Robert Henček

Študoval na Technickej univerzite vo Zvolene, Drevárskej fakulte, odbor Požiarna ochrana, štúdium ukončil v roku 2003. Od 1. 4. 2005 do 31. 12. 2022 pôsobil na OR HaZZ Bratislava na oddelení posudzovania protipožiarnej bezpečnosti stavieb, vo funkcii odborný inšpektor, od 1. 4. 2008 bol preradený na funkciu samostatný odborný inšpektor. Od 1. 1. 2023 pôsobí na Ministerstve vnútra, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru, odbore požiarnej prevencie vo funkcii vrchný inšpektor.

Jana Klapilová vyštudovala odbor Anglistika – amerikanistika - Český jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobí ako lektorka firemných kurzov so zameraním na všeobecnú a obchodnú angličtinu a ako vyučujúca predmetu Obchodný jazyk – angličtina na Ekonomickej fakulte Mendelovej univerzite v Brne. Ako prekladateľka a externá redaktorka českých aj anglických textov spolupracuje s rôznymi subjektmi, najmä s nakladateľstvom Academia v Prahe a s Ústavom pre český jazyk a Filozofickým ústavom Akadémie vied Českej republiky.

Jana Urdziková sa aktívne venuje problematike manažérstva kvality, systémov manažérstva kvality, štatistických nástrojov a metód riadenia kvality, monitoringu spokojnosti zákazníka, ochrany spotrebiteľa a manažérstva reklamácií. Je absolventkou Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave v odbore Inžinierstvo kvality produkcie. Jej doktorandská práca na tému zlepšenie úrovne manažérstva reklamácií v organizáciách na Slovensku bola ocenená Slovenskou spoločnosťou pre kvalitu „Cenou za najlepšiu študentskú prácu z oblasti manažérstva kvality v roku 2010" a zároveň Materiálovotechnologickou fakultou STU so sídlom v Trnave ako najlepšia dizertačná práca v odbore Inžinierstvo kvality produkcie za rok 2010. Je autorkou mnohých odborných a vedeckých článkov na Slovensku i v zahraničí. Pripravovala a riešila rôzne vedecko-výskumné a vzdelávacie projekty zamerané nielen na oblasť ochrany spotrebiteľa, manažérstvo reklamácií, marketing.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Hilda Rubintová pôsobí v oblasti v oblasti marketingu a obchodu od roku 1995. Podieľala sa na re-brandingu značky UNIQA, zavedení značky AEGON na Slovensku a na celosvetovom projekte ING Renault Formule 1. Pracovala aj v Rakúsku a Rumunsku. V súčasnosti poskytuje konzultačné služby pre oblasť stratégií, marketingu, komunikácie a obchodu. O svoje skúsenosti sa pravidelne delí ako prednášajúca na konferenciách doma aj v zahraničí. Lektoruje marketingové témy, leadership a manažérske zručnosti.  

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.