Ing. Matej Kadlic, PhD.

Jozef Tvrdoň je odborníkom v oblasti verejného obstarávania, v ktorej pôsobí od roku 1994. Od roku 2001 je odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie (registračné číslo Š0026-01-2001), od tohto roku pôsobil aj ako člen skúšobnej komisie úradu na vykonávanie skúšok. Počas svojej odbornej praxe organizoval a zabezpečoval desiatky verejných obstarávaní v oblasti tovarov, služieb i prác pre obstarávateľské subjekty aj pre uchádzačov, pripravil mnohé interné smernice a manuály o verejnom obstarávaní, venuje sa aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, lektorom a školiteľom Úradu pre verejné obstarávanie SR, aktívne sa zúčastňuje na tvorbe legislatívy verejného obstarávania. V súčasnosti zastáva pozíciu vedúceho oddelenia obstarávania projektov EÚ: obstarávanie investičnej výstavby (zadania, štúdií, technických asistencií, projektov, zhotoviteľov, stavebných dozorov, špeciálnych tovarov).

Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M. absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobila ako vyšší súdny úradník ma Okresnom súde Bratislava II a neskôr ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii v Bratislave, kde sa venovala predovšetkým občianskoprávnej a pracovnoprávnej agende. Súčasne absolvovala LL.M. program, kde vo februári 2017 úspešne obhájila záverečnú prácu a bol jej udelený titul LL.M. Momentálne pôsobí na Najvyššom súde SR, kde sa venuje širokopestrej agende.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Juraj Klukan je odborníkom v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie a využívania druhotnej energie vznikjúcej v technologických procesoch. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole technickej v Košiciach. Od roku 1991 sa venuje oblasti energetickej efektívnosti – v rokoch 1992 - 1994 ako vedúci oddelenia technického rozvoja v Elektrárni Nováky, od roku 1994 po absolvovaní špecializovaného štúdia organizovaného Energetickým centrom EÚ pôsobí ako energetický poradca a energetický audítor. Ako asociovaný senior konzultant spoločnosti DNV KEMA Energy v  Bonne pôsobí tiež v rámci medzinárodných projektov organizovaných EÚ, EBRD a Worldbank.

Miroslav Dravecký vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, učiteľstvo matematiky a fyziky. Po roku učiteľstva pracoval v Trexime Bratislava ako projektový manažér na projektoch v oblasti ľudských zdrojov pre štátne aj súkromné spoločnosti. Popri tom absolvoval bakalárske štúdium finančného manažmentu na Fakulte Managementu Univerzity Komenského. V spoločnosti Profesia, spol. s r.o. pracuje od roku 2006 ako projektový a produktový manažér. Rozbiehal viaceré internetové projekty spoločnosti, napríklad hodnotenie najlepších výberových procesov RecruitRank.sk, katalóg pozícii Pozicie.sk a pod. V súčasnosti sa venuje najmä prieskumu platov Platy.sk, a mobilným aplikáciam Profesie.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.