doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.
Okrem teoretickej výuky sa venuje praktickej tvorbe – projektovaniu TZB od roku 1996. Od roku 1984 pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Stavebnej fakulte v Košiciach na oddelení Technických zariadení budov, prednáša TZB II – Vykurovanie, Vykurovacie systémy a vyučuje na diplomových projektoch či ateliérovej tvorbe. Venovala sa legislatíve pri preberaní EU noriem v oblasti tepelných čerpadiel, v oblasti prípravy a distribúcie teplej vody, a v oblasti ekonomickej a energetickej efektívnosti systémov vykurovania. Je autorom vysokoškolských učebníc z oblasti vykurovania a zdravotechniky a niekoľkých monografií.
Ďalší autori
Ing. Ján Dekánek
Ing. Ján Dekánek pôsobil ako konateľ a obchodno-ekonomický riaditeľ, špecialista PO v spoločnosti APOLLOPROJEKT, s.r.o., od 25.08.2013 je konateľom spoločnosti Cognitio, s.r.o, ktorá sa zaoberá protipožiarnou bezpečnosťou. Je nositeľom autorizačného osvedčenia projektovanie pozemných stavieb a osvedčenia odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany. Je členom Asociácie pasívnej požiarnej ochrany SR a Slovenská tunelárska asociácia. Z hľadiska PBS sa zaoberá najmä priemyselnými odvetviami – chemický priemysel, energetika, cestné tunely. Od r. 1993 je členom TK 17. Je autorom viacerých STN z oblasti PBS. Od r. 1986 sa venuje počítačovej aplikácii riešenia PBS, najmä jej matematickej stránky. Od r. 1989 pôsobí pri Ústave vzdelávania a služieb v Bratislave ako lektor pri vzdelávaní špecialistov PO.
Alexander Ščerbák
Je produktový a projektový manažér výrobcu systémov MPH SAPFIR., spoločnosť Sapfir s.r.o. Špecializuje sa na inovácie a uvedenie nových produktov na tuzemský a medzinárodný trh.
Ing. Anna Gálová
Odborníčka na vodné hospodárstvo a súvisiacu legislatívu. Začínala ako technológ čistenia odpadových vôd a zároveň ako vedúca laboratória vo vodárenskej spoločnosti. Po zriadení úradov životného prostredia 15 rokov pracovala na okresnom úrade v oblasti životného prostredia. Ďalších 17 rokov pôsobila na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na sekcii vôd, z toho 14 rokov ako riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva.
Ing. Jozef Priesol, PhD.
Pán lektro je špecialista s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Zaujíma sa o legislatívu v uvedených oblastiach a jej praktické implementovanie a dodržiavanie. Má skúsenosti s výkonom zákonných auditov kybernetickej bezpečnosti, ako aj auditov ISO 9001, ISO 14001, ISO 45001, ISO 27001, ISO 27018, ISO 20000-1. Zároveň sa venuje aj ochrane osobných údajov. Je držiteľom viacerých odborných certifikácii, ako napríklad ISO 27001 Lead Auditor a MKB. Je autorom riadiacich interných dokumentov, ako aj odborných publikácií. Vo voľnom čase sa venuje letectvu ako privátny pilot.
Mgr. Tatiana Križanová
Vyštudovala vysokú školu pedagogickú v Nitre a pracuje ako odborný radca na Regionálnom úrade školskej správy v Trenčíne. Pôsobí ako metodik pre základné školy. Má dlhoročnú prax v školstve a pracuje v štátnej správe ako metodik.
Mgr. art. Mária Novotná
Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej.
Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja
Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi.
Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.