Ing. Anton Ambrózy

Účtovníctvu a podnikateľskému poradenstvu sa venuje dlhé roky. Ako účtovník, finančný a rozvojový manažér, asistent audítora má dlhoročnú prax v rôznych firmách, z ktorých získala veľký prehľad o praktickej problematike účtovníctva v stavebných firmách. Pomáha účtovníkom lepšie zvládať svoju prácu, vidieť účtovné a právne súvislosti i daňový dopad účtovania. Účtovníctvo považuje za hlavný zdroj pre správne manažérske rozhodnutia.

Rastislav Urda pôsobí ako lektor verejného obstarávania s dlhoročnou praxou v tejto oblasti. Po skončení štúdií práva pracoval ako kontrolór verejného obstarávania z pozície riadiaceho orgánu na Ministerstve dopravy SR. Následne pôsobil na Úrade pre verejné obstarávanie, kde posudzoval námietky (od roku 2013 ako vedúci oddelenia dohľadu). Venoval sa tiež kontrole verejných obstarávaní a pravidelne poskytoval školenia ako vybraný lektor Úradu. V súčasnosti sa venuje hlavne lektorskej činnosti v oblasti verejného obstarávania.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Milica Okáliová je absolventkou vysokej školy poľnohospodárskej v Moskve. Počas svojej pracovnej kariéry pracovala ako finančný manažér, manažér kvality pre spoločnosti poskytujúce ekonomické a administratívne služby a poskytujúce IT služby. V roku 2009 začala spolupracovať / pracovať na projektoch financovaných z EÚ zdrojov. Má skúsenosti s projektami zo SIA, SIEA, OP Zdravotníctvo, OP Bratislavský kraj a národných projektov financovaných z OP Vzdelávanie.

JUDr. Marcel Ružarovský je advokát so sídlom v Trnave, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 8218. Štúdium práva absolvoval na Trnavskej univerzite, kde po obhájení práce „Trestné činy v doprave“ získal aj titul JUDr. Pôsobí v advokátskej praxi od roku 2015, vlastnú advokátsku kanceláriu vedie od roku 2021. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na trestné právo, priestupky a správne delikty, dopravné nehody. Je autorom viac ako 40 odborných príspevkov zameraných najmä na problematiku trestného práva, priestupkov, cestnej dopravy a oprávnení príslušníkov polície, publikovaných na právnických portáloch a v právnických časopisoch. Klientom ponúka profesionálny a diskrétny prístup pri riešení ich právnych problémov.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?