Martin Hradský

Martin Hradský sa dlhodobo venuje systémom zlepšovania. Je nezávislý konzultant a lektor, ktorý sa podieľa na optimalizačných projektoch v rôznych výrobných firmách v Českej republike, aj na Slovensku. Pôsobí aj v úlohe interného manažéra. Venuje sa metódam štíhlych výrobných procesov (LEAN) vo výrobných firmách, prostredníctvom workshopov a tréningov. V rámci nich učí zamestnancov prinášať zlepšovacie návrhy a eliminovať plytvanie. V súčasnosti vedie najmä in-house školenia pre manažment firiem.

Ďalší autori

Ing. Ivan Macháček

Venuje sa ekonomickým otázkam národného hospodárstva jednak v rámci činností u podnikateľských firiem a jednak ako lektor na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1993 je tiež daňovým poradcom so zameraním na daň z príjmov. Doteraz publikoval viac ako 1 100 odborných článkov k daňovej problematike, prezentovaných v renomovaných vydavateľstvách. Je tiež autorom viac ako 15 publikácií k daňovej problematike.

Mgr. Katarína Makýšová

Vyštudovala na Fakulte managementu na Univerzite Komenského v Bratislave. Dlhé roky sa venuje kompletnému jednoduchému a podvojnému účtovníctvu, metodickému vedeniu a manažmentu v podnikateľskej oblasti, vo verejnej správe aj v neziskovej oblasti. Pôsobí ako ekonomická riaditeľka a profesionálna lektorka podvojného účovníctva.

Karol Kratochvíl

Technológ a konateľ ASIO-SK, SlovenskoPríspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách. Po ukončení štúdií na STU v Bratislave odbor „Technológia vody“, sa zamestnal v spoločnosti ASIO-SK s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorú pomáhal zakladať a budovať, sa postupne transformovala na inžiniersko-dodávateľskú spoločnosť s širokým portfóliom na poli vodného hospodárstva. V spoločnosti zastáva post technológa a tiež konateľa. Okrem iného je členom AČE SR (asociácia čistiarenských expertov SR) a spoluautorom dvoch patentových technológií v oblasti čistenia odpadových vôd. Za dlhé roky praxe v obore technológie vody bol autorom alebo spoluautorom cca 20 vedeckých článkov, ktoré boli prezentované na rôznych vodohospodárskych konferenciách. Príspevok: Recyklácia šedých vôd v budovách V prednáške budú predstavené najmodernejšie recyklačné technológie na opätovné využitie šedých vôd v budovách. Ukážeme si ich možnosti a potenciál použitia ako aj ich slabé stránky resp. problematické body. Na záver bude predstavený zjednodušený vzorový výpočet vybranej recyklačnej technológie pre bytový komplex.

JUDr. Tomáš Buzinger

Právnik, hlavný štátny radca na Právnom odbore Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Dlhodobo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti.

PaedDr. Alica Fecková

Absolventka Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove v odbore učiteľstvo všeobecne vzdelávacích predmetov. Od roku 2005 pracujem ako vedúca spoločného školského úradu a súčasne som členkou odbornej sekcie Rady ZMOS pre školstvo, kultúru a šport. Som lektorkou v oblasti regionálneho školstva.

INGRID KONRAD

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?