Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Autorizovaná architekta a vyučená remeselníčka. Ako architektka pôsobí od 1992, ale od roku 2006 navrhuje pasívne stavby z prírodných materiálov a na niektorých sa aj remeselne zúčastňuje. V ateliéri Createrra, ktorý s manželom vedie, sa spolupodielala sa na projektovaní a realizácii vyše stovky pasívnych domov, pričom väčšina z nich využíva prírodné materiály.Od 2005 je členom o.z. ArTUR a od r. 2007 ako predseda ArTUR manažuje početné medzinárodné projekty zamerané najmä na vzdelávanie, organizuje workshopy, semináre, odborné vzdelávanie v oblasti udržateľného staviteľstva, zameraného na prírodné materiály.

Ďalší autori

Iva Kleinova, MPA

Vedúca oddelenia výskumu v spoločnosti HB Reavis. Študovala históriu na Princeton University a urbánnu politiku na Columbia University v USA. V minulosti pracovala v privátnom sektore (McKinsey & Company, Neulogy), sektore filantropie a medzinárodných inštitúcií (LEAF, UNDP), verejnom sektore (zástupkyňa splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku na Ministerstve financií SR, konzultantka pre požiarnicky zbor mesta New York) a akademickom sektore (riaditeľka programu aplikovanej ekonómie na pražskom CERGE-EI). Príspevok: Prevalcuje virtuálne prostredie osobnú spoluprácu? Bezprecedentná kríza, obrovská vlna automatizácie a zásadná zmena fungovania firiem so sebou prinesú aj nutnosť ešte rýchlejšie inovovať a ešte efektívnejšie riadiť stále sa meniace tímy ľudí s viac kreatívnou, analytickou alebo empatickou prácou. Výskum ukazuje, že takýmto tímom sa darí najlepšie, keď majú vysokú dávku dôvery a schopnosti zdieľania tzv. tacitných vedomostí. Vedia tieto prísady úspechu rovnako dobre vytvárať vo virtuálnom prostredí ako osobne? Ako sa zmení prostredie kancelárií v reakcii na tieto zmeny?

JURAJ KABÁT

Titul inžinier získal na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde vyštudoval odbor Chemické a potravinárske stroje a zariadenia na Ústave procesného inžinierstva. Po skončení inžinierskeho štúdia nastúpil na doktorandské štúdium v odbore Procesná technika na Ústave procesného inžinierstva, kde pôsobí ako doktorand dodnes. Jeho hlavnou výskumnou činnosťou sú tepelné a tepelno-difúzne pochody so zameraním na špecifické a neštandardné podmienky prenosu tepla. Svoje skúsenosti z výskumnej oblasti aplikoval v spoločnosti Eustream a.s., kde sa venoval diagnostike turbosústrojenstiev na tranzitnom plynovode, ako aj únikom skleníkových plynov z plynovodu do atmosféry. Od roku 2020 pôsobí ako procesný inžinier v spoločnosti Wienerberger s.r.o. Jeho hlavným zameraním v spoločnosti je dekarbonizácia procesu výroby pálených tehál. Príspevok: Znižovanie uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál Príspevok je zameraný na podrobnú analýzu uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál. Spoločnosť Wienerberger s.r.o., ako súčasť koncernu Wienerberger AG, si plne uvedomuje svoj podiel na vypúšťaní emisií CO2. Ako výrobca stavených materiálov investuje nemalé prostriedky do dekarbonizácie výrobného procesu vo všetkých produkčných sférach. Cieľom príspevku je zdieľať nadobudnuté poznatky vyplývajúce z každodenného úsilia priamo z výrobnej praxe.

Ing. Katarína Firmentová, PhD.

Lektorka a odborníčka na BOZP.

Ing. Vladimíra Neuschlová

Vladimíra Neuschlová pracuje od roku 2016 v konzultačnej spoločnosti ako biznis konzultant a líderšip kouč pre malých a stredných podnikateľov. Založeniu vlastnej spoločnosti predchádzalo viac ako 10 rokov medzinárodných skúseností na rôznych špecializovaných a manažérskych pozíciách z oblasti logistiky, nákupu, projektového manažmentu a účtovníctva. V rokoch 2007 - 2009 pracovala aktívne na logistických projektoch (prevažne transport) v Nemecku, Poľsku a Českej republike. V rokoch 2010 – 2015 sa venovala budovaniu rôznych supply chain a administratívnych tímov v bratislavskom biznis centre, kde zastávala viaceré lokálne aj medzinárodne pozície. Na konci svojej korporátnej kariéry viedla medzinárodný tím so 160-timi zamestnancami, ktorý bol zodpovedný za rôzne logistické medzinárodné aktivity. Dnes pomáha firmám pri zavádzaní komplexných zmiena na projektoch často pracuje od ich zrodu až po úspešnú transformáciu. Líderšip je stále jej vášňou a rada aplikuje nové spôsoby myslenia pri práci na projektoch, transformácií procesov alebo v spolupráci na osobnom raste svojich klientov a ich zamestnancov.

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

JUDr. Helena Spišiaková

JUDr. Helena Spišiaková je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1984 vykonala aj rigoróznu skúšku. V roku 1983 nastúpila ako referent na odbore výstavby a územného plánovania vtedajšieho Mestského národného výboru v Nitre. V rokoch 1991 až 2001 absolvovala viaceré vzdelávacie podujatia v zahraničí (Nemecko, Veľká Británia, Dánsko, USA, Holandsko), ktoré boli zamerané na samosprávu a získala certifikáty od rôznych inštitúcií (napr. Nadácia vzdelávania samosprávy SR v Bratislave, Local Self Government Assistace Center v Bratislave, International City/County Management Association Washington, The United States Agency for International Development, Schweizerischer Städteverband, Mundi Unternehmen Beratung). Bola odborným garantom a autorom učebných textov viacerých vzdelávacích projektov akreditovaných Ministerstvom školstva, vedy a výskumu SR (Základné legislatívne princípy fungovania miestnej samosprávy a jej orgánov, Základy správneho konania v podmienkach samosprávy, Prejednávanie priestupkov a iných správnych deliktov v podmienkach miestnej samosprávy).