prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
Od roku 2008 pôsobí ako riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. Je autorizovaným stavebným inžinierom, odborne spôsobilou osobou na energetickú certifikáciu a znalcom. Od roku 1971 sa odborne sa zameriava na tepelnú ochranu budov, od roku 1986 zatepľovaniu, znižovaniu potreby a spotreby energie, energetickej hospodárnosti a obnove budov. Počas celého obdobia svojej odbornej činnosti sa venovala výskumu a vývoju v uvedených oblastiach, ale aj normotvornej, publikačnej, prednáškovej činnosti a vzdelávaniu. Od začiatku implementácie smernice o EHB sa zúčastnila prípravy legislatívnych predpisov (zákona a vyhlášky o EHB). Pôsobila ako vedúca autorských kolektívov riešenia výskumných projektov na národnej a medzinárodnej úrovni a takmer 30 pilotných a demonštračných projektov zatepľovania, odstraňovania systémových porúch bytových domov a obnovy budov.
Ing. Marcela Ilavská
Marcela Ilavská sa venovala daňovej a účtovnej problematike najskôr ako účtovníčka u predajcu automobilov Honda, potom ako odborná redaktorka časopisu Dane a účtovníctvo v praxi. V súčasnej dobe pracuje ako externá redaktorka odborných publikácii v Nakladateľstve Forum. Venuje sa tiež publikačnej činnosti, vedeniu jednoduchého účtovníctva a účtovnému poradenstvu.
Ing. Josef Pikálek
Lektor je renomovaným špecialistom v oblasti úspor energie, energetickým audítorom Českej republiky, poradcom v rámci siete Energetických konzultačných a informačných stredísk.
XAVIER TROUSSARD
Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.
Príspevok: Nový Bauhaus
Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.
Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.
Ing. Ondrej Kozlovský
V oblasti nehnuteľností sa pohybuje niekoľko rokov, má za sebou dokončených viac ako 850 zákaziek z geodézie, predaja nehnuteľností a konzultácií. Tiež je členom ďalších geodetických stavovských organizácií ZZGK a SSGK, kde sa snaží presadzovať úpravy legislatívy tak, aby sa eliminovali chyby pri kúpe a výstavbe nehnuteľností.
Ing. arch. Martina Jelínková
Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany.
Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja
Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti.
Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.