SIMON SCHNEIDER

Zakladateľ Asociácie paísvnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) pôsobiaci od roku 2006 ako jej prezident a v súčasnosti ako generálny sekretár. V praxi sa venuje elektrickým inštaláciám a v posledných rokoch aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (PB). Za spracovanie takmer 120-tich noriem získal 3-krát Cenu Vladimíra Lista za technickú normalizáciu v rokoch 2010 a 2012 a v rámci kolektívu APPO SR aj v roku 2014 od ÚNMS SR. Je spoluautorom národného systému právnych predpisov a noriem v oblasti PB elektrických inštalácií, expertom za SR v pracovnej skupine CENELEC/TC20/WG10, zastupuje ZEP SR v Rade pre technickú normalizáciu ako člen a predseda výboru RTN v elektrotechnickej oblasti pri ÚNMS SR a je členom Sektorovej rady pre elektrotechniku v rámci prebiehajúceho národného projektu Sektorovo riadených inovácií pod gesciou MPSVaR SR.

Antónia Ambrózyová pôsobila na viacerých významných pracovných pozíciách, napr. ako právnik špecialista na okresnom úrade, ako vedúca právneho oddelenia pobočky VšZP, ako riaditeľka zdravotníckeho zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti samosprávneho kraja, aj ako právnička, následne poverená vedením sekcie na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Momentálne už niekoľko rokov úspešne vedie súkromnú firmu, ktorá sa venuje okrem iného informačnému právu (najmä komplexnej ochrane osobných údajov). Má za sebou bohatú lektorskú činnosť a množstvo skúseností priamo z praxe. Je členkou Asociácie lektorov a kariérnych poradcov.

Má niekoľkoročnú novinársku prax v oblasti ICT (Informačných a komunikačných technológií). Vyštudoval strednú školu so zameraním na IT v Švédsku. V roku 2006 sa stal členom redakcie časopisu ComputerWorld. Následne prešiel do časopisu Business World, ktorý je tiež vydávaný pod hlavičkou renomovaného vydavateľstva IDG Czech. Aktuálne má Patrik Khudhur pod svojím patronátom web časopisu Business World, pracuje ako mediálny konzultant, recenzuje herné tituly a hardware, píše pre širokú škálu, prevažne IT a ekonomických titulov.

Je skúsený právnik špecializujúci sa na IT právo, ochranu osobných údajov (GDPR) a kybernetickú bezpečnosť. Má bohaté skúsenosti s poskytovaním poradenstva v týchto dynamicky sa rozvíjajúcich oblastiach a úspešne zastupuje klientov v rôznych konaniach týkajúcich sa ochrany údajov a bezpečnostných incidentov. Pomáha subjektom samosprávy, štátnej správy, ako aj firmám zabezpečiť súlad s aktuálnou legislatívou a chrániť ich pred právnymi rizikami spojenými s digitálnym svetom.

Daniela Pivovarová pôsobí ako odborník pre pracovno-právne vzťahy, pre oblasť zamestnanosti a pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Pracovala na Ministerstve práce, podieľala sa na procese pristúpenia SR do EÚ v časti „Voľný pohyb osôb“ a zastupovala MPSVR SR pri Európskej komisii ako členka Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Pôsobila v nadnárodnom výrobnom podniku, ako riadiaci pracovník zodpovedala za zamestnanecké vzťahy. Riadila Sekciu práce na ministerstve práce, zodpovedala za tvorbu právnych predpisov v jej kompetencii, okrem iného: Zákonníka práce, zákona o službách zamestnanosti, zákona o inšpekcii práce. Ako právnik sa špecializuje na pracovné právo v slovenskom aj európskom kontexte, venuje sa poradenstvu pre oblasť medzinárodného zamestnávania, pomáha právnickým osobám v komunikácii s príslušnými inštitúciami v SR a v členských štátoch EÚ.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.