Ing. Matej Kadlic, PhD.
Vedúci oddelenia požiarnej prevencie na Krajskom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Okrem úloh a činností vyplývajúcich z funkcie vrchného inšpektora v Hasičskom a záchrannom zbore sa venuje výskumu v oblasti zónových a CFD modelov požiaru v uzavretom priestore. V tejto oblasti sa zameriava práve na kvalitu výstupov počítačových požiarnych modelov. Je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých článkov publikovaných vo vedeckých časopisoch doma ako aj v zahraničí.
Ďalší autori
RNDr. Ľuboš Černý
Ľuboš Černý pôsobí ako vedúci oddelenia informačných systémov ekonomiky a financovania školstva v Centre vedecko-technických informácií v Bratislave. V rokoch 2005 až 2018 pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, na sekcii regionálneho školstva a sekcii financovania a rozpočtu ako hlavný štátny radca a vedúci odboru koncepcii financovania regionálneho školstva, kde gestoroval návrhy zmien predpisov súvisiacich s financovaním škôl a školských zariadení (zákon č. 597/2003 Z.z., zákon č. 596/2003 Z.z., nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z.z.) a podieľal sa na zmenách v oblasti rozdeľovania podielových daní obciam na školstvo (nariadenie vlády SR č. 668/2008 Z.z.). V súčasnosti vykonáva okrem iného aj lektorskú činnosť v oblasti funkčného vzdelávania riaditeľov škôl pre Univerzitu Komenského v Bratislave.
Karol Kratochvíl
Technológ a konateľ ASIO-SK, SlovenskoPríspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách. Po ukončení štúdií na STU v Bratislave odbor „Technológia vody“, sa zamestnal v spoločnosti ASIO-SK s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorú pomáhal zakladať a budovať, sa postupne transformovala na inžiniersko-dodávateľskú spoločnosť s širokým portfóliom na poli vodného hospodárstva. V spoločnosti zastáva post technológa a tiež konateľa. Okrem iného je členom AČE SR (asociácia čistiarenských expertov SR) a spoluautorom dvoch patentových technológií v oblasti čistenia odpadových vôd. Za dlhé roky praxe v obore technológie vody bol autorom alebo spoluautorom cca 20 vedeckých článkov, ktoré boli prezentované na rôznych vodohospodárskych konferenciách.
Príspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách
V prednáške budú predstavené najmodernejšie recyklačné technológie na opätovné využitie šedých vôd v budovách. Ukážeme si ich možnosti a potenciál použitia ako aj ich slabé stránky resp. problematické body. Na záver bude predstavený zjednodušený vzorový výpočet vybranej recyklačnej technológie pre bytový komplex.
Mgr. Katarína Zalaiová
Lektorka je právna poradkyňa pôsobiacia na Európskom spotrebiteľskom centre v SR hosťujúcom na Ministerstve hospodárstva SR. Zaoberá sa riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov a poskytuje poradenstvo pre spotrebiteľov.
plk. Ing. Jozef Vadovič
MVSR - Prezídium HaZZ Odbor požiarnej prevencie - Oddelenie všeobecnej štátnej správy
Martin Gregar
Vyštudoval marketing na Mendelovej univerzite v Brne a v súčasnosti pracuje ako konzultant online marketingu so zameraním na sociálne siete. Medzi jeho najväčších klientov patria české firmy Fantasyobchod.cz či Betor, ale robí tiež marketing českej parlamentnej strane KDU-ČSL a iným klientom vo verejnej správe.
Mgr. art. Rudolf Látečka
Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov.
Príspevok: Imaginárny svet a architektúra
Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?