Ing. Anton Ambrózy
Anton Ambrózy pôsobil od roku 2007 ako vedeckovýskumný pracovník TnUAD v Trenčíne a STU v Bratislave v oblastiach bezpečnosti a spoľahlivosti technických systémov, informatiky, automatizácie a biosenzoriky. V súčasnej dobe pôsobí v súkromnej sfére a venuje sa problematike bezpečnosti IT.
Ďalší autori
Mgr. Mária Mrižová
Riaditeľka odboru archívov a registratúr v Štátnom archíve SR v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odborníčka na elektronizáciu archívnych záznamov.
Ing. Mgr. Luděk Nezmar, MBA
Luděk Nezmar sa špecializuje na ochranu osobných údajov a zároveň publikuje odborné články a publikácie na tému GDPR. Tiež sa špecializuje na ESG reporting a udržateľnosť firiem. V minulosti riadil niekoľko spoločností z rôznych odvetví. Vo všetkých bol konfrontovaný so spracovaním veľkého množstva dát a ich následným využitím v manažmente firiem. Problematiku spracovania dát potom spoznal ako zo strany používateľa – manažéra, tak z pohľadu architekta a programátora. V posledných rokoch sa aktívne zaoberá spracovaním a ochranou dát, modeláciou firemných procesov, efektívnym využívaním moderných technológií v oblasti ICT a kybernetickou bezpečnosťou.
JUDr. Ing. Peter Schmidt
Lektor je daňovým poradcom. V rámci svojej dlhoročnej praxe sa venuje najmä daňovým sporom, t.j. externým zastupovaním daňových subjektov počas daňových kontrol. V spoločnosti VGD SLOVAKIA s. r. o., daňovo poradenskej a audítorskej spoločnosti, vedie tím pre správu daní. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Fakultu hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, odbor účtovníctvo a audítorstvo. Pôsobí tiež ako člen komisie Slovenskej komory daňových poradcov pre správu daní a člen komisie Slovenskej komory daňových poradcov pre daň z pridanej hodnoty.
JUDr. Tomáš Buzinger
Právnik, hlavný štátny radca na Právnom odbore Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Dlhodobo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti.
Ing. Eduard Leitner
Eduard Leitner vyštudoval bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Po skončení štúdia začal pracovať ako bezpečnostný technik pre taliansku spoločnosť na projekte pri dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Počas tohto projektu založil spoločnosť na poskytovanie služieb v oblasti bezpečnosti pri práci a požiarnej prevencie. V súčasnosti pracuje na projekte výstavby Čpavku 4 v spoločnosti Duslo a.s., pričom naďalej vystupuje ako garant v spoločnosti LEED s.r.o., ktorá poskytuje svoje služby ako výrobným, tak aj nevýrobným spoločnostiam.
MARTIN WOLLENSAK
Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku.
Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov.
V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie.
Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS
Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti
Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.
Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).