Ing. Leona Schovancová
Leona Schovancová vyštudovala ekonómiu a management na MU a MZLU v Brne. Odbornú prax získala v zákazníckom servise v rôznych utilitách. Od roku 1993 pracovala pre Jihomoravskú energetiku, a.s., neskoršie pre E.ON ČR, a.s., kde okrem iného zodpovedala za Call Centrum. Od roku 2006 pracuje pre skupinu RWE v ČR, kde zodpovedala za vybudovanie CC a konsolidáciu Billingu. V súčasnej dobe sa venuje predovšetkým reštrukturalizácii pobočkovej siete RWE v ČR a rôznym projektom v oblasti zákazníckeho servisu.
Ďalší autori
doc. Ing. Daniela Špirková, PhD.
Výskumná činnosť doc. Špirkovej je zameraná na ekonomické a inštitucionálne nástroje na realitnom trhu s dôrazom na bytovú politiku. Vysokoškolské vzdelanie absolvovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Habilitovala na VUT v Brne na Fakulte stavební. Má dlhoročné praktické skúsenosti v bankovom sektore a nadnárodnej developerskej spoločnosti v oblasti riadenia investičného financovania a riadenia rizík v developerskom procese. Na Slovenskej technickej univerzite sa dlhodobo venuje problematike nájomného bývania. Je riešiteľkou a spoluriešiteľkou viac ako 20 domácich a zahraničných výskumných projektov (VEGA, KEGA, APVV, COST, TAČR, SuReFit a pod.), v rámci ktorých so svojimi doktorandmi rieši problematiku megaprojektov, udržateľnosti ekonomických nástrojov v oblasti bytovej politiky a financovania developerských projektov. Jej skúsenosti sú zhrnuté vo vedeckých zahraničných a domácich publikáciách, ako aj v odborných článkoch. V roku 2010 vytvorila oddelenie Realitného inžinierstva na Ústave manažmentu STU, ktorého výskumný tím sa venuje komplexne problematike inštitucionálnych a ekonomických nástrojov na realitnom trhu v spolupráci s významnými zahraničnými pracoviskami.
Je spoluautorkou certifikovanej metodiky pre Českú republiku - návrh indikátorov popisujúcich a interpretujúcich relevantné aspekty s podstatným a skrytým dopadom predovšetkým na ekonomickú udržateľnosť a dostupnosť bývania v mestách a obciach a skúmanie možností ich vplyvu prostredníctvom strategických, hlavne ekonomických a administratívnych, nástrojov bytovej politiky a politiky udržateľného rozvoja. Certifikovaná metodika bola výsledkom riešenia projektu „TAČR Omega: Modely sociálního bydlení, jejich prostorové parametry a kvalitativní kritéria“.
Príspevok: Ekonomické benefity modulárnych nadstavieb SOLTAG
Väčšina existujúcich panelových bytových domov na Slovensku má dostatočnú statickú rezervu umožňujúcu stavbu strešných nadstavieb. Napriek značným výhodám modulárnych strešných nadstavieb je vyššie uvedená metóda zvyšovania dostupného a udržateľného bytového fondu - najmä vo veľkých mestách na Slovensku málo využívaná. Príspevok prezentuje riešenie pre nízkoenergetické nadstavby - Koncept SOLTAG - na základe poznatkov získaných štúdiom problémov týkajúcich sa rozšírení SOLTAG v rámci projektu SURE-Fit (Sustainable Roof Extension Retrofit) a praktických skúseností z Dánska.
JUDr. Alexander Škrinár, CSc.
Alexander Škrinár pôsobí ako právnik, so špecializáciou na obchodné právo. Vyštudoval Právnickú fakultu UK, Bratislava – právo, kde aj získal titul kandidát vied. Vyučuje obchodné právo na katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty TU v Trnave. Pôsobí v redakčnej rade Bulletinu Slovenskej advokácie a skúšobnej komisie pre skúšky advokátskych koncipientov.
S problematikou zodpovednosti štatutárnych orgánov sa zaoberal vo viacerých publikáciách a článkoch.
Ing. Ivan Kolárik
V roku 1990 založil skupinu Kontrakting, ktorá sa začala venovať strešným konštrukciám a hydroizoláciám. Od roku 1995 navrhujú a vyrábajú drevené konštrukcie krovov a striech a výrobný program postupne rozšírili aj na stavby z dreva. Je zakladajúcim členom Cechu strechárov Slovenska a tiež Sekcie drevostavieb vo Zväze spracovateľov dreva. Stavby a konštrukcie z dreva navrhnuté a vyrobené v skupine KONTRAKTING získali viaceré ocenenia v súťažiach ABF Stavba roka, Drevostavba roka, Strecha roka, CE ZA AR a iných.
Miroslav Dravecký
Miroslav Dravecký vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, učiteľstvo matematiky a fyziky. Po roku učiteľstva pracoval v Trexime Bratislava ako projektový manažér na projektoch v oblasti ľudských zdrojov pre štátne aj súkromné spoločnosti. Popri tom absolvoval bakalárske štúdium finančného manažmentu na Fakulte Managementu Univerzity Komenského.
V spoločnosti Profesia, spol. s r.o. pracuje od roku 2006 ako projektový a produktový manažér. Rozbiehal viaceré internetové projekty spoločnosti, napríklad hodnotenie najlepších výberových procesov RecruitRank.sk, katalóg pozícii Pozicie.sk a pod. V súčasnosti sa venuje najmä prieskumu platov Platy.sk, a mobilným aplikáciam Profesie.
Ing. Radovan Illith, PhD.
V roku 1991 absolvoval Katedru tepelnej techniky na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, kde v roku 1996 úspešne absolvoval doktorandské štúdium v oblasti energetické stroje a zariadenia. V SPP, a.s. pracoval od roku 1995 vo výskume a vývoji so zameraním na energetiku a od roku 2006 pracuje v spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., ako špecialista pre strategické koncepcie a rozvojové štúdie. Je členom technických komisií TK 58 – Tepelná ochrana budov a TK92 Vykurovacie a chladiace systémy v budovách. Aktívne publikuje odborné články so zameraním na energetiku a aktívne prednáša na odborných konferenciách a seminároch. Ďalšie informácie: https://www.linkedin.com/in/radovan-illith-48129a56/
XAVIER TROUSSARD
Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.
Príspevok: Nový Bauhaus
Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.
Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.