Ing. arch. Karol Hederling

V oblasti BOZP pôsobí dlhé roky. Prednáša BOZP študentom na Stavebnej fakulte v dvoch predmetoch, a to BOZP pri realizácii stavebných procesov a riadenie BOZP na stavbách. Okrem toho prednáša BOZP aj pre Komoru stavebných inžinierov a stavebnú prax.

Anton Ambrózy pôsobil od roku 2007 ako vedeckovýskumný pracovník TnUAD v Trenčíne a STU v Bratislave v oblastiach bezpečnosti a spoľahlivosti technických systémov, informatiky, automatizácie a biosenzoriky. V súčasnej dobe pôsobí v súkromnej sfére a venuje sa problematike bezpečnosti IT.

Jana Kubicová pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a špecializuje sa na problematiku ekonómie, financií a daní, najmä na daň z príjmov, medzinárodné zdaňovanie, transferové oceňovanie a daňové plánovanie.

V oblasti pohrebníctva pôsobí už viac ako 35 rokov. Je jedným zo zakladateľov SAPaKS a v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu asociácie. Zároveň je členom Českej komory pohrebníctva. Bol priamo pri vzniku zákona č. 132/2010 Z. z. o pohrebníctve, na ktorého tvorbe a pripomienkovaní sa aktívne podieľal, vrátane všetkých nasledujúcich novelizácií. Je držiteľom certifikátu súdneho znalca v oblasti pohrebníctva. Ako lektor Akadémie vzdelávania v Spišskej Novej Vsi vedie školenia zamerané na odbornú spôsobilosť pre prevádzkovanie pohrebníctva, správu cintorínov a krematórií.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.