PhDr. Zuzana Kollárová
Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.
prof. Ing. Monika Rychtáriková, PhD.
Monika Rychtáriková je prezidentkou Slovenskej akustickej spoločnosti a členkou rady Európskej akustickej spoločnosti. V roku 2015 získala na Slovensku ocenienie “vedkyňa roka” a prezentovala výsledky výskumu na prestížnej konferencii TEDx Bratislava. Je profesorkou na Fakulte Architektúry KU Leuven a na Stavebnej fakulte STU Bratislava. Jej celoživotná vedecko-výskumná činnosť zahŕňa viacero tém v oblasti stavebej fyzky, v posledných rokoch sa však zameriava najmä na témy týkajúce sa stavebnej a priestorovej akustiky. Jej súčasný výskum zahŕňa témy ako napr. subjektívne posúdenie zvukovej izolácie, akustická orientácia nevidiacich v priestore, ale aj akustické vlastnosti nových/netradičných a recyklovaných materiálov a konštrukčných sústav (ETFE vankúše, metamateriály a recyklované materiály), ktoré rieši v spolupráci so svojimi doktorandmi.
Medzi najmladšie predmety jej záujmu patrí i využitie simulačných metód pri výskume histórie architektúry a ako aj digitalizácia kultúrneho dedičstva v oblasti akustiky.
JUDr. Alena Gallo
V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka právneho oddelenia spoločnosti podnikajúcej na národnom ako aj medzinárodnom trhu, je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika Košice. Špecializuje sa na poradenstvo v oblasti obchodného práva, bankového práva, fúzií a akvizícií a v oblasti developingu. Pracuje ako konzultant pri výstavbe developerských projektov, v rámci ktorých má na starosti poradenstvo v oblasti povoľovacích procesov, zmluvné vzťahy a štruktúrovanie transakcií. Vo svojej praxi sa zameriava na problematiku vecných práv, developerskej výstavby a záväzkových vzťahov v stavebníctve.
Ing. Ingrid Konečná Veverková
Lektorka pôsobí ako hlavná kontrolórka mesta Brezno, predsedníčka Asociácie kontrolórov územnej samosprávy SR, autorka množstva publikácií. Venuje sa témam kontroly v územnej samospráve, finančnej kontroly, ekonomike samosprávy, rozpočtovým pravidlám verejnej správy a školstvu.
JUDr. Barbora Korenecová
Barbora Korenecová
Narodená v Topoľčanoch v Slovenskej Republike
Vzdelanie: Univerzita Komenského v Bratislave (magister práv, 2006), Bratislavská vysoká škola práva v Bratislave (doktor práv, 2007)
Profesijné členstvo: Slovenská advokátska komora (od 2007-advokátsky koncipient, od 2010-advokát)
Jazyky: anglický, nemecký, španielsky, slovenský, český
Špecializácia: pracovné právo, obchodné právo, právo duševného vlastníctva
Prax: advokátska kancelária Legal Counsels s.r.o. ako asociovaný advokát www.legalcounsels.sk
Mgr. art. Rudolf Látečka
Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov.
Príspevok: Imaginárny svet a architektúra
Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?
