doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.

Róbert Gašparovič je právnik špecializujúci sa na oblasť ochrany osobných údajov, priemyselných práv, autorských práv, práva informačných technológii a záväzkového práva.

Viera Šándorová je v súčasnosti učiteľkou profesijného rozvoja. Pracuje v regionálnom pracovisku Metodicko-pedagogického centra v Prešove v oddelení ROCEPO (Rómske vzdelávacie centrum). Zároveň je certifikovaným lektorom Združenia Orava a venuje sa metodike podporujúcej rozvoj kritického myslenia a prierezovej téme multikultúrna výchova. Oddelenie ROCEPO sa dlhodobo venovalo príprave budúcich pedagogických asistentov formou kvalifikačného vzdelávania. ROCEPO sa zároveň sa venuje odborno-metodickej pomoci pedagogickým a odborným zamestnancov pracujúcich so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Pôsobí v pražskej pobočke medzinárodného ateliéru Bogle Architects na pozícii Director a spoluvedie 30–členným tím kreatívnych architektov a dizajnérov.  Vyštudovala Fakultu Architektúry a Urbanizmu na STU v Bratislave. Počas štúdia absolvovala pobyt na École d’Architecture vo francúzskom Lyone a na School of Architecture KTH v Stockholme.  Jej kariéra odštartovala v Paríži projektom dnes už realizovanej rezidencie Salt Lake v lyžiarskom stredisku Les Arcs 1600 vo Francúzsku. Po presune do Londýna pracovala vo svetoznámom ateliéri Foster + Partners na projektoch do Indie, vrátane Mumbai Tower, vtedy najvyššej veže na svete.  Od roku 2009 pôsobí v ateliéri Bogle Architects. Medzi najvýznamnejšie realizácie z posledného obdobia patria výskumné centrum ELI Beamlines s prestížnym ocenením MIPIM Awards, Šárecký Dvůr ocenený v rámci HOF Awards 2019 ako najlepší rezidenčný projekt CEE a na Slovensku napríklad butikový administratívny objekt UNIQ Staromestská s dvoma oceneniami zo Stavby Roku či rezidenčný projekt UNIQ Majakovského. Do jej portfólia patria aj projekty v Casablance, v Moskve, v Rakúsku či v Chorvátsku. Barbora taktiež prednáša v rámci architektonického bloku centra European Centre for Career Education.  Príspevok: Minúť menej, získať viac Architektúra má neskutočne pozitívny dopad na naše životy, naše životné prostredie a našu planétu. No stavebníctvo a stavebný priemysel sú však zodpovedné až za 40% globálne vyprodukovaných emisií CO2. Trvalo udržateľný dizajn už nie je len niečo, čo by bolo „dobré mať“. Je to každodennou povinnosťou nás všetkých. Trvalo udržateľné riešenia nemusia byť komplikované ani drahé. Barbora predstaví medzinárodné a miestne projekty ateliéru Bogle Architects, ktoré majú rôzne funkcie a rozsah. No všetky majú spoločný prístup k dizajnu - kombinujú jednoduché riešenia a nazeranie na problémy z iného uhľa pohľadu.

Mária Dzurová je odborník a konzultant, lektor v oblasti marketingového manažmentu, marketingu, logistiky, ochrany spotrebiteľa, inovácií, nákupu a obstarávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Má dlhoročnú prax vo výrobnej firme v riadení nákupu, predaja, distribúcie (predaj, riadenie vzťahov so zákazníkmi, skladovanie, doprava, nákup, obchodné jednania – zmluvné vzťahy, riadenie obchodných stredísk, firemných predajní, spolupráca s výrobou). Aktuálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ Ekonomickej univerzity v Bratislave. Doktorát získala z oblasti logistiky, habilitovala v oblasti marketingu. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľom rôznych výskumných projektov, zameraných na oblasť modernizácií a inovácií, ako ochrany spotrebiteľa.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.