Ing. Tomáš Borec

Na konferencii vystúpi kolektív špičkových odborníkov.

Ľuboslava Kočibálová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde jej bol v roku 2008 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako právna asistentka v advokátskej kancelárii v Bratislave. Na pozíciu právnik do advokátskej kancelárie CLServices, s.r.o. nastúpila v roku 2009. V advokátskej kancelárii sa Ľuboslava venuje najmä oblasti korporátneho práva,  konkurznému právu, zmluvnému právu a procesnému zastupovaniu.

Soňa Gullová pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ekonomickej, kde vyučuje predmet Medzinárodné obchodné rokovania a protokol. Je autorkou mnohých článkov, skript, monografií aj článkov v odbornej tlači.

Ing. Ján Dekánek pôsobil ako konateľ a obchodno-ekonomický riaditeľ, špecialista PO v spoločnosti APOLLOPROJEKT, s.r.o., od 25.08.2013 je konateľom spoločnosti Cognitio, s.r.o, ktorá sa zaoberá protipožiarnou bezpečnosťou. Je nositeľom autorizačného osvedčenia projektovanie pozemných stavieb a osvedčenia odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany. Je členom Asociácie pasívnej požiarnej ochrany SR a Slovenská tunelárska asociácia. Z hľadiska PBS sa zaoberá najmä priemyselnými odvetviami – chemický priemysel, energetika, cestné tunely. Od r. 1993 je členom TK 17. Je autorom viacerých STN z oblasti PBS. Od r. 1986 sa venuje počítačovej aplikácii riešenia PBS, najmä jej matematickej stránky. Od r. 1989 pôsobí pri Ústave vzdelávania a služieb v Bratislave ako lektor pri vzdelávaní špecialistov PO.

Titul inžinier získal na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde vyštudoval odbor Chemické a potravinárske stroje a zariadenia na Ústave procesného inžinierstva. Po skončení inžinierskeho štúdia nastúpil na doktorandské štúdium v odbore Procesná technika na Ústave procesného inžinierstva, kde pôsobí ako doktorand dodnes. Jeho hlavnou výskumnou činnosťou sú tepelné a tepelno-difúzne pochody so zameraním na špecifické a neštandardné podmienky prenosu tepla. Svoje skúsenosti z výskumnej oblasti aplikoval v spoločnosti Eustream a.s., kde sa venoval diagnostike turbosústrojenstiev na tranzitnom plynovode, ako aj únikom skleníkových plynov z plynovodu do atmosféry. Od roku 2020 pôsobí ako procesný inžinier v spoločnosti Wienerberger s.r.o. Jeho hlavným zameraním v spoločnosti je dekarbonizácia procesu výroby pálených tehál. Príspevok: Znižovanie uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál Príspevok je zameraný na podrobnú analýzu uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál. Spoločnosť Wienerberger s.r.o., ako súčasť koncernu Wienerberger AG, si plne uvedomuje svoj podiel na vypúšťaní emisií CO2. Ako výrobca stavených materiálov investuje nemalé prostriedky do dekarbonizácie výrobného procesu vo všetkých produkčných sférach. Cieľom príspevku je zdieľať nadobudnuté poznatky vyplývajúce z každodenného úsilia priamo z výrobnej praxe.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?