Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany.

Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja

Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti.

Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Ďalší autori

Ing. Peter Gallovič

Peter Gallovič je odborníkom v oblasti odpadového hospodárstva. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole technickej v Košiciach. Pracoval ako banský geológ a od roku 1991 sa venuje problematike odpadového hospodárstva. Najprv na Okresnom úrade životného prostredia Košice - okolie, neskôr v súkromnej sfére.V rokoch 2002 – 2007 bol riaditeľom odboru odpadového hospodárstva na Ministerstve životného prostredia SR. Od roku 2007 pôsobil v rôznych manažérskych pozíciách. V súčasnosti pracuje v poradensko-konzultačnej firme, pôsobiacej v oblasti životného prostredia. Venuje sa lektorskej a publikačnej činnosti. Je spoluautorom viacerých odborných publikácii z oblasti legislatívy v odpadovom hospodárstve. Je odborne spôsobilou osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov pre odpadové hospodárstvo a interným audítorom podľa normy ISO 14001:2004.

Ing. Jan Bukovský

Jan Bukovský je inšpektorom IT bezpečnosti v Českej exportnej banke. V rokoch 2001 a 2007 pracoval ako interný audítor a vedúci oddelenia odboru interného auditu Českej konsolidačnej agentúry. V súčasnosti sa venuje školeniu IT audítorov. Popritom prednáša o bezpečnosti IT.

Pavel Kohout

Pavel Kohout pracuje na finančných trhoch od roku 1993, pomáhal vybudovať najväčšie české finančné impérium, ako jediný český ekonóm predpovedal menovú krízu v roku 1997, navrhol prvé tri luxemburské fondy v českej korune, publikoval niekoľko populárnych kníh o financiách a ekonómii. Bol poradcom ministrov financií. V súčasnosti je členom komisie expertov Národnej ekonomickej rady vlády – NERV.

Ing. Drahoslav Lörinc

Od roku 2001 pôsobí v oblasti technickej asistencie v procesoch verejného obstarávania. 12 rokov pôsobil ako lektor Úradu pre verejné obstarávanie, kde pripravoval žiadateľov na získanie odbornej spôsobilosti vo verejnom obstarávaní. Okrem verejného obstarávania sa venuje manažérskemu vzdelávaniu a poradenskej a konzultačnej činnosti v oblasti eurofondov.

Mgr. Michal Horváth

Michal Horváth je absolventom Právnickej fakulty TU v Trnave. Počas štúdia absolvoval stáž na exekútorskom úrade a následne po ukončení štúdia v roku 2015 pracoval ako koncipient.  Od roku 2016 pôsobí ako lektor a právnik v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (SNSĽP), so špecializáciou na vzdelávacie aktivity pre žiakov a žiačky základných, stredných a vysokých škôl, zamestnancov a zamestnankyne v súkromnej, ale aj verejnej sfére na rôzne témy. Ako lektor sa zameriava predovšetkým na tému bezpečnosti sociálnych sietí, kyberšikany, diskriminácie, šikany, mobbingu, bossingu na pracovisku z právneho hľadiska, vzhľadom na stúpajúcu tendenciu konaní, ktoré vykazujú známky porušovania práv v pracovnom prostredí, počnúc predzmluvnými vzťahmi, až po skončenie pracovného pomeru. Absolvoval vzdelávanie a je držiteľom certifikátu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pod záštitou Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR). Popri práci pre SNSĽP prednáša súkromne pre pedagogických zamestnancov a vysoké školy.

MIROSLAV ZLIECHOVEC

Vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb. Prednáša spolu s Tomášom GUNIŠOM.