Ing. Matej Kadlic, PhD.

Na konferencii vystúpi kolektív špičkových odborníkov.

Je spoluautorka novely zákona č. 182/2023 Z. z. k systému podporných opatrení v regionálnom školstve SR. Pracovala ako riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania, poradenstva a prevencie MŠVVaM SR. T. č. sa opäť venuje odbornej činnosti s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z úrovne zariadenia poradenstva a predprimárneho vzdelávania. Venuje sa implementácii podporných opatrení v regionálnom školstve a vytváraniu inkluzívnej klímy na školách. Je certifikovanou terapeutkou v oblasti neurofeedback terapie, emocionálno-transformačnej terapie, používateľka Feuersteinovej metódy inštrumentálneho obohacovania. Jej užším odborným zameraním je odborná práca s deťmi s neurovývinovými poruchami, s emočnými problémami a problémami v správaní a zrakovým postihnutím. Venuje sa tiež lektorskej činnosti vo vzťahu k implementácii konkrétnych výchovno-vzdelávacích stratégií pre deti a žiakov s ŠVVP.

Lektorka pôsobí ako hlavná kontrolórka mesta Brezno, predsedníčka Asociácie kontrolórov územnej samosprávy SR, autorka množstva publikácií. Venuje sa témam kontroly v územnej samospráve, finančnej kontroly, ekonomike samosprávy, rozpočtovým pravidlám verejnej správy a školstvu.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Má dlhoročné skúseností v automobilovom priemysle, prevažne na manažérskych pozíciách s veľkým presahom do projektového vedenia. Od roku 2006 sa venuje vo svojej práci ale aj mimo nej vzdelávaniu pracovníkov v oblasti manažérskych systémov a projektového vedenia. V roku 2013 úspešne absolvovala akreditovaný kurz lektor, vďaka ktorému získala prehľad a zvýšila svoje sociálne, didaktické a aj andragogické kompetencie, ktoré sú nevyhnutné v práci profesionálneho lektora. Je členkou spoločnosti ALKP, ktorú považuje za spoločensky zodpovednú organizáciu, ktorá podporuje rôzne sociálne skupiny. Zabezpečuje kvalitnú prípravu lektorov a podnecuje profesionálny a odborný rast lektorov s hlavnou myšlienku potreby celoživotného vzdelávania.

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.