Ing. Arch. Tomáš Guniš

Martin Košta, český skúsený lektor, pracuje v spoločnosti APOGEO ako senior účtovník, ktorý sa podieľa na vedení účtovných IFRS a ad-hoc zákaziek. Jeho špecializáciou sú predovšetkým klienti účtujúci podľa IFRS štandardov, finančné a neziskové inštitúcie a klienti so skladovým hospodárstvom. Súčasťou jeho agendy sú aj klienti s dotačnými programami. V roku 2019 získal certifikát "Špecialista IFRS".

Venuje sa ekonomickým otázkam národného hospodárstva jednak v rámci činností u podnikateľských firiem a jednak ako lektor na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1993 je tiež daňovým poradcom so zameraním na daň z príjmov. Doteraz publikoval viac ako 1 100 odborných článkov k daňovej problematike, prezentovaných v renomovaných vydavateľstvách. Je tiež autorom viac ako 15 publikácií k daňovej problematike.

Autorizovaný krajinný architekt, historik a heraldik. Je členom Slovenskej komory architektov. V súčasnosti pracuje vo vlastnom ateliéri v Žiline. V praxi sa venuje najmä vertikálnej zeleni, strešným záhradám a drobnej sakrálnej architektúre v krajine. Je zakladateľ medzinárodného projektu Strom pokoja. V roku 2018 bolo jeho autorské dielo “Zelená stena Gothal v Liptovskej Osade” zaradené ako jedno z troch diel reprezentujúcich Slovensko do medzinárodnej výstavy “Krajinná architektúra ako spoločný základ”. Výstavu, ktorá prezentovala projekty krajinnej architektúry zrealizované v Európe v rokoch 2013 – 2017 organizovala európska pobočka Medzinárodnej federácie krajinných architektov – IFLA (The International Federation of Landscape Architects). Publikuje v odborných a vedeckých časopisoch na Slovensku, Česku, Kanade, Austrálii a Novom Zélande.

Monika Rychtáriková je prezidentkou Slovenskej akustickej spoločnosti a členkou rady Európskej akustickej spoločnosti. V roku 2015 získala na Slovensku ocenienie “vedkyňa roka” a prezentovala výsledky výskumu na prestížnej konferencii TEDx Bratislava. Je profesorkou na Fakulte Architektúry KU Leuven a na Stavebnej fakulte STU Bratislava. Jej celoživotná vedecko-výskumná činnosť zahŕňa viacero tém v oblasti stavebej fyzky, v posledných rokoch sa však zameriava najmä na témy týkajúce sa stavebnej a priestorovej akustiky. Jej súčasný výskum zahŕňa témy ako napr. subjektívne posúdenie zvukovej izolácie, akustická orientácia nevidiacich v priestore, ale aj akustické vlastnosti nových/netradičných a recyklovaných materiálov a konštrukčných sústav (ETFE vankúše, metamateriály a recyklované materiály), ktoré rieši v spolupráci so svojimi doktorandmi. Medzi najmladšie predmety jej záujmu patrí i využitie simulačných metód pri výskume histórie architektúry a ako aj digitalizácia kultúrneho dedičstva v oblasti akustiky.

PaedDr. Tibor Lukács Odborník na školskú legislatívu s dlhoročnou profesionálnou praxou, ktorej sa aktívne venuje v rámci svojho zamestnania. Vo svojej lektorskej činnosti spája teóriu právnych predpisov s reálnym fungovaním škôl a prináša účastníkom zrozumiteľné, praktické a ihneď aplikovateľné riešenia.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?