Mgr. Milan Zvara

Absolventka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v roku 2010 vykonala rigoróznu skúšku. Pôsobí ako hlavný radca oddelenia štátnej stavebnej správy odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Prešov. V roku 2016 absolvovala profesijný vzdelávací program Master of Laws v odbore obchodno-právne vzťahy na Vysokej škole medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove. Lektorskej činnosti sa venuje od roku 2018.

Pôsobí ako riaditeľka materskej školy a predsedníčka OZ Rada pre rozvoj materských škôl.

Ivana Štěrbová je personalistka, manažérka, podnikateľka, profesionálny kouč s akreditáciou MŠ SR a ICF. Venuje sa aj kariérnemu poradenstvu.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Miroslav Košút, povolaním stavebný inžinier po niekoľkých rokoch v stavebnom výskume nastúpil v roku 1989 do služieb vtedajšieho Zboru požiarnej ochrany. Prešiel takmer všetkými zložkami Zboru ako príslušník zaoberajúci sa požiarnou prevenciou a rôznymi funkciami. V súčasnosti je zaradený na funkciu vrchný inšpektor špecialista na Ministerstve vnútra SR, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru. Jeho hlavným zameraním je protipožiarna bezpečnosť stavieb.

Pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, desať rokov viedol združenie Inštitút pre pasívne domy a v projektovej praxi sa venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov. V pedagogickej a výskumnej činnosti sa v rámci Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry sústreďuje na problematiku udržateľnej architektúry, tej sa venuje aj v publikačnej činnosti, je autorom knihy NEED – navrhovanie energeticky efektívnych domov. Je tiež autorom kníh Efektívne bývanie (s Robertom Špačkom) a Hodnotenie udržateľnosti architektúry (s Lorantom Krajcsovicsom), je spoluautorom a editorom Rukoväte udržateľnej architektúry. V ďalšom vzdelávaní je gestorom Školy udržateľnej architektúry, aktívne sa zapája do činnosti združenia ArTUR (architektúra pre udržateľný rozvoj), pripravil mnohé vedecké, odborné aj populárne články.