Mgr. Ľubomíra Šoltysová

Pracuje ako odborný radca na odbore metodiky Regionálneho úradu školskej správy v Prešove, kde koordinuje odbornú činnosť v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, podieľa sa na riadení a kontrole výchovy a vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v školách rôzneho druhu a typu. Zároveň vykonáva odborné špecializované činnosti a metodicko-konzultačné činnosti pre vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie a ostatných pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Uvedeným oblastiam sa venuje aj lektorsky a publikačne.

Václav Chvalovský strávil prevažnú časť svojej profesionálnej kariéry v oblasti vývoja a zavádzania podnikových IS (vrátane vývoja software) v ČR, SR aj zahraničí (Anglicko, USA). V polovici 60. rokov začal ako programátor, prešiel postupne mnohými vedúcimi funkciami, riadil významné a úspešné projekty. Pracoval ako Business Development Executive pre spoločnosť Volkswagen / ŠkodaAuto v oblasti IS. V súčasnosti sa venuje výučbe na University of New York in Prague (UNYP), kde je vedúcim katedry Business Administration na UNYP.

Jaroslav Halík je skúsený dlhoročný lektor a konzultant v oblasti marketingu, manažmentu a obchodných operácií. Prednáša na univerzitách doma v Českej Republike aj vo svete (VŠE Praha; MUP Praha; University of New York Prague; RIT New York, USA; Brunel University London, Veľká Británia; Shandong University, Čína). Je autorom odborných publikácií. Pôsobil vo funkcii marketingového manažéra a obchodného riaditeľa v nadnárodních spoločnostiach.

Peter Gallovič je odborníkom v oblasti odpadového hospodárstva. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole technickej v Košiciach. Pracoval ako banský geológ a od roku 1991 sa venuje problematike odpadového hospodárstva. Najprv na Okresnom úrade životného prostredia Košice - okolie, neskôr v súkromnej sfére.V rokoch 2002 – 2007 bol riaditeľom odboru odpadového hospodárstva na Ministerstve životného prostredia SR. Od roku 2007 pôsobil v rôznych manažérskych pozíciách. V súčasnosti pracuje v poradensko-konzultačnej firme, pôsobiacej v oblasti životného prostredia. Venuje sa lektorskej a publikačnej činnosti. Je spoluautorom viacerých odborných publikácii z oblasti legislatívy v odpadovom hospodárstve. Je odborne spôsobilou osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov pre odpadové hospodárstvo a interným audítorom podľa normy ISO 14001:2004.

Absolventka Vysokej školy prírodných vied a informatiky, odboru Environmentalistiky v Nitre . Lektorka má niekoľkoročné pracovné skúsenosti vo vedení stavebnej spoločnosti, ktorá sa podieľala na výstavbe veľkých investičných projektoch v SR. Počas svojej kariéry riaditeľa stavebnej spoločnosti nadobudla odborné skúsenosti v oblasti environmentálneho manažmentu stavieb so špecializáciou na nakladanie so stavebným odpadom. Venuje sa environmentálnym problémom stavieb priamo v praxi. Pomáha stavebným spoločnostiam s implementáciou platnej legislatívy do procesov výstavby. Je členkou zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.