doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.

Okrem teoretickej výuky sa venuje praktickej tvorbe – projektovaniu TZB od roku 1996. Od roku 1984 pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Stavebnej fakulte v Košiciach na oddelení Technických zariadení budov, prednáša TZB II – Vykurovanie, Vykurovacie systémy a vyučuje na diplomových projektoch či ateliérovej tvorbe. Venovala sa legislatíve pri preberaní EU noriem v oblasti tepelných čerpadiel, v oblasti prípravy a distribúcie teplej vody, a v oblasti ekonomickej a energetickej efektívnosti systémov vykurovania. Je autorom vysokoškolských učebníc z oblasti vykurovania a zdravotechniky a niekoľkých monografií.

Ďalší autori

Ing. Ondrej Kozlovský

V oblasti nehnuteľností sa pohybuje niekoľko rokov, má za sebou dokončených viac ako 850 zákaziek z geodézie, predaja nehnuteľností a konzultácií. Tiež je členom ďalších geodetických stavovských organizácií ZZGK a SSGK, kde sa snaží presadzovať úpravy legislatívy tak, aby sa eliminovali chyby pri kúpe a výstavbe nehnuteľností.

JUDr. Rastislav Urda

Rastislav Urda pôsobí ako lektor verejného obstarávania s dlhoročnou praxou v tejto oblasti. Po skončení štúdií práva pracoval ako kontrolór verejného obstarávania z pozície riadiaceho orgánu na Ministerstve dopravy SR. Následne pôsobil na Úrade pre verejné obstarávanie, kde posudzoval námietky (od roku 2013 ako vedúci oddelenia dohľadu). Venoval sa tiež kontrole verejných obstarávaní a pravidelne poskytoval školenia ako vybraný lektor Úradu. V súčasnosti sa venuje hlavne lektorskej činnosti v oblasti verejného obstarávania.

prof. Ing. Monika Rychtáriková, PhD.

Monika Rychtáriková je prezidentkou Slovenskej akustickej spoločnosti a členkou rady Európskej akustickej spoločnosti. V roku 2015 získala na Slovensku ocenienie “vedkyňa roka” a prezentovala výsledky výskumu na prestížnej konferencii TEDx Bratislava. Je profesorkou na Fakulte Architektúry KU Leuven a na Stavebnej fakulte STU Bratislava. Jej celoživotná vedecko-výskumná činnosť zahŕňa viacero tém v oblasti stavebej fyzky, v posledných rokoch sa však zameriava najmä na témy týkajúce sa stavebnej a priestorovej akustiky. Jej súčasný výskum zahŕňa témy ako napr. subjektívne posúdenie zvukovej izolácie, akustická orientácia nevidiacich v priestore, ale aj akustické vlastnosti nových/netradičných a recyklovaných materiálov a konštrukčných sústav (ETFE vankúše, metamateriály a recyklované materiály), ktoré rieši v spolupráci so svojimi doktorandmi. Medzi najmladšie predmety jej záujmu patrí i využitie simulačných metód pri výskume histórie architektúry a ako aj digitalizácia kultúrneho dedičstva v oblasti akustiky.

Branislav Jursík

Branislav Jursík sa venuje IT problematike dlhé roky. Vedie súkromnú spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je ochrana a správa informačných systémov s dôrazom na segment malých firiem. Jeho ďalšou devízou je aktívna spolupráca s exekútorskými úradmi, reálne nasadenie bezpečnostných riešení a mnoho skúseností  a príkladov z dlhoročnej praxe.

Ing. Peter Bažík, PhD.

Vedúci oddelenia BIM H+I / Head of BIM H+I department / Abteilungsleiter BIM H+I, STRABAG. Absolvoval štúdium na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, kde získal inžiniersky a doktorandský titul na katedre technológií stavieb pod vedením prof. Jozefa Gašparíka. Od roku 2015 začal pracovať pre spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o. V roku 2017 pôsobil 6 mesiacov v rámci rakúskeho sídla spoločnosti, kde sa vzdelával v oblastivývoja a aplikácie BIM-u. Momentálne pôsobí ako vedúci BIM oddelenia pre oblasť pozemných stavieb. Venuje sa vedeniu tímu, vývoju a aplikácii BIM-u v rámci konkrétnych zákaziek firmy. Príspevok: Inovatívne zelené a digitálne technológie Predstavenie prístupu koncernu STRABAG k inováciám a digitalizácii v stavebníctve. Budú predstavené niektoré zo zaujímavých vývojových technológií, ktorým sa STRABAG venuje a aplikuje v praxi. Konkrétne bude spomenutý interný mapový a GIS systém STRABAG.Maps, inovatívny high-tech asfalt ClAir®, výskumný projekt modulárnych machových stien absorbujúcich jemné prachové častice MoosText. V rámci prednášky bude zmienené využitie digitálnych technológií, konkrétne nástrojov BIMu pri výstavbe jedného z mediálne známejších projektov na Slovensku. Ide o výstavbu výrobnej haly pre spoločnosť Medline, ktorá sa realizuje pri Partizánskom. Spoločnosť sa venuje výrobe chirurgických setov. Projekt je z technického a projekčného pohľadu taktiež zaujímavý požiadavkou na „čisté priestory“.

MARTIN WOLLENSAK

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).