Ing. Arch. Tomáš Guniš

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o.

Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

Ďalší autori

B.Sc. Adam Svejkovský

Adam Svejkovský vyštudoval odbor Business Administration na University of New York in Prague, ktorého súčasťou je aj štúdium projektového manažmentu. Projektovému riadeniu sa venuje už od roku 2003, kedy sa stal spoluzakladateľom a projektovým manažérom v spoločnosti NeighborBeatsEntertainment, kde pôsobil ako hlavný koordinátor kľúčových aktivít strategického, personálneho a finančného riadenia. V roku 2008 rozšíril svoje projektové skúsenosti o rolu konzultanta - špecialistu na zvyšovanie efektivity predajných procesov v spoločnosti CAMPI. Pracoval v tíme pre analýzu manažérskeho riadenia, predajných procesov i následného zavádzania kľúčových zmien napr. do spoločností Raiffeisenbank, Tatra Banka či Poštová sporiteľňa. V rokoch 2009 – 2011 pôsobil v pozícii marketingového riaditeľa v novovzniknutej spoločnosti Bedna.TV, prevádzkujúcej internetovú televíziu a filmovú produkčnú spoločnosť, kde zavádzal systém projektového a manažérskeho riadenia. Podobnou problematikou sa zaoberal aj v rámci občianskeho združenia Pozitivní evoluce (Pozitívna evolúcia), kde v roku 2012 zavádzal systém pre projektové riadenie EasyProject.

Ján Hrončák

Co-founder VRBA  /  AKULAR.  Inovácie v oblasti AR/VR a IoT technológií pre inteligentné mestá a real estate sektor.

Mgr. Martin Podhajský

Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.

JUDr. Marcela Macová, PhD.

Absolvovala Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, nadväzne na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach obhájila rigoróznu prácu na tému „Ochrana osobných údajov“ a na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 2016 ukončila doktorandské štúdium zamerané na ochranu osobných údajov. V rokoch 2005 až 2013 pôsobila na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych odborných konferenciách, je autorkou viacerých komentárov k zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj mnohých publikovaných článkov o ochrane osobných údajov. Ako lektorka sa špecializuje na tému „ochrana osobných údajov“. V súčasnosti sa prostredníctvom svojej spoločnosti DAPRO Consulting s. r. o. profesionálne venuje aj výkonu funkcie.

Dr. Milan Veščičík

Milan Veščičík je skúsený odborník so skvelými prezentačnými zručnosťami a dlhoročnou praxou nielen vo vedení seminárov, ale najmä v oblasti tvorby podnikateľských plánov, stratégií, implementácií kontrolingových a kalkulačných systémov, podnikových analýz, optimalizácií a podobných projektov. Dlhé roky je riaditeľom poradenskej spoločnosti GRADIENT 5. Je znalcom v odbore ekonómia a manažment odvetvie kontroling.

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.