doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.

Kateřina Nechanická je personalistka, podnikateľka a profesionálna koučka s akreditáciou Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy České republiky a ICF (nternational Coaching Federation). Poskytuje konzultácie v oblasti kariérneho poradenstva, aktívne sa venuje koučingu v rámci spolupráce s viacerými nadnárodnými spoločnosťami. Spolupracuje tiež ako externý HR konzultant a venuje sa prednáškam v oblasti vedenia ľudí, motivácie, a iných "soft skills" v oblasti riadenia ľudských zdrojov.

Ľubica Adame pôsobí ako daňová poradkyňa už dlhé roky. Špecializuje sa na daň z príjmov, medzinárodné zdaňovanie, transferové oceňovanie a daňové plánovanie. Je členkou Metodicko-legislatívnej komisie Slovenskej komory daňových poradcov pre daň z príjmov a pre medzinárodné zdaňovanie. Okrem daňového poradenstva spolupracuje s Ekonomickou univerzitou v Bratislave, venuje sa publikačnej a prednáškovej činnosti.

Autor je odborne spôsobilou osobou pre oblasť Tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov a je zodpovednou osobou pre energetickú certifikáciu budov v spoločnosti Energetická náročnosť budov, s. r. o. (www.enb.sk). Ďalej je členom technických komisií TK 39 Plasty a TK 96 Otvorové výplne a ľahké obvodové plášte pri Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Pracuje pre nemecký koncern aluplast GmbH ako systémový technik profilových systémov pre výrobu plastových okien. Je tiež spoluautorom STN 73 3134 Stavebné práce – styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy.

Jozef Ďurian je absolvent Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici so zameraním na manažment a marketing. Vo svojej práci sa orientuje najmä na oblasť manažmentu projektov, manažmentu ľudských zdrojov a manažmentu výkonnosti. Počas svojej profesionálnej dráhy pôsobil ako projektový manažér, konzultant, lektor a vysokoškolský učiteľ. Pracoval na poradenských projektoch pre organizácie verejného a súkromného sektora, podieľal sa na tvorbe desiatok učebných programov, venuje sa lektorskej činnosti a má bohaté skúsenosti s projektmi Phare, ESF, KEGA, VEGA, Leonardo da Vinci, Mantra, SAMRS.

Henrieta Hrablik Chovanová je odborníčka v oblasti projektového riadenia a operačnej analýzy. Vysokoškolské štúdium ukončila na STU MTF so sídlom v Trnave v odbore manažment priemyselných podnikov. Doktorandskú prácu obhajovala v odbore podnikový manažment na tému zlepšovania úrovne zrelosti projektového riadenia v priemyselných podnikoch na Slovensku, ktorá bola ocenená ako najlepšia doktorandská dizertačná práca na MTF za rok 2009. Od roku 2004 je úspešnou lektorkou vzdelávania v projektovom manažmente (manažment podnikov, operačná analýza, simulácia v projektovom riadení (program PMF), projektové riadenie (maturity models: OPM3, PMMM, atď.).

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.