JURAJ KABÁT

Doc. RNDr. Václav Sedláček, CSc. prednáša na Rašínovej vysokej škole a od roku 2009 externe vedie katedru informatiky ZMVŠ v Třebíči. Ďalej pôsobí ako audítor OSMS, ITMS. Je konzultantom, manažérom a audítorom kvality. Priebežne publikuje a recenzuje odborné aj populárno-naučné príspevky. Medzi ďalšie oblasti, ktorým sa venuje, patrí matematická informatika, najmä teória automatov a formálnych jazykov, metódy konštrukcie kompilátorov, informačné systémy, umelá inteligencia, bezpečnosť informácií, riadenie rizík, manažment služieb informačných technológií. So Vydavateľstvom Forum spolupracuje na pozícii editora a autora publikácie Nástroje IT manažéra.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Jozef Varga pracuje ako poverený Regionálny hygienik a vedúci oddelenia epidemiológie a hygieny detí a mládeže na RÚVZ so sídlom v Rožňave. Od nástupu na RÚVZ Rožňava pracoval na oddelení hygieny detí a mládeže a vykonával štátny zdravotný dozor v zariadeniach v celom okrese. Študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ Košice a Trnavskej univerzite v Trnave, momentálne študuje špecializáciu zdravie pri práci na SZU, Master of Public Health na Trnavskej univerzite a rigorózne konanie na VŠ sv. Alžbety Bratislava. Dlhodobo sa venuje hygiene detí a mládeže a obzvlášť problematike infekčných ochorení v zariadeniach pre deti a mládež a ich opatreniami. Zároveň lektor vyučuje na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave predmet preventívne lekárstvo.

Je spoluautorka novely zákona č. 182/2023 Z. z. k systému podporných opatrení v regionálnom školstve SR. Pracovala ako riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania, poradenstva a prevencie MŠVVaM SR. T. č. sa opäť venuje odbornej činnosti s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z úrovne zariadenia poradenstva a predprimárneho vzdelávania. Venuje sa implementácii podporných opatrení v regionálnom školstve a vytváraniu inkluzívnej klímy na školách. Je certifikovanou terapeutkou v oblasti neurofeedback terapie, emocionálno-transformačnej terapie, používateľka Feuersteinovej metódy inštrumentálneho obohacovania. Jej užším odborným zameraním je odborná práca s deťmi s neurovývinovými poruchami, s emočnými problémami a problémami v správaní a zrakovým postihnutím. Venuje sa tiež lektorskej činnosti vo vzťahu k implementácii konkrétnych výchovno-vzdelávacích stratégií pre deti a žiakov s ŠVVP.

Eva Bruteničová bola učiteľkou materskej školy, má vyše tridsaťročnú učiteľskú prax. Je absolventkou Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako pedagóg som názoru, že didaktika je náuka o procese výučby, ale najmä je o nápadoch, čo možno s výučbou a vo výučbe urobiť spoločne s jej subjektmi. Pôsobí v Metodicko-pedagogickom centre Krajského pracoviska v Bratislave ako učiteľ profesijného rozvoja. Je spoluautorkou učebnice Psychológia pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie a pedagogické a kultúrne akadémie, taktiež učebnica Pedagogika 2 pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie a pedagogické a kultúrne akadémie, spoluautorkou publikácie Profesijné kompetencie učiteľa materskej školy v oblasti Dieťa, Oblasti edukačných skúseností detí v materských školách, autorkou odborných článkov, učebných zdrojov k vzdelávacím programom.

Autorka vyštudovala etnológiu a religionistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity a v súčasnosti tu dokončuje doktorandské štúdium. Dlhéroky pôsobí v neziskovom sektore, pracovala ako redaktorka spoločensko-ekologického časopisu Siedma generácia a ako etnologička Múzea rómskej kultúry v Brne.