účtovníctva a výkazníctva v štátnej správe a samospráve. Dlhé roky sa intenzívne venuje aj publikačnej a lektorskej činnosti, je autorkou niekoľkých samostatných publikácií a množstva odborných článkov.

Miroslava Kubicová vyštudovala Strednú zdravotnícku školu. Pracovala na ortopedickom oddelení vo Vsetíne. Na Univerzite Palackého v Olomouci, na Pedagogickej fakulte, Katedre antropológie a zdravovedy, získala magisterský titul v odbore Učiteľstvo zdravotníckych a sociálnych predmetov pre stredné a odborné školy. Pracovala v súkromnej chirurgickej ambulancii ako zdravotná sestra, kde sa začala venovať problematike hojenia rán. Súčasne študovala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde získala titul PhDr. v odbore ošetrovateľstvo. Zároveň ukončila doktorandské štúdium na tej istej škole a získala titul PhD. v odbore ošetrovateľstvo. Pôsobila na pozícii odbornej asistentky a zástupkyne riaditeľky na ÚZV FHS UTB a na pozícii odbornej asistentky na Vysokej škole o.p.s. Praha, Edukačné centrum Vsetín, kde mala možnosť odovzdávať svoje odborné znalosti a praktické skúsenosti študentom. Posledných 7 rokov pôsobí ako lektorka v oblasti hojenia rán, kde sa zameriava na praktické aplikácie moderných techník a prístupov. Je tiež členkou Českej spoločnosti pre liečbu rán.

Je odborníkom v oblasti bezpečnosti organizácií a riadenia rizík, najmä v oblasti práva a bezpečnosti informačných systémov. Pôsobí ako súdny znalec v odboroch ekonomika a kybernetika, kriminalistika – ochrana údajov a autorské právo. Podieľal sa na vyšetrovaní mnohých závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s modernými informačnými technológiami, predovšetkým v oblasti ekonomiky a financií. V rokoch 2005–2006 bol rektorom Vysokej školy finančnej a správnej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Fakulte podnikateľskej Vysokého učení technického v Brne a vo svojej kancelárii súdneho znalca v Prahe. Je členom vedeckých rád vysokých škôl, autorom alebo spoluautorom kníh („Počítačové právo“, „Internet a paragrafy“, „Právo informačných a telekomunikačných systémov“, „Riadenie rizík“, „E-government v českom práve“, „Autorskoprávne aspekty hromadných oznamovacích prostriedkov“) a článkov z oblastí informatiky, práva, organizácie a riadenia, verejnej správy a e-governmentu. Podieľa sa tiež na legislatívnych prácach v ČR. Významný je jeho podiel na zákone o elektronickom podpise a na ďalšej českej legislatíve týkajúcej sa elektronickej komunikácie. V rokoch 2001–2004 pôsobil ako predseda subkomisie pre právo informačných systémov Legislatívnej rady vlády Českej republiky, v roku 2004 ho vláda vymenovala za člena Legislatívnej rady, ktorej členom je doteraz.