Mgr. Marika Kropíková

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Gabriela Culík Končitíková vyučuje predmet Systém riadenia Baťa v Ústave managementu a marketing na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

Vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb. Prednáša spolu s Tomášom GUNIŠOM. 

Mgr. Juraj Kočiš LL.M. - advokát, člen Slovenskej advokátskej komory. Pôsobil v popredných medzinárodných poradenským spoločnostiach a advokátskych kanceláriách na Slovensku a v zahraničí. V súčasnosti sa vo svojej odbornej praxi zameriava najmä na pracovné právo, obchodné právo, administratívne právo a zastupovanie klientov v súdnych sporoch a administratívnych konaniach. Intenzívne sa venuje aj lektorskej činnosti. Prednáša právne témy na odborných seminároch a konferenciách pre tuzemské a zahraničné podnikateľské subjekty. Je taktiež autorom početných odborných článkov a publikácií.

Inštitút pre energetické pasívne domy.