doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.

Vedúci obchodného oddelenia Siemens, s.r.o. Je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT. Po ukončení štúdia pracoval na rôznych pozíciách v oblasti vývoja elektronických telekomunikačných a riadiacich systémov. V roku 1992 začal pracovať v dcérskej spoločnosti firmy Cerberus AG Švajčiarsko, ktorá bola významným výrobcom systémov elektrickej požiarnej signalizácia a plynových stabilných hasiacich zariadení. V práci v oblasti protipožiarnych systémov pre priemysel, tunely a energetiku pokračuje aj po integrácii spoločnosti Cerberus AG do koncernu Siemens. Pôsobí tiež v technickej komisii TK120 ÚNMS SR, ktorá sa zaoberá požiarnotechnickými zariadeniami a prostriedkami na ochranu pred požiarmi.

Venuje sa ekonomickým otázkam národného hospodárstva jednak v rámci činností u podnikateľských firiem a jednak ako lektor na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1993 je tiež daňovým poradcom so zameraním na daň z príjmov. Doteraz publikoval viac ako 1 100 odborných článkov k daňovej problematike, prezentovaných v renomovaných vydavateľstvách. Je tiež autorom viac ako 15 publikácií k daňovej problematike.

Detská psychologička a pedagogička s dlhoročnou praxou v predškolských a školských zariadeniach. V Bratislave vedie už niekoľko rokov materskú školu a je zakladateľkou poradenského centra pre deti s poruchami učenia, pozornosti a správania - Centra Dr. Sindelar. Ťažiskom jej práce je poradenstvo pre rodičov v oblasti výchovy a vzdelávania ich detí. Po celom Slovensku vzdeláva odborníkov z pomáhajúcich profesií. Je autorkou série kníh Ako rozvíjať schopnosti dieťaťa a Hry a aktivity na rozvoj schopností dieťaťa. Je spoluautorkou knihy Testujme a rozvíjajme svoje dieťa a viacerých odborných publikácií zameraných na diagnostiku a stimuláciu príčin porúch učenia, pozornosti a správania.

Peter Gallovič je odborníkom v oblasti odpadového hospodárstva. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole technickej v Košiciach. Pracoval ako banský geológ a od roku 1991 sa venuje problematike odpadového hospodárstva. Najprv na Okresnom úrade životného prostredia Košice - okolie, neskôr v súkromnej sfére.V rokoch 2002 – 2007 bol riaditeľom odboru odpadového hospodárstva na Ministerstve životného prostredia SR. Od roku 2007 pôsobil v rôznych manažérskych pozíciách. V súčasnosti pracuje v poradensko-konzultačnej firme, pôsobiacej v oblasti životného prostredia. Venuje sa lektorskej a publikačnej činnosti. Je spoluautorom viacerých odborných publikácii z oblasti legislatívy v odpadovom hospodárstve. Je odborne spôsobilou osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov pre odpadové hospodárstvo a interným audítorom podľa normy ISO 14001:2004.

Tomáš Janoušek je daňový poradca a partner pre daňové a účtovné služby poskytované v rámci skupiny XTEND. Pred založením daňovo poradenskej kancelárie Tomáš pôsobil v poprednej medzinárodnej poradenskej skupine dlhodobo umiestňovanej v rámci top poradenských firiem na Slovensku a následne ako daňový manažér v medzinárodnej poradenskej skupine pôsobiacej v centrálnej Európe. Tomáš sa špecializuje najmä na medzinárodné zdaňovanie a transferové oceňovanie, daň z príjmov právnických osôb, daň z pridanej hodnoty a daňové konanie. Tomáš plynule komunikuje po anglicky.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?